1. Čínska ľudová republika

1.1 Postavenie v regióne a vo svetovom hospodárstve

ČĽR je jeden z najväčších štátov sveta. Na jej území, ktoré zaberá 9, 56 mil. m2, žije 1,244 miliardy ľudí, čo je 21 % obyvateľov sveta. Vo svojej niekoľko tisícročnej histórii obohatila Čína svet nielen hodvábom, porcelánom aj radom ďalších výdobytkov ľudstva. Dnes jej patrí svetový primát v produkcii uhlia, textilných výrobkov, niektorých druhov spotrebného tovaru.

Hrubý domáci produkt sa od roku 1980 zvýšil na takmer päťnásobok.
Napriek spočiatku nízkej celkovej výkonnosti čínskej ekonomiky - ročný HDP bol v r. 1990 370 mld. USD/a - začala jej výkonnosť v nasledujúcich rokoch dynamicky stúpať až na vyše 900 miliárd USD v r. 1998. (viď tabuľka)

Rokmld. USD
1989356
1995711
1996834
1997918
1998902

Priemerné ročné tempo rastu HDP za roky 1991-1998 bolo úctyhodných 10,8 %. Napriek uvedeným, nesporne pozitívnym výsledkom vo vývoji čínskeho hospodárstva, je ČĽR v hodnotovom vyjadrení HDP/p. c. 860 USD v r. 1999 ešte v polohe rozvojového štátu.

V posledných dekádach sa postupne dynamizuje tak ekonomický rozvoj ako aj účasť Číny v medzinárodnej deľbe práce v globálnom rozsahu. Jej export tovarov od polovice 80. rokov prudko stúpal- z 27,3 mld. USD v r. 1985, na 62,1 v r. 1990 a v r. 1997 dosiahol 182,6 mld. USD.

1.2 Hlavné smery štruktúrnej prestavby čínskeho hospodárstva

Významnou črtou transformácie čínskeho hospodárstva bolo utváranie jeho mnohostrannej inštitucionálnej štruktúry. Postupne sa vyprofilovali 4 základné formy vlastníctva a adekvátnych vzťahov.

Individuálne hospodárstva pracujú na základe spoločného vlastníctva (nájom) alebo osobného vlastníctva výrobných prostriedkov. Súkromní podnikatelia pracujú jednak sami a využívajú i prácu členov svojej rodiny. Takéto formy sa presadili hlavne v stavebníctve, pri operáciách s nehnuteľnosťami, bytovej výstavbe a údržbe a tiež v maloobchode.
Súkromné firmy - s počtom do 8 zamestnancov sa stali významnou súčasťou a sú pokladané za základ dynamického rozvoja hospodárstva. Pozitívne sa hodnotí u nich vysoká miera zainteresovanosti na výsledkoch práce, zvyšovanie zamestnanosti a oživenie trhu.

Kolektívny/družstevný sektor sa uplatňuje takmer v celom pôdohospodárstve, ale aj vo väčšine miest.
Štátny sektor - jeho váha v čínskom hospodárstve výrazne poklesla, ale doteraz má rozhodujúce
postavenie v tvorbe HDP, obchodnom obrate a v počte zamestnaných. Podiel tohto sektora v priemysle poklesol z 24 % v r. 1979 na 18,3 % v r. 1994.

1.3 Štruktúrne zmeny v priemysle

V oblasti priemyslu nastala výrazná zmena v postavení spotrebného priemyslu. Za obdobie od r. 1983 do r. 1993 sa zvýšil jeho podiel na prírastku hrubej výroby z 37 % na 39 % (ťažkého zo 41 % na 43%). Najvýznamnejším odvetvím je textilný priemysel, ktorého podiel na celkovej priemyselnej produkcii tvorí vyše 15%. Čína dosiahla v tomto odvetví plné pokrytie surovín z domácich zdrojov.

Hlavným odvetvím spracovateľského priemyslu je strojárstvo, ktoré sa na tvorbe HDP podieľa približne 27 percentami. Dynamika jeho rastu bola na úctyhodnej výške 10% v priemere. K priorizovaným odvetviam tu patrili rádioelektronika, automobilový priemysel, výroba predmetov dlhodobej spotreby. Vysoko rozvinuté sú odbory komplexných zariadení pre ťažobný priemysel a obohacovanie uhlia.

