• a) Nedostatok prírodných surovín. Za nevyčerpateľné zdroje sa považovali vzduch a voda. Dnes sa zaraďujú do kategórie dlhodobého ohrozenia. Aj obnoviteľné zdroje, ako sú lesy a pôdny fond, nemožno využívať bezhranične a treba hľadať riešenia na ich revitalizáciu. Znižujú sa zásoby neobnoviteľných zdrojov, ako sú uhlie, ropa, rôzne nerasty. Ich dobývanie je spojené s vysokými nákladmi. Dôsledky pre marketing sú viditeľné, vstupy spracovania nedostatkových prírodných zdrojov znamenajú vyššie výrobne náklady a ich premietnutie do spotrebiteľských cien.
• b) Zvýšené energetické náklady. Budúci ekonomický rozvoj vo svetovom meradle podmieňuje ropa. Výstižným príkladom tejto závislosti bol ropný šok v sedemdesiatych rokoch, keď sa zvýšilo úsilie o nájdenie alternatívnych zdrojov energie, napríklad solárnej, nukleárnej, veternej atď. Mnohé firmy sa dnes orientujú na výrobu produktov, ktoré sú dlhodobo menej energeticky náročné.
• c) Zvýšenie stupňa znečistenia škodlivinami. Priemyselná výroba takmer vždy ničí kvalitu prírodného prostredia. Negatívnym príkladom sú rôzne skládky priemyselného odpadu, vrátane rádioaktívneho, nebezpečný stupeň znečistenia oceánov, vysoký stupeň chemických škodlivín v pôde a potravinách, ako aj znečisťovanie prostredia biologicky nezničiteľnými obalmi z plastov.
  Na druhej strane je to zároveň výzva a marketingová príležitosť pre šikovné firmy. Otvára sa priestor pre nove podnikateľské nápady v oblasti recyklácie, ekologických výrobných a baliacich technológii.
• d) Štátne zásahy v riadení prírodných zdrojov. Hnutia a akcie ochrancov životného prostredia podporujú stále vo väčšej miere rôzne štátne inštitúcie. Prostredníctvom enviromentálnej legislatívy sa zabezpečuje kontrolná monitorovacia činnosť (parlamentný vybor pre životné prostredie, orgány životného prostredia pri miestnych úradoch).
  Problematiku ochrany životného prostredia musí zohľadňovať aj marketingový manažment. Podnikateľské kruhy by sa nemali stavať do pozície odporcov s krátkozrakou vidinou vlastných ziskových záujmov, ale usilovať sa skôr o hľadanie takých riešení, ktoré budú dlhodobo prospešné.

Technologické prostredie

Technologické prostredie ma najväčší vplyv na vývoj spoločnosti. Tvoria ho sily, ktoré majú vplyv na nové technológie, na vývoj nových výrobkov a trhové príležitosti. Pokroková technológia nahrádza starú. Vynálezy priniesli prevrat do mnohých oblastí ľudskej činnosti. Nové technológie vytvárajú nové trhy a nové možnosti podnikania.
Hlavnými znakmi vývojových tendencií sú:

• a) Rýchle tempo technologických zmien. Mnohé produkty a odvetvia, ktoré sa dnes považujú za samozrejmé, boli pred sto rokmi neznáme. Firmy, ktoré nedržia krok s technologickými zmenami, sú vystavené nebezpečenstvu rýchleho zastarávania svojich produktov, strácajú konkurencieschopnosť, a tým aj svoju pozíciu na trhu.
• b) Neohraničené možnosti. Nove technológie poskytujú možnosti ich širšieho využitia v prospech človeka. Sme svedkami význačného pokroku v biotechnológiách, miniaturizácii elektroniky, robotike, komunikačných systémoch, vo vývoji nových materiálov. Súťaženie v ich uplatnení vytvára priestor pre rozšírenie ponuky na trhu, diverzifikáciu podnikateľských aktivít a sprístupnenie týchto vymoženosti pre širokú verejnosť.
• c) Vysoký rozpočet na výskum a vývoj. Vyspelé štáty venujú na výskum a vývoj obrovské prostriedky. Výskumy podporujú vládne orgány zo štátneho rozpočtu, rôzne nadácie a fondy a samozrejme podniky z vlastných zdrojov. Do vývoja sa zapájajú marketingoví pracovníci v snahe orientovať jeho koncepciu podľa zmien v potrebách trhu.
• d) Sústredenie sa na nepodstatné zdokonalenie produktov. Medzi náklady na vývoj a aplikovanie nových technológii vo výrobe sú veľmi vysoké, mnohé firmy sa orientujú skôr na zdokonaľovanie existujúcich produktov, ako na riskantnú väčšiu inováciu. Je to menej náročné časovo i finančné.
• e) Zvýšené regulačné zásahy. Technický pokrok spôsobuje, že produkty sú zložitejšie a verejnosť má právo vedieť, či sú bezpečné. V záujme ochrany spotrebiteľa sa zriaďujú rôzne inštitúcie, skúšobne, laboratória, ktorých úlohou je testovanie a vydávanie štandardov, certifikátov o spôsobilosti, resp. zákaze uvedenia rizikových produktov na trh. Ich dodržiavanie vyžaduje do firiem väčšiu spoločenskú zodpovednosť pri vývoji a nutnosť prehodnotiť možné negatívne faktory každej inovácie, ktoré by mohli poškodiť spotrebiteľa, vyvolať nepriaznivý ohlas verejnej mienky, a tým ohroziť dobrú povesť firmy.