Trhový mechanizmus predstavuje súhrn vzťahov medzi spotrebiteľmi a výrobcami. Je to jemný mechanizmus, ktorý koordinuje spotrebiteľov a výrobcov pomocou cien a ďalších nástrojov trhu. Je to informačné zariadenie, ktoré zabezpečuje odovzdávanie informácií o činností miliónov rôznych jednotlivcov. V trhovom mechanizme má všetko svoju cenu – každý tovar a každá služba. Dokonca aj rôzne formy ľudskej práce majú svoju cenu, a síce mzdové tarify.
Cena – najdôležitejšia informácia na trhu. Predstavuje sumu, za ktorú sa kupujú tovary a služby. Na trhu má všetko svoju cenu. Cenu majú aj výrobné faktory (práca- mzda, pôda - renta, kapitál - úroky).
Funkcie ceny:
Cena poskytuje informácie:
-o potrebách spotrebiteľov
-o záujmoch výrobcu
-o disponibilných zdrojoch
-o výrobných možnostiach
Podnecuje výrobcov a spotrebiteľov, aby:
-používali vo výrobe efektívne výrobné metódy
-racionálne využívali výrobné zdroje
-rozdeľovali dôchodky
Aby sa zabezpečila rovnováha na trhu, je potrebné riešiť 3 základné ekonomické otázky:
1.Čo vyrábať? – určujú spotrebitelia svojim rozhodnutím, čo si kúpia a čo nie, peniaze, ktoré používajú na nákup tovaru sa dostávajú do rúk výrobcom, a títo ich využívajú na vyplatenie miezd, renty, úrokov. Výrobcovia sa snažia vyrábať zasa to, po čom je najvyšší dopyt, aby dosiahli priemerný zisk.
2.Ako vyrábať? – podmieňuje konkurenciu medzi výrobcami. Čím bude mať podnik nižšie náklady , tým bude mať podnik vyšší zisk.
3.Pre koho vyrábať?- rozhoduje o tom výška príjmov obyvateľstva a výka dochodkov kupujúcich.
V trhovom mechanizme sú podstatné 3 procesy:
1.proces tvorby DOPYTU
2.proces tvorby PONUKY
3.proces ROVNOVÁŽNEJ CENY
1.1 DOPYT
Proces tvorby dopytu - množstvo tovaru, ktoré sú spotrebitelia ochotní kúpiť za určitú cenu. Spotrebitelia sa snažia nakúpiť čo najviac, za čo najnižšiu cenu. Dopyt vyjadruje vzťah medzi cenou tovaru a jeho množstvom.
1.) tabuľka dopytu
cena P množstvo Q
800 4800
900 3000
1000 2000
1100 1300
1200 1000
Krivka dopytu nám vyjadruje, za akú cenu sú ochotní spotrebitelia kúpiť určité množstvo. Medzi cenou a množstvom tovaru je nepriamo úmerný vzťah, ak cena tovaru klesá, zvyšuje sa množstvo požadovaného tovaru. Krivka dopytu má klesajúcu tendenciu.
Výška dopytu závisí od týchto faktorov:
a, od výšky daného tovaru
b, od množstva daného tovaru
c, od výšky príjmu spotrebiteľa
d, od ceny substitučných tovarov
e, od módy, preferencií, záľub
Súhrn všetkých zamýšľaných nákupov nazývame agregátnym dopytom. Agregátny dopyt je určený objemom výrobkov, ktoré chcú spotrebitelia nadobudnúť a cenami, za ktoré sú ochotní tieto výrobky kúpiť.
Individuálny dopyt - rozumieme dopyt jediného kupujúceho alebo tiež dopyt po produkcii jediného výrobku.
Čiastkový(trhový) dopyt - je dopyt spotrebiteľov po jednom výrobku.
1.2 PONUKA
Proces tvorby ponuky - množstvo výrobkov, ktoré sa výrobcovia snažia predať za určitú cenu. Čím bude cena vyššia, tým bude snaha výrobcov čo najviac predať. Ponuka je vyjadrený vzťah medzi cenou tovaru a množstvom.
