3.2.3 Štruktúra poznania (riadenia)
Štruktúra procesu poznania je zmyslovo javová. Najvyššou – najobjektívnejšou, najpresnejšou a prakticky najúčinnejšou úrovňou je poznanie vedecké.
Poznanie je vo svojom celku, či už na úrovni teoretickej, alebo praktickej vždy spojené s praxou, ktorá je jeho východiskom, kritériom i cieľom.
Poznanie obsahuje 3 súčasti:
- Predmet poznania – to, čo je skúmané
- Objekt poznania – ten, čo skúma
- Objektívne vyjadrenie skúmania – spätná väzba subjektu na subjekt
Poznanie nie je zrkadlové odrážanie tvarov vecí, ale je aktívne uchopenie a spracovanie toho, s čím sa subjekt dostane do styku. Inak poznáva zviera, inak človek, inak čisto duchovná bytosť. A iné budú aj ich metódy, ich „veda”, teda aj ich obrazy „sveta”.
Skutočnosť, že ľudské poznanie nie je intelektuálnym nazeraním a že teda bezprostredne nepozná realitu, čo do hĺbky a bohatstva jej prejavov, ale že je časovým postupným konaním, je vlastne nevyhnutým predpokladom existencie metódy ako cesty postupného poznávania a ovládania reality.
Každé ľudské konanie je smerovanie od nejakého východiska k uvedenému alebo menej uvedenému cieľu. Je to proces, činnosť, idenie po ceste, je vykonávanie takých krokov, ktoré na seba nadväzujú, aby sa posledným dosiahol cieľ, alebo aby sa postupne dosahoval cieľ. Idenie je sled krokov a ich nadväznosť nazývame postupnosťou.
Keďže táto činnosť je riadená presnou snahou dosiahnuť cieľ, napr. poznať určitú oblasť, vyriešiť určitý problém, skonštruovať nejaký nástroj, nemôže byť bezbrehá, neurčená, ľubovoľná, ale musí mať určitý smer a formu, a preto sa môže realizovať len pomocou určitých krokov, ktoré vo vymedzenej postupnosti na seba nadväzujú. Z toho je vidieť, že táto cesta musí byť systémom.
3 Záver
Snažil som sa zachytiť problematiku vedy a jej diferenciáciu. Pridal som poznatky o organizácii a manažérskych funkciách, ku koncu práce som sa zameral na poznanie a jeho štruktúru.