1. Čínska ľudová republika

1.1 Postavenie v regióne a vo svetovom hospodárstve

ČĽR je jeden z najväčších štátov sveta. Na jej území, ktoré zaberá 9, 56 mil. m2, žije 1,244 miliardy ľudí, čo je 21 % obyvateľov sveta. Vo svojej niekoľko tisícročnej histórii obohatila Čína svet nielen hodvábom, porcelánom aj radom ďalších výdobytkov ľudstva. Dnes jej patrí svetový primát v produkcii uhlia, textilných výrobkov, niektorých druhov spotrebného tovaru.

Hrubý domáci produkt sa od roku 1980 zvýšil na takmer päťnásobok.
Napriek spočiatku nízkej celkovej výkonnosti čínskej ekonomiky - ročný HDP bol v r. 1990 370 mld. USD/a - začala jej výkonnosť v nasledujúcich rokoch dynamicky stúpať až na vyše 900 miliárd USD v r. 1998. (viď tabuľka)

Rokmld. USD
1989356
1995711
1996834
1997918
1998902

Priemerné ročné tempo rastu HDP za roky 1991-1998 bolo úctyhodných 10,8 %. Napriek uvedeným, nesporne pozitívnym výsledkom vo vývoji čínskeho hospodárstva, je ČĽR v hodnotovom vyjadrení HDP/p. c. 860 USD v r. 1999 ešte v polohe rozvojového štátu.

V posledných dekádach sa postupne dynamizuje tak ekonomický rozvoj ako aj účasť Číny v medzinárodnej deľbe práce v globálnom rozsahu. Jej export tovarov od polovice 80. rokov prudko stúpal- z 27,3 mld. USD v r. 1985, na 62,1 v r. 1990 a v r. 1997 dosiahol 182,6 mld. USD.

1.2 Hlavné smery štruktúrnej prestavby čínskeho hospodárstva

Významnou črtou transformácie čínskeho hospodárstva bolo utváranie jeho mnohostrannej inštitucionálnej štruktúry. Postupne sa vyprofilovali 4 základné formy vlastníctva a adekvátnych vzťahov.

Individuálne hospodárstva pracujú na základe spoločného vlastníctva (nájom) alebo osobného vlastníctva výrobných prostriedkov. Súkromní podnikatelia pracujú jednak sami a využívajú i prácu členov svojej rodiny. Takéto formy sa presadili hlavne v stavebníctve, pri operáciách s nehnuteľnosťami, bytovej výstavbe a údržbe a tiež v maloobchode.
Súkromné firmy - s počtom do 8 zamestnancov sa stali významnou súčasťou a sú pokladané za základ dynamického rozvoja hospodárstva. Pozitívne sa hodnotí u nich vysoká miera zainteresovanosti na výsledkoch práce, zvyšovanie zamestnanosti a oživenie trhu.

Kolektívny/družstevný sektor sa uplatňuje takmer v celom pôdohospodárstve, ale aj vo väčšine miest.
Štátny sektor - jeho váha v čínskom hospodárstve výrazne poklesla, ale doteraz má rozhodujúce
postavenie v tvorbe HDP, obchodnom obrate a v počte zamestnaných. Podiel tohto sektora v priemysle poklesol z 24 % v r. 1979 na 18,3 % v r. 1994.

1.3 Štruktúrne zmeny v priemysle

V oblasti priemyslu nastala výrazná zmena v postavení spotrebného priemyslu. Za obdobie od r. 1983 do r. 1993 sa zvýšil jeho podiel na prírastku hrubej výroby z 37 % na 39 % (ťažkého zo 41 % na 43%). Najvýznamnejším odvetvím je textilný priemysel, ktorého podiel na celkovej priemyselnej produkcii tvorí vyše 15%. Čína dosiahla v tomto odvetví plné pokrytie surovín z domácich zdrojov.

Hlavným odvetvím spracovateľského priemyslu je strojárstvo, ktoré sa na tvorbe HDP podieľa približne 27 percentami. Dynamika jeho rastu bola na úctyhodnej výške 10% v priemere. K priorizovaným odvetviam tu patrili rádioelektronika, automobilový priemysel, výroba predmetov dlhodobej spotreby. Vysoko rozvinuté sú odbory komplexných zariadení pre ťažobný priemysel a obohacovanie uhlia.

Najdynamickejšie sa v Číne rozvíja elektronický priemysel. Od začiatku 80. rokov, keď na pomerne nízkej úrovni zabezpečovalo toto odvetvie najmä zbrojársku výrobu, sa do polovice 90. rokov jeho produkcia (predovšetkým bytová technika) zvýšila na takmer 10-násobok. Teraz ČĽR produkuje širokú paletu elektronických výrobkov, od bytovej cez výpočtovú techniku až po elektronické zariadenia pre leteckú a raketovú techniku. Nadobudnuté know-how veľkých firiem, výskumné kapacity a ohromný trh dávajú ČĽR šance dostať sa v rade elektronických produktov na popredné miesta vo svete.

Dynamicky sa rozvíja chemický priemysel, ktorého podiel na celkovej priemyselnej výrobe stúpol na približne 12 %. Rozvíjala sa najmä výroba kyseliny soľnej, chloridu sodného a niektorých druhov umelých hnojív. Rozvíja sa gumárenská výroba, výroba plastických hmôt a chemických vlákien pre textilný priemysel a chemické výrobky pre domácnosť.

Deficit energetickej produkcie je stále citeľný a podieľa sa vo veľkom rozsahu na nevyužívaní asi 20 % výrobných kapacít. Pritom Čína je svetovým lídrom v ťažbe uhlia a na 5. mieste v ťažbe ropy.