Francúzsky manažment stavia na tradícii. Charakterizovala ju štátna kontrola hospodárstva, čo sa prenieslo aj do podnikov, hlavne štátnych priemyselných, ďalej do organizácií verejnej správy, bankovníctva, poisťovníctva. Autoritatívny štýl vedenia, spojený so silou osobnosti a rozhodnosťou, sa od francúzskych manažérov vyžaduje. Veľké osobnosti ako Ludvík XIV., Napoleon I., generál de Gaulle a ďalší výrazne ovplyvnili dnešnú francúzsku kultúru riadenia. Veľké uznanie získal HENRI FAYOL. Práve jeho mnohí považujú za tvorcu koncepcie manažmentu. Inšpiroval sa a vyzbrojil nie pokusmi, ale svojimi dlhoročnými skúsenosťami pri úspešnom plnení riadiacich funkcií v baníckom podniku a vyvodil z nich cenné teoretické poznatky.


V južných krajinách (Taliansko, Španielsko a Portugalsko) prejavujú menej pochopenia pre individuálnosť ako v severských krajinách. Panuje tu menšia tolerantnosť k životným a pracovným neistotám. Obľuba hierarchických štruktúr evokuje byrokraciu. Oproti severským krajinám je rozdielny pohľad aj na spoločenský dôraz na prácu a kariéru, účasť žien v manažérskych funkciách, štýl riadenia, organizačné systémy a vzťah medzi verejným a súkromným sektorom.

Okrem týchto oblastí možno v Európe rozlíšiť osobitosti manažmentu aj v ďalších krajinách:
stredoeurópskych, ukrajinsko-ruských, balkánskych, baltických.

Tomáš Baťa (1876-1932)
Skúsenosti Fordizmu sa stali jeho vzorom. K Fordizmu zahŕňame 3 druhy inovácií, a to hromadnosť, technická normalizácia, pásová výroba.
Bol prvým podnikateľom vo vtedajšom Československu, ktorý začal uplatňovať a rozvíjať americkú teóriu riadenia. V 20. rokoch položil základy sústave riadenia, ktorá je bežne známa pod názvom Baťova sústava riadenia. Základom celej sústavy bolo rozdelenie podniku na samostatné účtovné jednotky, ktorými boli dielne alebo oddelenia a takisto všetky predajne. Podiely na zisku sa robotníkovi vyplácali iba do určitej časti, spravidla v polovičných sumách, a zvyšok sa zdržiaval na tzv. osobných účtoch. Tieto predstavovali „podiel robotníka na kapitáli závodu“. Baťa tieto zdroje využíval na financovanie rozvoja podniku. Baťa sám o svojom systéme hovoril: „Úlohou, ktorú som si pred seba postavil, nebolo vybudovať podnik, ale formovať ľudí. Baťa kládol veľký dôraz na plánovanie, a to plány polročné, týždenné a denné. Súčasťou každého rozhodnutia bola ekonomická kalkulácia. Výraznú funkciu v riadení mala podľa neho stimulácia pracovníkov, založená na samostatnosti a zodpovednosti. Zavedenie pásovej výroby vyžadovalo plnenie skupinových úloh a dobrú koordináciu práce. Vyžadoval vysokú kvalitu odovzdanej práce.