2.)tabuľka ponuky
cena P množstvo Q
800 1000
900 3000
1000 4000
1100 4500
1200 4800
Krivka ponuky nám vyjadruje, aké množstvo sú výrobcovia ochotní predať. Medzi cenou a množstvom je priamo úmerný vzťah, to znamená, že ak stúpa cena, tak sa zvyšuje aj ponúkané množstvo. Krivka ponuky má rastúcu tendenciu.
Výška ponuky závisí od:
a, ceny ponúkaného tovaru
b, množstva tovaru
c, výrobných nákladov
Súhrn všetkých predajov, s ktorými prichádzajú výrobcovia na trh, nazývame agregátnou ponukou. Rozumieme ňou súhrn všetkého tovaru, ktoré sú všetci výrobcovia ochotní vyrábať a ponúkať pri rôznej úrovni cien.
Individuálna ponuka- je ponuka jedného výrobcu. Je určená objemom výroby tohto výrobcu a cenami, za ktoré chcú svoj tovar realizovať.
Čiastková ponuka - je ponuka jedného výrobku od rôznych výrobcov.
Na dopyt a ponuku majú vplyv aj iné činitele, ktoré spôsobujú posun krivky dopytu a ponuky:
Na posun krivky dopytu majú vplyv:
- dôchodky, zvyšovaním dôchodkov sa zvyšujú nákupy tovarov.
Znamená to zvýšenie dopytu -posunutie krivky dopytu vpravo, nahor - zníženie dôchodkov sa prejaví znížením dopytu.
-posun krivky dopytu vľavo, dole -zvýšenie počtu kupujúcich alebo zníženie počtu kupujúcich
- zmeny cien iných tovarov, niektoré tovary sa môžu navzájom nahradzovať. Nazývame ich tovary substitúty.
- preferencie, móda apod. zvýšený dopyt po módnych tovaroch.
Posun krivky ponuky spôsobí:
- zmena v cenách výrobných faktorov, zvýšením ceny vstupov sa výroba „zdražuje“, ponuka sa zníži, nastane posun krivky ponuky smerom doľava.
- inovácie, nové technológie, zvýšením produktivity práce sa znížia náklady a krivka ponuky sa posunie smerom doprava.
- zmeny v cenách iných tovarov, ak sa zvýšia ceny tovarov substitútov, posunie sa krivka ponuky doprava, ak sa zvýši cena
komplementárneho tovaru ( môj výrobok ), posunie sa krivka ponuky doľava.
- zmeny počasia – ovplyvňuje hlavne ponuku poľnohospodárskej produkcie.
1.3 ROVNOVÁŽNA CENA
Proces rovnovážnej ceny- v dôsledku stretnutia kupujúcich a predávajúcich na trhu sa ustali cena a množstvo tovaru, ktoré sú kupujúci ochotní kúpiť a predávajúci predať.
Trhová rovnováha nastáva pri takej cene a množstve tovaru na trhu, keď sily pôsobiace na trhu sú v rovnováhe. Pri tejto cene a množstve je množstvo tovaru , ktoré chcú kupujúci kúpiť zhodne s množstvom, ktoré sú predávajúci ochotní predať. Pre reálnu ekonomiku je skôr typické, že dopyt sa nerovná ponuke a na trhu vzniká TRHOVÁ NEROVNOVÁHA. Ak je cena vyššia ako rovnovážna cena, vzniká prebytok tovaru na trhu, množstvo tovaru je väčšie, než sú kupujúci ochotní kúpiť. To núti výrobcov znížiť ceny na úroveň rovnovážnej ceny. Ak cena klesne pod úroveň rovnovážnej ceny, sú kupujúci ochotní kúpiť viac tovarov – vzniká nedostatok tovarov, dopyt prevyšuje ponuku. To má za následok opäť rast cien a súčasne rozšírenie výroby, tovarov až do tej miery, kým sa nevytvorí na trhu rovnovážny stav.
