Veda, diferenciácia vied

1 Úvod

Tému som si vybral pre jej rôznorodosť. Dalo by sa napísať mnoho, no vybral som tie známe a hlavne zaujímavé poznatky a vložil som ich do práce.

2 Veda

2.1 Definícia

2.1.1 Názor verejnosti na vedu

Podľa laickej verejnosti je veda:

• súhrn poznatkov overených a utriedených do logického systému
• súhrn poznatkov získaných pomocou presných metód
• ucelený súbor objektívne pravdivých poznatkov
• rozvíjajúci sa systém poznatkov o určitej oblasti

Spoločným prvkom tohto súboru definícii je najmä rezultatívny aspekt vedy, t.j. veda ako výsledok poznávania, ako súhrn, súbor, zhrnutie, alebo sústava objektívnych poznatkov (o prírode, o človeku, o spoločnosti atď.).

Veda ako každá iná ľudská činnosť má svoju procesuálnu, dynamickú stránku a špecifický priebeh.

2.1.2 Druhá kategória definícií

• historický prechod od primitívnych skúseností k racionálnemu štádiu poznávania
• jediný spôsob skutočného poznávania sveta
• vysvetľovanie zákonov prírody a spoločnosti

2.1.3 Uhly pohľadu uplatnené v definíciách

Prvé hľadisko zdôrazňuje súčasný stav poznania skutočnosti, terajší systém faktov, hypotéz, princípov, zákonov a teórií sústavy produktov poznávania vo vedách v prítomnosti.

Druhé hľadisko nazerá na vedu ako na proces, dej v ktorom sa riešia problémy, zisťujú fakty, objavujú zákony, robia vynálezy, vytvárajú objektívne intelektuálne novoty.

2.2 Organizácia a spoločenská rola

Súčasná vedecko–technická revolúcia vnáša zásadné zmeny do štruktúry vedy, do jej poznávacích princípov, kategórií a metód i do foriem jej organizácie a spoločenskej role.
2.2.1 Organizácia pracovného týždňa z pohľadu manažéra (z hľadiska metodológie vied)

• porada
• hlavné ciele
• plán, realizácie
• termíny
• prostriedky, zdroje
• osobná zodpovednosť
• časový predstih pri ujasnené úloh
• delegovanie kompetencií
• kontrola

2.2.2 Manažér

Manažér je osoba, ktorá pracuje s ľuďmi a koordinuje ich aktivity tak, aby sa splnili ciele organizácie.

K mnohým ďalším aktivitám patrí:

• koordinácia práce skupín v jednotlivých oddeleniach
• práca s jednotlivcami
• koordinácia práce jednej alebo viacerých skupín
• koordinácia práce ľudí, ktorí pôsobia mimo organizácie

2.2.3 Základné manažérske funkcie

1. Plánovanie
2. Organizovanie
3. Vedenie
4. Kontrola

2.3 Veda a jej atribúty (znaky)

Veda, to je aj:

• sústava činností systematického medzi osobne overiteľného, kontrolovateľného a komunikovateľného poznávania a pretvárania (V1)
• produkt, ktorého obsahom sú nové poznatky a spôsoby skúmania (V2)
• nástroj na opísanie, vysvetlenie, predvídanie, projektovanie, konštruovanie, a využívanie predmetu skúmania vrátane predpokladaných vzťahov medzi prírodnými javmi minulej, súčasnej i budúcej skutočnosti (V3)
• sebareflexia a sebakorekcia (V4)
• špecifikom kultúrnych, politických, ekonomických a iných spoločenských historicko-zemepisných kontextov a podmienok (V5)
• znaky definičné nezahrnuté (V6)
• nespoznané podmnožiny pojmu veda (V7)

Pojem veda (V) je súčinom znakov: V – V1 * V2 * V3 * V4 * V5 * V6 * V7

Vedu možno chápať, vykladať, skúmať a ovplyvňovať z hľadiska určitej disciplíny, jej sebareflexie.
Veda je nepretržitý spoločensky podmienený proces systematického, racionálneho poznávania prírody, spoločnosti a myslenia. Pri tomto procese dochádza stále k pravdivejšiemu odrazu objektívnej reality vo vedomí, k stále bližšiemu prenikaniu od povrchových javov k ich vnútornej podstate.

To umožňuje stále ďalekosiahlejšie využívanie a ovládanie prírodných a spoločenských procesov a stále účinnejšie praktické pretváranie sveta človekom. Predstavuje najvyššiu formu poznávacej činnosti, ktorej výsledky sú nenahraditeľnou hodnotou. Svoje objektívne poznatky formuluje v logickej podobe pojmov, hypotéz, teórií a znakov.

