Základné črty formovania trhu a trhovej ekonomiky sformoval koncom 18. storočia škótsky ekonóm Adam Smith.
Základné teórie trhu a trhového mechanizmu rozpracovali okrem A. Smitha aj ďalší predstavitelia klasickej školy – D. Ricardo, J. B. Say, J. Mill, ale najmä predstavitelia neoklasickej ekonómie – C. Menger, W.S. Jewons, A. Marshall a i.
Trh je to miesto, kde sa uskutočňuje predaj a kúpa výrobkov. Je to priestor, kde si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti, teda tovary.
Trh vznikol v priebehu vývoja tovarovej výroby. Má svoj vnútorný poriadok, nie je chaotický.
Na trhu vystupujú 3 základné ekonomické subjekty:
1.Firmy (výrobcovia)
2.Domácnosti (spotrebitelia)
3.Štát
Firmy sú subjektom trhu, ktoré vyrábajú tovary s cieľom ich predaja. Na trhu výrobkov a služieb vystupujú ako predávajúci, a na trhu výrobných faktorov ako kupujúci. Cieľom ich účasti na trhu je dosiahnutie zisku.
Domácnosti vystupujú ako kupujúci na trhu výrobkov a služieb, a ako predávajúci na trhu výrobných faktorov. Ich cieľom je uspokojovanie svojich potrieb.
Štát je špecifickým subjektom trhu, vystupuje aj ako predajca ale aj ako kupujúci, ale jeho hlavnou úlohou je vytváranie podmienok pre fungovanie trhu a v prípade zlyhávania trhového mechanizmu má znižovať nepriaznivé dopady na ekonomiku. Plní kontrolnú funkciu, reguluje obchod a predaj.
1. Vznik trhového hospodárstva, deľba práce
Moderná ekonomika sa zakladá na rozvinutej deľbe práce. Každý výrobca produkuje výrobky a služby pre množstvo iných výrobcov či spotrebiteľov. Všetci sú vzájomne prepojení prostredníctvom trhu.
Pre vznik trhového hospodárstva sú nevyhnutné dve podmienky:
1.Deľba práce
2.Existencia samostatnej výroby - ako proces premeny výrobných vstupov na výrobné výstupy
Deľba práce – je osamostatňovanie sa (oddeľovanie) jednotlivých druhov práce - v historickom vývoji společnosti bola takáto deľba práce:
a) prirodzená
b) spoločenská
Prirodzená deľba práce – je taká, ktorá spočívala na fyziológií člověka a boli to dva typy práce:
a)mužské práce
b)ženské práce
Společenská deľba práce – je taká, ktorá spočívala na spoločenskom vývoji společnosti, čiže keď sa oddeľovali odborné hospodárstva, napr. od poľnohospodárstva remeselníctvo, alebo keď sa obchod oddelil
od iných činností.
Trh vznikol súčastne so vznikom tovarovej výroby. Rozvoj spoločenskej deľby práce viedol k tomu, ze jednotlivé naturálne hospodárstva, ktoré pôvodne vyrábali len pre vlastnú potrebu, sa postupne začínajú špecializovať, vzájomne dopĺňať, ich sebestačnosť (uzavretosť) klesá. Zatiaľ, čo v naturálnom hospodárstve ľudia môžu žiť nezávisle od seba, v podmienkach deľby práce a špecializácie je to vylúčené. Tu je nevyhnutná výmena výsledkov ich činností. Čím je deľba práce rozvinutejšia, tým je vzájomná závislosť a prepojenosť jednotlivých ekonomických subjektov väčšia. Na určitom stupni sa výmena výsledkov výrobnej činností medzi ľuďmi stáva všeobecnou.
2. Formy výmeny
Formou a miestom výmeny činností je trh, na ktorom sa uskutočňuje hromadná výmena tovarov. Ekonomická teória rozlišuje naturálnu výmenu (barter), kde sa priamo vymieňa vec za vec, a peňažnú výmenu, kde sa statky nevymiňaju priamo, ale formou peňazí. Peniaze rozdeľujú priamy výmenny akt na predaj a na kúpu.
Peňažné hospodárstvo je výkonnejšie ako hospodárstvo s naturálnou výmenou.
Nevýhody naturálnej výmeny:
-statky niesú dokonale deliteľné
-nie vždy je obojstranný záujem o vzájomnú výmenu tovarov a vzniká veľký problém s hľadaním kupca
-sortiment tovarov neustále rastie, rôzna je ich kvalita atď.
Tieto nevýhody odstraňuje peňažná forma výmeny.