Najdynamickejšie sa v Číne rozvíja elektronický priemysel. Od začiatku 80. rokov, keď na pomerne nízkej úrovni zabezpečovalo toto odvetvie najmä zbrojársku výrobu, sa do polovice 90. rokov jeho produkcia (predovšetkým bytová technika) zvýšila na takmer 10-násobok. Teraz ČĽR produkuje širokú paletu elektronických výrobkov, od bytovej cez výpočtovú techniku až po elektronické zariadenia pre leteckú a raketovú techniku. Nadobudnuté know-how veľkých firiem, výskumné kapacity a ohromný trh dávajú ČĽR šance dostať sa v rade elektronických produktov na popredné miesta vo svete.

Dynamicky sa rozvíja chemický priemysel, ktorého podiel na celkovej priemyselnej výrobe stúpol na približne 12 %. Rozvíjala sa najmä výroba kyseliny soľnej, chloridu sodného a niektorých druhov umelých hnojív. Rozvíja sa gumárenská výroba, výroba plastických hmôt a chemických vlákien pre textilný priemysel a chemické výrobky pre domácnosť.

Deficit energetickej produkcie je stále citeľný a podieľa sa vo veľkom rozsahu na nevyužívaní asi 20 % výrobných kapacít. Pritom Čína je svetovým lídrom v ťažbe uhlia a na 5. mieste v ťažbe ropy.

1.4 Priame zahraničné investície

Do tejto kategórie sa podľa čínskej metodológie zaraďujú rôzne formy priemyselnej kooperácie, spoločné podniky s účasťou zahraničného i čínskeho kapitálu, zahraničné podniky, spoločné projekty na geologický prieskum i výstavbu a spracovanie prírodných zdrojov na území Číny, kompenzačné obchody.

Významný je najmä prínos spoločných podnikov. Účasť zahraničného kapitálu umožnila rozvoj viacerých exportných odvetví. Týka sa to najmä textilného, odevného, obuvníckeho a elektronického priemyslu, ktoré sa dostali na svetové trhy a úspešne sa na nich presadzujú.

V rozsiahlom rozvoji medzinárodnej kooperácie a prieniku čínskeho tovaru na zahraničné trhy zohrávajú významné postavenie prímorské provincie, ale aj prienik prostredníctvom Hongkongu i postupne sa rozširujúcich obchodných a kooperačných väzieb s Taiwanom.

Program dlhodobého rozvoja a formy flexibilnej hospodárskej a zahraničnej politiky posunuli Čínu ku skupine svetových hospodárskych veľmocí. Pri pokračovaní rastu ekonomickej sily tohto najľudnatejšieho štátu je reálny predpoklad, že do polovice 21. storočia sa stane jednou z dominantných svetových veľmocí.

2. India

Indická republika je jedným z najväčších štátov sveta. Na 2,4 % plochy zemegule tu žije už 1,02 miliardy obyvateľov - okolo 17 % z celkového počtu ľudstva. Vzhľadom na dynamický ročný prírastok (okolo 13 miliónov ľudí) má India podľa niektorých ázijských i amerických demografov šancu stať sa už v závere prvej polovice 21. storočia jedným z najľudnatejších štátov a jednou z dominantných mocností sveta.

Táto krajina počas jej 5000-ročnej histórie vyšľachtila a dala svetu ryžu (dnes je jej hlavným svetovým producentom), bavlník, koreniny, cukrovú repu, domácu hydinu, šach a desiatkovú sústavu, ktorá sa s určitými úpravami dostala k nám cez arabské štáty.
Napriek ťaživým problémom z minulosti a tým, ktoré sú v súčasnosti príznačné pre všetky transformujúce sa ekonomiky, preráža India aj na čelné miesta vo svete v moderných technológiách (softvér).

2.1 Stručná charakteristika ekonomického vývoja

Úroveň a výkonnosť ekonomiky Indie nesie hlboké stopy dlhého obdobia kolonializmu.
Objektívny obraz vývoja indického hospodárstva a spoločnosti je pomerne málo známy. Vo všeobecnosti prevládajú v ňom tri črty: 1. bohatá história krajiny, 2. jeden z najľudnatejších štátov sveta- dnes už s vyše miliardou obyvateľov, 3. stále veľká chudoba, vysoká negramotnosť a zaostalosť značného podielu obyvateľstva krajiny.
Indickí autori / Palkhivala, Patel, a i./ poukazujú na zaujímavú skutočnosť: pomer medzi ekonomickou úrovňou Anglicka a Indie bol v polovici minulého storočia 2:1, kým dnes je pri prepočte podľa oficiálneho kurzu odhadovaný na viac ako 30:1.
Prvá - stabilizačná etapa vývoja oslobodenej Indie po roku 1947, resp. 1950 je obdobím zbavovania sa koloniálnej závislosti a priamej kontroly jednotlivých odvetví anglickým kapitálom.

