Výrobky a služby v trhovej ekonomike sú výsledkom podnikateľskej aktivity. Možno povedať, že podnikateľská činnosť je základným pilierom fungovania trhovej ekonomiky, ako aj efektívneho rozdeľovania všetkých zdrojov.

Pojmy podnikanie, podnik, podnikateľ sú v ekonomickej literatúre veľmi frekventované a vysvetľujú sa rôzne. Ich výklad závisí od toho, ako na tieto pojmy pozerá napr. teória práva alebo manažmentu. Legislatívna úprava je determinovaná Obchodným zákonníkom, príp. Živnostenským zákonom.

Podnikanie

Podnikanie v trhovej ekonomike je súbor činností, ktorými sa vyhľadávajú a prakticky využívajú ekonomické príležitosti, ktoré poskytuje trh. Možno tiež povedať, že ide o činnosť, ktorá sa zacieľuje na udržanie ekonomickej rovnováhy, resp. dosiahnutie rovnovážneho stavu v ekonomike.

Uvedené definície nám naznačujú, že podnikanie je aktivita, ktorej cieľom je tak vyhľadávanie tzv. "bielych, prázdnych miest na trhu", t. j. podnikateľských príležitosti, ako aj ich využívanie.

Základnou právnou normou, ktorá upravuje pojem podnikanie, je Obchodný zákonník.

Podnikanie má tieto znaky:

•Sústavnosť – činnosť, ktorá má tendenciu opakovať sa, nie je náhodná a príležitostná.
•Samostatnosť - činnosť, ktorej základným princípom je slobodné rozhodnutie podnikateľa o predmete podnikania, o rozdelení hospodárskeho výsledku, o využití majetku a podobne. Samostatnosť podnikania vyžaduje ekonomickú samostatnosť aj právnu samostatnosť.
•Vlastné meno - ide o činnosť, ktorá vyžaduje, aby fyzická osoba konala pod svojím
menom a priezviskom a právnická osoba pod svojím obchodným menom.
•Vlastná zodpovednosť - podnikateľ sa svojou činnosťou zodpovedá tretím osobám
napr. za dodržiavanie zmluvných podmienok, právnych predpisov, za záväzky voči
veriteľom a pod.
•Ziskovosť - je základným motívom podnikania

Podnik a jeho znaky

Pre podnikateľský subjekt, ktorý hľadá a využíva podnikateľské príležitosti, sa zaviedol pojem podnik. Podnik presne definuje Obchodný zákonník ako súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. Do podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú na tento účel slúžiť.

Všeobecné znaky podniku sú:
•Kombinácia výrobných faktorov - v každom podniku sa vyžaduje na strane vstupov vybavenie pracovnými, hmotnými a finančnými zdrojmi čiže výrobnými faktormi.
•Hospodárnosť - racionálne využívanie výrobných faktorov s cieľom zníženia nákladov.
•Finančná rovnováha - utváranie predpokladov na primeranú platobnú schopnosť a pohotovosť, ako aj rentabilitu vložených zdrojov.

Špecifické znaky podniku v trhovej ekonomike sú:
•Princíp súkromného vlastníctva - prevažujúci typ vlastníctva, ktorého dôsledkom je, že majiteľ podniku samostatne rozhoduje o jeho riadení.
•Princíp autonómie - vyjadruje slobodu a nezávislosť podnikateľskej činnosti,
ktorá sa riadi trhovými znakmi bez direktívnych zásahov štátu.
•Princíp ziskovosti - je hlavným motívom podnikania a zároveň nevyhnutným
predpokladom podnikania, pretože len podnik, ktorý je z dlhodobého hľadiska rentabilný, môže obstáť v konkurencii.

Medzi špecifické znaky podniku v centrálne riadenej ekonomike patrí: princíp spoločenského vlastníctva, princíp nadriadeného orgánu a princíp plánovitého riadenia ekonomiky.

K pojmu podnik Obchodný zákonník pripája tieto pojmy:
Obchodný majetok - ako súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv) a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.
Čisté obchodné imanie - ako rozdiel medzi obchodným majetkom a záväzkami podniku, ktoré vznikli podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.
Obchodné imanie - ako súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.
Vlastné imanie - ako vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa.

Hľadiská (kritériá) členenia a typy podnikov

Podniky majú nielen spoločné znaky, ale navzájom sa aj odlišujú, majú isté špecifiká. Rozdiely medzi nimi vyplývajú z charakteru konečného výsledku podnikovej činnosti, t.j. z druhov tovarov, ďalej zo spôsobu vykonávania podnikových činností (aktivít), technic¬kých a organizačných charakteristík podnikov, právnych foriem podnikov a pod.

Podniky možno členiť, príp. zoskupovať podľa rôznych hľadísk (kritérií), a na ich základe tvoriť rozličné typy alebo triedy podnikov. Úlohou takejto klasifikácie podľa zvolených kritérií je nielen sprehľadniť množstvo podnikov tým, že sa zdôraznia ich charakteristické znaky a odlišnosti, ale aj pomôcť pri určení individuálnych prevádzkových podmienok, umožňujúcich praktikom zvoliť vhod¬né typy podnikov a postupy, ktoré môžu viesť k najvyššej hospodárnosti.

Je veľa možností členenia podnikov. Medzi najdôležitejšie, príp. charakteristické hľa¬diská (kritériá) ich klasifikácie patria:

1. charakter (druh) konečného výsledku podnikovej činnosti, t. j. typ tovarov,
2.hospodárske odvetvie,
3.technicko-organizačná charakteristika podniku, t. j. špecializácia, typ výroby,
kon¬centrácia, príp. integrácia činností v podniku, prevažujúci faktor tvorby výkonov,
4.veľkosť podniku,
5.vlastníctvo podniku,
6.právne formy podnikov.

Čím podrobnejšie je členenie podnikov, t. j. čím viac hľadísk na ich klasifikáciu sa používa a čím detailnejšie sa rozčleňujú v rámci zvoleného hľadiska, tým viac spoločných znakov má každá skupina podnikov.