O trhu však nemožno hovoriť len čisto v ekonomickom zmysle, pretože okrem ekonomických faktorov (výroba, jej úroveň a kvalita, ceny, dôchodky a pod) tu pôsobia aj neekonomické faktory, ktoré zohrávajú často významnú úlohu – vzdelanostná, kultúrna úroveň, geografické činitele, zvyky, tradície, politická situácia (vnútorná i zahraničná). Všetky tieto faktory ovplyvňujú pozitívne alebo negatívne správanie sa subjektov trhu.
3. Základné úlohy trhu
Trh plní v ekonomickom systéme určitá, presne vymedzené funkcie:
a)poskytuje informácie – o dopyte, ponuke, výrobných možnostiach a pod.
b)poskytuje podnety pre správanie sa výrobcou a spotrebitelov – aby optimálne využívali vzácne ekonomické zdroje, minimalizovali náklady
c)rozdeľuje dôchodky
4. Trhy a typy trhov
Trhy sa delia podľa niekoľkých hľadísk:
a)z územného hľadiska:
1.MIESTNY TRH – kúpa a predaj sa uskutočňuje na určitom mieste
2.NÁRODNÝ TRH – vzniká spojením niekoľkých miestnych trhov (trh
SR)
3.MEDZINÁRODNÝ TRH – vyjadrenie vnútorných trhov niektorých
krajín
4.SVETOVÝ TRH – ide o súčet (prepojenie) trhov všetkých krajín sveta
b)z hľadiska predmetu kúpy a predaja sa trhy členia:
1.TRH VÝROBKOV A SLUŽIEB – kupujú sa tovary a služby
2.TRH VÝROBNÝCH FAKTOROV, kam patria 3 relatívne samostatné
trhy: - trh práce
- trh pôdy
- kapitálový trh
3.FINANČNÝ TRH – národný:- peňažný trh
- kapitálový trh
- zahraničný: - devízový trh
- trh drahých kovov
- poistný trh
Špecifickým trhom je burza, je to vysoko organizovaná forma trhu, kde sa obchoduje s tovarmi, cennými papiermi, devízami, autami….
Burzy poznáme:
a)peňažné – obchoduje sa na nich s cennými papiermi, devízami
- najznámejšie sú v New Yorku, Londýne, Paríži…
b)tovarové – obchoduje sa na nich s jedným aleboniekoľkými druhmi tovarov
- najznámejšie sú v New Yorku, Amsterdame…
Podľa počtu sledovaných tovarov rozlišujeme:
a)čiastkový trh
b)agregátny trh
Na čiastkovom trhu sa vždy predáva len jeden druh tovaru. Jeho vyčlenenie má význam v ekonomickej analýze, pretože umožňuje definovať dopyt a ponuku. Agregátny trh je súhrnom čiastkových trhov, je to teda trh všetkých výrobkov a služieb.
Podľa stupňa organizovanosti:
a)organizované trhy (burza)
b)neorganizované, neformálne trhy
Z hľadiska podmienok pre fungovanie trhu:
a)voľný trh
b)regulovaný trh - (dopyt, ponuka, cena sú úradne alebo iným spôsobom
regulované)
Z hľadiska súladu s existujúcim zákonodarstvom sa trh rozdeľuje:
a)legálny (oficiálny) trh
b)nelegálny (čierny) trh
Členenie trhov je v značnej miere relatívne. V reálnom ekonomickom živote jednotlivé trhy úzko súvisia a sú vzájomne prepojené.
5. Úloha štátu v trhovom hospodárstve
Úlohu štátu v trhovom hospodárstve možno rozdeliť na:
a)zákonodárnu (normatívnu) úlohu, ktorá sa vyznačuje vytváraním zákonov, určovaním “pravidiel hry” pre trhovú ekonomiku
b)ekonomickú úlohu, ktorá znamená zasahovanie štátu do ekonomiky. Ekokomickú úlohu plní najmä vláda a centrálna banka.
Na ekonomickú úlohu upozornil až J. M. Keynes. Cieľmi ekonomickej úlohy sú efektívnosť, rovnosť, stabilita.
Uvedené ciele ekonomickej úlohy sa ďalej charakterizujú v 3 funkciách:
1.Alokačná funkcia
2.Distribučná funkcia
3.Stabilizačná funkcia
Alokačná funkcia je zameraná na odstraňovnie neefektívnosti trhu spôsobenou nedokonalou konkurenciou.
Distribučná funkcia znamená ovplyvňovanie znovurozdelovania dôchodkov, vedie k ostrej socialnej nerovnosti.
Stabilizačná funkcia je zameraná na zmiernenie cyklických výkyvov ekonomiky.
