Delfská metóda
Vedúci si vyžiada názory na určitý problém od odborníkov prostredníctvom dotazníka. Uskutočňuje sa prostredníctvom premysleného voleného systému otázok v skúmanej oblasti, ktoré sa kladú zvolenej skupine expertov, a to formou dotazníka alebo osobným rozhovorom organizátora ankety, aby se zistil ich individuálny názor, pričom účastník ankety (expert - respondent) nikdy neprichádza do kontaktu s ostatnými respondentmi. Optimálna veľkosť skupiny pre delfskú metódu je 10 - 20 účastníkov - expertů. Anonymita účastníkov vylučuje tri podstatné nevýhody, ktoré objektívne existujú pri priamom skupinovom kontakte.Tieto návrhy zhrnie a predloží tým istým odborníkom. Celý proces sa opakuje tak dlho, dokiaľ sa odborníci na nejakej variante nezhodnú. Odborníci spolu nespolupracujú a každý predkladá iba svoj názor.
Ďalšie metódy - dotazníky
- ankety
- interview
- štandardizovaný a neštandardizovaný rozhovor
- panelová diskusia
3.3 Metódy sieťovej analýzy
V bežnom živote sa často stretávame s relatívne uzatvorenými procesmi, ktoré sú tvorené navzájom spojenými činnosťami. Tieto činnosti sa vzájomne podmieňujú svojimi začiatkami a koncami, dĺžkami trvania, svojím obsahom a ďalšími charakteristikami.
Ich štúdiom sa zaoberá teória sietí. Teória sietí využíva rôzne metódy, napríklad sieťovú analýzu, ktoré majú najmä nasledujúce prednosti:
- na základe logicky a matematicky zdôvodnenej organizácie práce zabezpečujú ekonomiku síl, prostriedkov a času,
- umožňujú efektívne plánovanie a kontrolu zložitých procesov so zameraním na dôležité činnosti a miesta procesu,
- zabezpečujú názorné zobrazenie všetkých činností s prehľadným uvedením prijatých rozhodnutí,
- umožňujú určiť rezervy a možnosti ich využitia a dosiahnuť tak splnenie úlohy efektívnejším spôsobom,
- umožňujú pružne uskutočňovať zmeny v pláne.
Základom sieťovej analýzy je sieťový model. Tento model zobrazuje zvyčajne projekt graficky, a preto sa nazýva sieťový graf. V sieťovom grafe je podrobne zaznačené čo, v akej postupnosti, a kedy je potrebné splniť, aby bolo zabezpečené ukončenie všetkých činností.
Každý sieťový graf nám uvádza jeden projekt.
Existujú dva druhy sieťových grafov: hranovo definovaný a uzlovo definovaný. Programy na sledovanie projektov využívajú najmä uzlovo definovaný graf, kde sú údaje iba v jednej rovine (hranám nie sú priradené žiadne hodnoty) a ktorého optimalizácia je možná pomocou vhodných algoritmov.
Pre sieťovú analýzu je najdôležitejšia kritická cesta, ktorá určuje dobu na splnenie projektu. Kritická cesta je pritom taká postupnosť činností, v ktorej koncový uzol jednej činnosti je počiatočným uzlom činnosti, ktorá za ňou nasleduje. Kritická cesta je cestou úplnou, vychádza teda z počiatku projektu a vedie až k jeho koncu.
Medzi základné metódy, ktoré pomáhajú riešiť nadväzné procesy, patria metódy kritickej cesty. Majú označenie CPM (Critical Path Method) a PERT (Program Evaluation and Review Technique). Rozdiel medzi nimi je, že metóda CPM je deterministická a metóda PERT je stochastická.
Základom pre spracovanie údajov je pri stochastických metódach štatistické vyjadrenie hodnôt a ich dosadenie do metódy kritickej cesty, prípade vytvorenie viacerých kritických ciest pre rôzne úrovne pravdepodobnosti.
Pre metódu CPM sú základnými parametrami sieťového grafu kritická cesta a časové rezervy. Tieto rezervy vznikajú tak, že súčasne od počiatku až ku koncu projektu sa mnohé činnosti vykonávajú paralelne a zároveň každá činnosť trvá inú dobu. Preto pri tých činnostiach, ktoré trvajú kratšie, vznikajú prestávky, kedy sa len „čaká“ na dokončenie paralelnej činnosti aby sa mohlo pokračovať.