Druhú - industrializačnú etapu - od polovice 50. rokov a 60. roky možno označiť za obdobie intenzívnej industrializácie. O jej kľúčovom význame si môžeme urobiť predstavu zo situácie, keď do začiatku 40. rokov podiel Indie na celosvetovej priemyselnej produkcii neprevyšoval jedno percento. Pritom prevládal ľahký, najmä textilný priemysel.
V nasledujúcej tretej etape - dochádza k likvidácii veľkých disproporcií medzi veľkokapitálom, malými podnikateľmi a poľnohospodárstvom.

Štvrtá etapa - od polovice 70. do konca 80. rokov - je obdobie relatívne vybilancovaného rastu ekonomiky Indie.
Piatu etapu - obdobie 90. rokov - označujú indickí ekonómovia za obdobie liberalizácie a intenzívneho rozvoja hospodárstva.

Indická republika sa po roku 1991 dala na cestu transformácie hospodárstva a novej priemyselnej politiky. Tá spočívala najmä v liberalizácii vstupu zahraničného kapitálu ale aj investovania indických firiem v zahraničí, širšej privatizácii vo vybraných odvetviach. Indický kapitál smeroval prednostne do niektorých štátov v regióne - Bangladéšu, Nepálu, Bhutánu a i. Dynamika rastu HDP sa odvtedy udržuje na relatívne stabilnej – úrovni okolo 6 %. (Pozri graf )

Rast reálneho HDP(%)

V rozvoji priemyselnej výroby a v technologickom pokroku sa India posunula medzi najvýznamnejšie štáty. Na tvorbe HDP sa priemysel podieľa cca 27 % a zamestnáva 12 % práceschopného obyvateľstva. V jeho štruktúre dominuje spracovateľský priemysel, najmä výroba ocele - takmer 24 mil. ton ročne (ktorej má stále nedostatok), z čoho 4 mil. ton India exportuje.
V štruktúre odvetví indického hospodárstva je významná ťažba nerastných surovín. Baníctvo a ťažba minerálov sa na tvorbe HDP podieľa 5 % a zamestnáva 4 % pracovných síl. Sú tu veľké náleziská uhlia, železnej rudy, ropy, zemného plynu, mangánu, bauxitu a chrómu. V ich využívaní sú veľké rezervy. Okrem toho má India náleziská olova, cínu, striebra, ortuti, kobaltu, bauxitu a i.

Medzi strategické priority Indie patrí program reštrukturalizácie, presnejšie výstavba infraštruktúry gigantických rozmerov - v hodnote presahujúcej 400 miliárd US dolárov.

Má veľký potenciál technicky vzdelaných odborníkov, čo sa postupne odráža v tom, že sa v niektorých oblastiach, ako je atómová energia, rozvoj leteckého priemyslu, softvér, satelitná technika, oceánografia a ťažba ropy z morského dna zaraďuje medzi rozhodujúce štáty sveta.

V dôsledku relatívne stabilného rozvoja indickej ekonomiky, ale najmä v poslednom období stúpajúcej váhy niektorých progresívnych odvetví je dnes niektorými ekonómami India zaraďovaná do skupiny novoindustrializovaných štátov.
V zamestnanosti obyvateľstva Indie prevláda pôdohospodárstvo, ktoré spolu s lesníctvom a rybolovom zamestnáva ¾ obyvateľstva.

Uvedené vysoké tempá rastu od r. 1991-1997 viedli k zvýšeniu tvorby HDP na približne 390 mld. USD v r. 1997/1998, čím sa India zaradila na 12. miesto v celosvetovom poradí. Avšak tempo prírastku obyvateľstva Indie bolo vyššie, takže v prepočte vytvoreného HDP na 1 obyvateľa , okolo 400 USD/p. a. - sa India stále radí k najchudobnejším štátom sveta.

