Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Postavenie ekonómie Číny a Indie vo svetovom hospodárstve
Dátum pridania: | 17.08.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | petrik | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 556 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 7.8 |
Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 13m 0s |
Pomalé čítanie: | 19m 30s |
Rast reálneho HDP(%)
V rozvoji priemyselnej výroby a v technologickom pokroku sa India posunula medzi najvýznamnejšie štáty. Na tvorbe HDP sa priemysel podieľa cca 27 % a zamestnáva 12 % práceschopného obyvateľstva. V jeho štruktúre dominuje spracovateľský priemysel, najmä výroba ocele - takmer 24 mil. ton ročne (ktorej má stále nedostatok), z čoho 4 mil. ton India exportuje.
V štruktúre odvetví indického hospodárstva je významná ťažba nerastných surovín. Baníctvo a ťažba minerálov sa na tvorbe HDP podieľa 5 % a zamestnáva 4 % pracovných síl. Sú tu veľké náleziská uhlia, železnej rudy, ropy, zemného plynu, mangánu, bauxitu a chrómu. V ich využívaní sú veľké rezervy. Okrem toho má India náleziská olova, cínu, striebra, ortuti, kobaltu, bauxitu a i.
Medzi strategické priority Indie patrí program reštrukturalizácie, presnejšie výstavba infraštruktúry gigantických rozmerov - v hodnote presahujúcej 400 miliárd US dolárov.
Má veľký potenciál technicky vzdelaných odborníkov, čo sa postupne odráža v tom, že sa v niektorých oblastiach, ako je atómová energia, rozvoj leteckého priemyslu, softvér, satelitná technika, oceánografia a ťažba ropy z morského dna zaraďuje medzi rozhodujúce štáty sveta.
V dôsledku relatívne stabilného rozvoja indickej ekonomiky, ale najmä v poslednom období stúpajúcej váhy niektorých progresívnych odvetví je dnes niektorými ekonómami India zaraďovaná do skupiny novoindustrializovaných štátov.
V zamestnanosti obyvateľstva Indie prevláda pôdohospodárstvo, ktoré spolu s lesníctvom a rybolovom zamestnáva ¾ obyvateľstva.
Uvedené vysoké tempá rastu od r. 1991-1997 viedli k zvýšeniu tvorby HDP na približne 390 mld. USD v r. 1997/1998, čím sa India zaradila na 12. miesto v celosvetovom poradí. Avšak tempo prírastku obyvateľstva Indie bolo vyššie, takže v prepočte vytvoreného HDP na 1 obyvateľa , okolo 400 USD/p. a. - sa India stále radí k najchudobnejším štátom sveta.
3. Vysoká fertilita verzus rozvoj
Jedným z kľúčových problémov IR je vysoká miera pôrodnosti, ktorá pri terajšej výkonnosti ekonomiky ovplyvňuje kvalitu života i hodnotenie rozvoja štátu. Na často nekomplexné hodnotenie týchto javov bez vzájomných súvislostí poukazuje o i. A. Sen. V jednej zo svojich prác analyzuje vývoj a výsledky Indie a Číny. Porovnáva pritom rast populácie a ekonomický rast v obidvoch najľudnatejších štátoch sveta. Dokumentuje diferencované cesty k zníženiu pôrodnosti v Číne a v indickom štáte Kerala, ktorých dlhodobé dôsledky sú v mnohom pozoruhodné nielen z teoretického, ale aj z pragmatických hľadísk.
ŠtátMiera
rastu
populácieTempo
rastu
HDPRast HDP p. c., odrážajúci rast
populácie
India Čína
India2,15,23,1
'3,8
Čína1,49,17,07,7
Profesor Amartya Sen, svetoznámy ekonóm, pôvodom Ind, prekvapil už na Svetovom kongrese ekonómov v r. 1989 svojou teóriou a exaktnými dôkazmi o príčinách a predpokladoch riešenia niektorých globálnych problémov, ako sú hladomor a chudoba nielen v Indii.
Pozoruhodné sú prístupy a dôkazy tohto nositeľa Nobelovej ceny za ekonomiku za r. 1998 o význame vzdelania, osobitne žien a mladých dievčat, pri riešení kľúčových problémov zaostávania rozvojových štátov.
4. Obchodné vzťahy medzi Slovenskom a Indiou
Indický trh je významným rozvíjajúcim sa trhom, ktorý disponuje vysokou absorpciou tovarov a služieb, čím sa naskytuje šanca pre slovenské firmy uspieť so svojimi výrobkami v tomto teritóriu. Z hľadiska importu je dôležitá najmä možnosť dovážať na Slovensko prírodné suroviny, hotové výrobky a hlavne špičkové technológie či softvér.
India patrí, čo sa týka obchodného obratu, medzi najväčších slovenských obchodných partnerov mimo krajín Európskej únie. Od roku 2000 dosahuje vzájomný obrat hodnoty približne 70 mil. USD ročne, v roku 2004 však došlo k výraznému nárastu obchodnej výmeny na 113,5 mil. USD, čo predstavuje takmer 60 %-ný nárast.
Zdroje: Dr. Miloslav Rosenberg a kol.: Vývojové tendencie svetového hospodárstva časť III.B, Vydavateľstvo Ekonóm 2004, EUBA, prof. Ing. Ľudmila Lipková, CSc., a kol.: Ekonomika rozvojových štátov, Vydavateľstvo Ekonóm 2005, EUBA