CEA (Cost Effectiveness Analysis)

Táto metóda analyzuje efektívnosť nákladov, pričom meriame naturálne jednotky. Porstredníctvom CEA sa náklady nekalkulujú ako spoločenské náklady tak ako pri metóde CBA, ale kalkulujú sa len tie náklady, ktoré sa priamo vzťahujú k danému projektu. Rozdiel medzi CBA a CEA existuje aj pri oceňovaní očakávaných výstupov z projektu. Pri metóde CBA sú oceňované peňažnými prostriedkami, pri metóde CEA výstupy, resp. efektívnosť vložených nákladov sa sleduje v naturálnych či fyzikálnych jednotkách, pričom sa odporúča tá alternatíva, ktorá má najnižšie náklady na naturálnu jednotku výstupu.

CUA (Cost UtilityAnalysis)

Táto metóda analyzuje užitočnosť nákladov a výstupy sa merajú vo forme užitočnosti. Úžitok sa môže merať podľa vybranej stupnice. Pomocou nej sa zisťuje, nakoľko daná alternatíva vedie k uspokojovaniu verejných potrieb resp. k splneniu vytýčených cieľov. Najčastejšie sa pre túto metódu používa hodnotiaca stupnica (rating scale), v intervale 0 až 10, kde 0 označuje najmenej preferovaný stav a 10 najviac preferovaný stav. Hodnotiaca stupnica mala byť z dôvodu korektnosti vyjadrenia úžitku, doplnená o podrobnejší písomný komentár. Takéto hodnotenie je potom u jednotlivých variant sledované v súvislosti s nákladmi na hodnotenú alternatívu. Použitie metódy CUA vo verejnej správe je vhodné napríklad pri hodnotení zdravotných programov, hodnotení verejných zákaziek a u zákaziek s technickými parametrami.

3.3Metóda neurčitosť

Maximin
Maximin sa používa na výber najlepšej alternatívy. Vyberieme alternatívu, ktorej minimálne ohodnotenia sú maximálne. Hodnota celkového výkonu je daná hodnotou jeho najslabšej alternatívy.

Maximax
Maximax metóda sa používa na výber najvhodnejšej alternatívy. Vyberieme alternatívu, ktorej maximálne ohodnotenia sú tiež globálnymi ohodnoteniami.

Brainstorming
Po prvý raz sa táto metóda realizovala v USA v roku 1938 a prítomní účastníci ju nazvali brainstorming, čo v preklade znamená búrka, vytriasanie mozgov (brain – mozog, storm - búrka). Tvorca tejto metódy Alex F .Osborn (1962) vychádzal z týchto premís: ľudia mnohé myšlienky, nápady ani nepovedia, lebo sa boja, že sú to nápady neuskutočniteľné, bláznivé, zlé, smiešne, nie sú v súlade s tým, čo je napísané v učebniciach, čo tvrdia autority, čo je konvenčné. Nechcú sa zosmiešniť, alebo sa ukázať ako hlúpi či nepraktickí. Toto však tvorivosti neprospieva, a preto je potrebné prekonať sociálne a psychické bariéry, ktoré blokujú vznik nových, netradičných, originálnych nápadov. Prvou zásadou brainstormingu je oddelenie tvorby, produkcie nápadov od ich hodnotenia. Ďalšou zásadou je, že kvantita vyvoláva kvalitu - čím je nápadov viacej, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa medzi nimi objaví originálny nápad. Najlepšie nápady sa objavujú spravidla až ku koncu prezencie nápadov, keď už všetky konvenčné nápady sú včerpané. Tretia zásada brainstonningu vychádza zo synergického efektu, teda z toho, že ak ľudia pracujú spoločne, navzájom sa inšpirujú, pomáhajú si atd. vyprodukujú viac nápadov, ako keď pracujú individuálne a výsledky ich práce sa spočítajú. Platnosť týchto zásad Osborn a ďalší výskumníci empiricky verifikovali. Ukázalo sa napríklad, že oddelenie tvorby nápadov od ich produkcie umožnilo vytvorenie až o 90% viac originálnych nápadov ako pri tradičnom spôsobe. keď po vyslovení nápadu nasleduje jeho posúdenie, hodnotenie. Sústredenie sa na kvantitu nápadov prinieslo o 78% viac originálnych nápadov a synergický efekt - práca v skupine o 70% viac originálnych nápadov ako pri individuálnej práci členov skupiny a následnom súčte ich. nápadov.( Osborn. 1963).

Brainwritting
Ide o variáciu brainstormingu. Jeho podstata spočíva v tom, že hárok papiera putuje od jedného účastníka zasadnutia k druhému a každý účastník, postupne doňho vpíše svoj návrh.

Metóda 635
Anglický názov - 635 method. Ide o diskusnú metódu v šesťčlennej (6) skupine, v ktorej sa identifikujú, diagnostikujú a sumarizujú informácie prezentované lektorom. Každý účastník napíše na pripravené papier tri (3) námety na riešenie diskutovaného problému a má na to k dispozícií päť (5) minút. Následne posunie každý svoj papier susedovi po ľavej ruke, ktorý si námety preštuduje a napíše svoje. Toto sa opakuje v celej šesťčlennej skupine. Tým sa získava za jednu hodinu veľké množstvo námetov. Vyhodnotenie je trošku komplikovanejšie. Môže prebiehať bezprostredne alebo po následnom vyhodnotení lektorom alebo hodnotiacou skupinou.

Diskusia 66
Metóda, pri ktorej sa vytvoria 6-členné diskusné skupiny a majú po 6 minút času na prípravu diskusného príspevku. Pri tejto metóde sa vytvoria skupiny zložené zo šiestich členov, kde je jeden vedúci. Nastolí sa problém, každá skupina ho rieši, potom jednotliví vedúci obhajujú svoje riešenia.