3. Vysoká fertilita verzus rozvoj

Jedným z kľúčových problémov IR je vysoká miera pôrodnosti, ktorá pri terajšej výkonnosti ekonomiky ovplyvňuje kvalitu života i hodnotenie rozvoja štátu. Na často nekomplexné hodnotenie týchto javov bez vzájomných súvislostí poukazuje o i. A. Sen. V jednej zo svojich prác analyzuje vývoj a výsledky Indie a Číny. Porovnáva pritom rast populácie a ekonomický rast v obidvoch najľudnatejších štátoch sveta. Dokumentuje diferencované cesty k zníženiu pôrodnosti v Číne a v indickom štáte Kerala, ktorých dlhodobé dôsledky sú v mnohom pozoruhodné nielen z teoretického, ale aj z pragmatických hľadísk.
ŠtátMiera
rastu
populácieTempo
rastu
HDPRast HDP p. c., odrážajúci rast
populácie
India Čína
India2,15,23,1
'3,8
Čína1,49,17,07,7

Profesor Amartya Sen, svetoznámy ekonóm, pôvodom Ind, prekvapil už na Svetovom kongrese ekonómov v r. 1989 svojou teóriou a exaktnými dôkazmi o príčinách a predpokladoch riešenia niektorých globálnych problémov, ako sú hladomor a chudoba nielen v Indii.

Pozoruhodné sú prístupy a dôkazy tohto nositeľa Nobelovej ceny za ekonomiku za r. 1998 o význame vzdelania, osobitne žien a mladých dievčat, pri riešení kľúčových problémov zaostávania rozvojových štátov.

4. Obchodné vzťahy medzi Slovenskom a Indiou

Indický trh je významným rozvíjajúcim sa trhom, ktorý disponuje vysokou absorpciou tovarov a služieb, čím sa naskytuje šanca pre slovenské firmy uspieť so svojimi výrobkami v tomto teritóriu. Z hľadiska importu je dôležitá najmä možnosť dovážať na Slovensko prírodné suroviny, hotové výrobky a hlavne špičkové technológie či softvér.

India patrí, čo sa týka obchodného obratu, medzi najväčších slovenských obchodných partnerov mimo krajín Európskej únie. Od roku 2000 dosahuje vzájomný obrat hodnoty približne 70 mil. USD ročne, v roku 2004 však došlo k výraznému nárastu obchodnej výmeny na 113,5 mil. USD, čo predstavuje takmer 60 %-ný nárast.

Vývoz zo Slovenska tvoria hlavne položky, ako sú motorové vozidlá na zvláštne účely a ich komponenty, žeriavové nákladné automobily, antibiotiká, guľôčkové a valčekové ložiská, práčky a ďalšie.
Hlavnými importnými položkami do SR sú časti obuvi, gamaše, lieky, usne, textilné
výrobky, médiá na záznam zvuku a obrazu a iné.

5. Krátka správa

14. februára začalo trojstranné stretnutie ministrov zahraničných vecí Číny, Indie a Ruska, na ktorom rokujú o globálnej bezpečnostnej situácii. Len pred pár dňami ruský prezident Vladimír Putin pri svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii ostro kritizoval politiku Spojených štátov. Americký minister obrany Robert Gates niekoľko dní predtým vo vystúpení pred americkými kongresmanmi označil Rusko za potencionálnu bezpečnostnú hrozbu, a len dva týždne pred touto slovnou prestrelkou celý svet sledoval ako Čínsky prezident Chu Ťin-tchao počas svojho turné po Afrike posiloval mocenské postavenie Činy na čiernom kontinente. Toto je len niekoľko príkladov opäť siliaceho postavenia Ruska, ale najmä nástupu nových superveľmocí Číny a Indie.

ZÁVER

Už v osemdesiatych rokoch svetoví ekonómovia a bezpečnostní analytici upozorňovali na fakt, že Čína do roku 2050 vyrovná vo veľkosti HDP Spojené štáty a v oblasti vojenskej sily ich dokonca predbehne. V súčasnosti je Čína krajinou s najväčšími finančnými rezervami a v tomto roku ekonomika Číny predbehne Nemecko, čím sa stane treťou najsilenejšou ekonomikou sveta. Avšak za Čínou nezaostáva ani jej sused a priamy konkurent India, ktorá dosiahla v minulom roku rast HDP na úrovni 9 %. India za Čínou nezaostáva ani v raste populácie, pričom do roku 2050 predbehne aj samotnú Čínu.
Tých niekoľko uvedených príkladov jasne poukazuje na fakt, že ak 20. storočie patrilo USA a Rusku, 21. storočie bude patriť Číne a Indii.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Postavenie ekonómie Číny a Indie vo svetovom hospodárstve