Pod pojmom nezamestnanosť sa rozumie zväčša nedobrovoľné a dlhotrvajúce prerušenie práce. Medzi zamestnancom a zamestnávateľom neexistuje, alebo bol prerušený pracovnoprávny vzťah. Určitá miera nezamestnanosti je sprievodným javom aj v pružne sa rozvíjajúcich ekonomikách. Hovorí sa o tzv. prirodzenej miere nezamestnanosti, ktorá súvisí s trvalou štruktúrou ekonomiky, väčšinou sa hovorí o dvoch až štyroch percentách práceschopného obyvateľstva. V trhovej ekonomike nemajú všetci práceschopní prácu. Z tohto hľadiska rozdeľujeme pracovné sily na dve skupiny:
- zamestnaní - sú to tí, ktorí majú prácu (sem patria aj tí, ktorí pracujú, ale momentálne absentujú z práce pre chorobu, štrajk alebo dovolenku)
- nezamestnaní - ľudia bez práce, ktorí však aktívne hľadajú prácu
Pracovné sily tvoria zamestnaní, ale aj nezamestnaní. Ľudia bez práce, ktorí nehľadajú prácu, sú mimo pracovnú silu.
Typy nezamestnanosti
Súčasná makroekonómia pri objasňovaní nezamestnanosti, a najmä vo vzťahu k inflácii, používa koncepciu prirodzenej miery nezamestnanosti. Takáto nezamestnanosť je označovaná tiež ako dobrovoľná nezamestnanosť. Poznáme nasledovné typy nezamestnanosti: Lokálna (miestna) alebo profesná nezamestnanosť, sezónna nezamestnanosť, zastretá (skrytá) nezamestnanosť, dobrovoľná nezamestnanosť, frikčná (dočasná), štruktúrna, technologická a cyklická nezamestnanosť.
Príčiny nezamestnanosti
Pokiaľ by trh práce bol trhom dokonalým, kde by pružné mzdy zabezpečovali obnovovanie rovnováhy medzi ponukou pracovných síl a dopytom po nich, veľká časť tohto problému by sa vyriešila už na trhu práce. Potom by existovala len dobrovoľná nezamestnanosť spôsobená tým, že časť práceschopného obyvateľstva považuje reálne mzdy za príliš nízke, za ktoré nie je ochotná pracovať. Trh práce má charakter trhu administratívneho, kde sú nepružné mzdy a dlhodobejšie nerovnováhy medzi ponukou práce a dopytom po práci.
Nezamestnanosť vzniká z viacerých príčin:
- nie je dopyt po tovaroch a službách (nevyrába sa, nepredáva sa, peniaze nemajú kolobeh)
- prechádza sa z jedného ekonomického systému na druhý (automaticky sa mení počet zamestnancov])
- politika vlády (neprijíma také zákony, ktoré by dovoľovali podnikateľom zamestnávať)
dane (pokles daní)
rôzne úľavy
zahraničný kapitál (príchod – podpora zahraničného kapitálu)
minimálna mzda... - odbory
- nefunkčný sociálny systém
- kvalifikácia zamestnanca
- ochota cestovať za prácou
Dôsledky nezamestnanosti:
- nevytvára sa HDP
- zhoršuje sa dopyt
- klesá životná úroveň
- zhoršuje sa zdravotný stav
- naštrbujú sa rodinné vzťahy
- zväčšuje sa kriminalita
Prirodzená miera nezamestnanosti
Prirodzenou mierou nezamestnanosti je taká miera, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe.
Je to miera, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej inflácie v rovnováhe. V súčasnej ekonomike, v ktorej ide o to, aby sa predišlo vysokej miere inflácie, je prirodzená miera nezamestnanosti najnižšia úroveň, ktorú možno udržať; predstavuje najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti. Miera nezamestnanosti je podiel nezamestnaných z celkového počtu všetkých práceschopných obyvateľov.