Vedu nie je možné ani zužovať na prostý popis faktov alebo symbolických formulácií, ani obmedzovať jej právo prenikať do stále hlbšej podstaty javov a predvídať budúci vývoj, t. j. uplatňovať prognostické funkcie vedy. Súhrn poznatkov všetkých špeciálnych vied vytvára historicky podmienený premenlivý obraz sveta.
Metodológia vedy je určitá veda o princípoch, stratégiách, procedúrach, nástrojoch a normách fungovania a rozvoja objektívneho poznávania a praktického pretvárania objektov, reality.

3 Diferenciácia vied

Analýza procesu poznania sa skladá z predmetov celého komplexu vied o poznaní.

3.1 Špeciálne vedy

• sociológia
• sociálna psychológia
• formálna logika
• lingvistika
• logika
• pedagogika
• matematika
• psychológia
• teória informácie
• fyziológia vyššej nervovej činnosti
• kybernetika, umelá inteligencia
• fyzika, chémia, biológia, ...

3.2 Teória poznania

Teória poznania sa pôvodne vyvíjala spolu s ostatnými vedami o poznaní. Vystupovala najmä ako otázka jej vzťahu k ostatným filozofickým disciplínam, najmä k ontológii a logike.

3.2.1 Vedecká metóda poznania

Poznanie je proces, pomocou ktorého spoznávame objektívnu realitu – svet okolo nás.
Aby sa metóda mohla stať účinným nástrojom poznania, musí sa stať predmetom výskumu. Veda, ktorá skúma metódy a ich povahy bude metá – metóda alebo metodológia.

Metodológia je vedecký odbor zaoberajúci sa základnými princípmi bytia, jestvovania, existencie.
Metóda je spôsob, ktorým sa získavajú, klasifikujú, a vysvetľujú vedecké poznatky, zámery, cieľavedomý a uvedomelý postup v práci alebo konaní.

Metódy podobne ako vedu budeme chápať systémovo, teda ako systém v množine operácií a postupností podľa ktorých sa postupnosť operácií určuje tak, aby sa od východiska došlo k cieľu.

3.2.2 Cieľ poznania

Cieľom poznania je:

• dosiahnutie objektívnej pravdy, poznať podstatu veci, javu. V procese poznania ľudia získavajú vedomosti o prírode, ľudskej spoločnosti a ľudskom poznaní.
• praktické pretváranie sveta. Poznanie sa stáva predpokladom pretvárania sveta. Poznanie sa stáva nevyhnutným predpokladom spoločensky výrobnej činnosti, ktorá sa riadi poznaním. Zároveň však spoločensko - výrobná činnosť sa stáva predpokladom poznania, t.j. pri spoločensko - výrobnej činnosti je možné získať poznanie.

3.2.3 Štruktúra poznania (riadenia)

Štruktúra procesu poznania je zmyslovo javová. Najvyššou – najobjektívnejšou, najpresnejšou a prakticky najúčinnejšou úrovňou je poznanie vedecké.

Poznanie je vo svojom celku, či už na úrovni teoretickej, alebo praktickej vždy spojené s praxou, ktorá je jeho východiskom, kritériom i cieľom.

Poznanie obsahuje 3 súčasti:

1. Predmet poznania – to, čo je skúmané
2. Objekt poznania – ten, čo skúma
3. Objektívne vyjadrenie skúmania – spätná väzba subjektu na subjekt

Poznanie nie je zrkadlové odrážanie tvarov vecí, ale je aktívne uchopenie a spracovanie toho, s čím sa subjekt dostane do styku. Inak poznáva zviera, inak človek, inak čisto duchovná bytosť. A iné budú aj ich metódy, ich „veda”, teda aj ich obrazy „sveta”.
Skutočnosť, že ľudské poznanie nie je intelektuálnym nazeraním a že teda bezprostredne nepozná realitu, čo do hĺbky a bohatstva jej prejavov, ale že je časovým postupným konaním, je vlastne nevyhnutým predpokladom existencie metódy ako cesty postupného poznávania a ovládania reality.

Každé ľudské konanie je smerovanie od nejakého východiska k uvedenému alebo menej uvedenému cieľu. Je to proces, činnosť, idenie po ceste, je vykonávanie takých krokov, ktoré na seba nadväzujú, aby sa posledným dosiahol cieľ, alebo aby sa postupne dosahoval cieľ. Idenie je sled krokov a ich nadväznosť nazývame postupnosťou.

Keďže táto činnosť je riadená presnou snahou dosiahnuť cieľ, napr. poznať určitú oblasť, vyriešiť určitý problém, skonštruovať nejaký nástroj, nemôže byť bezbrehá, neurčená, ľubovoľná, ale musí mať určitý smer a formu, a preto sa môže realizovať len pomocou určitých krokov, ktoré vo vymedzenej postupnosti na seba nadväzujú. Z toho je vidieť, že táto cesta musí byť systémom.

3 Záver

Snažil som sa zachytiť problematiku vedy a jej diferenciáciu. Pridal som poznatky o organizácii a manažérskych funkciách, ku koncu práce som sa zameral na poznanie a jeho štruktúru.