1.4 KONKURENCIA
Výrobcovia a spotrebitelia sa stretávajú na trhu. Výrobcovia sa snažia dosiahnuť za svoj výrobok čo najvyššiu cenu, maximalizovať svoj zisk. Je to snaha dosiahnuť max. hmotnostnú výhodu. Vytváranie dopytu, ponuky a ceny trhovej rovnováhy sa deje pod tlakom konkurencie.
Podľa účastníkov sa konkurencia člení na:
1. konkurencia na strane dopytu- odráža záujmy jednotlivých spotrebiteľov, ktorí vstupujú na trh. Význam konkurencie na strane dopytu rastie v situácií, keď dopyt prevyšuje ponuku. Konkurencia medzi spotrebiteľmi vedie k zvyšovaniu ceny. Naopak ak ponuka prevyšuje dopyt, spotrebitelia sa pohybujú v bezkonkurenčnom prostredí a význam konkurencie klesá.(každý spotrebiteľ chce nakúpiť čo najlacnejšie)
2. konkurencia na strane ponuky- každý výrobca má snahu predať čo najväčšie množstvo svojich výrobkov a tak maximalizovať svoj zisk. N a druhej strane sa usiluje minimalizovať zisky svojich konkurentov. Konkurencia na strane ponuky rastie, ak ponuka prevyšuje dopyt. V tejto situácii je to boj o prežitie. Výrobcovia sa snažia prerobiť čo najmenej. Ak je ponuka menšia ako dopyt, výrobcovia sa usilujú čo najlepšie využiť rast cien a čo najviac zarobiť.
(každý podnik sa snaží predať čo najviac výrobkov, získať čo najviac spotrebiteľov a získať nové trhy)
Podľa metód sa konkurencia člení na:
1.Cenová konkurencia- spočíva v dobrovoľnom znížení cien, tovarov zo strany výrobcov. Výrobcovia znižujú ceny svojho tovaru aj napriek tomu, že ich k tomu nenúti prebytok ponuky nad dopytom. Znižujú ceny v nádeji, že konkurenti sa nebudú vedieť týmto cenám prispôsobiť. Chcú odlákať dopyt od svojich konkurentov k sebe, ovládnuť trh, aby v budúcnosti mohli diktovať podmienky ostatným účastníkom trhu a zvyšovať ceny. Preto sú ochotní dočasne sa vzdať svojich ziskov.
2.Necenová konkurencia- aj jej cieľom je prilákanie dopytu predovšetkým rastom kvality, inovácie výrobkov, reklama, obaly, dokonalejší servis, pribalenie niečoho, doprava zadarmo.
Z hľadiska podmienok, ktoré existujú na trhu sa konkurencia člení na:
1.Dokonalá konkurencia- je len teóriou, pretože všetci výrobcovia by museli mať rovnaké podmienky, museli by vyrábať rovnaký výrobok, každý z účastníkov by musel mať voľný vstup na trh, čo je nereálne.
2.Nedokonalá konkurencia- nastáva vtedy, keď produkciu vyrába ohraničený počet výrobcov, ktorí majú možnosť určovať ceny. S nedokonalou konkurenciou sa môžeme stretnúť vo viacerých formách:
A.monopolistická konkurencia- existujú mnohí výrobcovia, ktorí vyrábajú istý druh výrobku. Výrobok každého z nich sa odlišuje cenou, kvalitou, chuťou...
B.oligopolistická konkurencia(oligopol)- jeho nedokonalosť je oveľa väčšia ako nedokonalosť monopolistickej konkurencie. V odvetví existuje malý počet veľkých firiem. Tieto majú značnú ekonomickú moc a tak sú schopní brániť sa ďalším záujemcom prístup do odvetvia je obmedzený. Oligopolisti vyrábajú radšej menej, ale za vyššie ceny, napr. automobilový priemysel...
C.absolútny monopol- na trhu je len jeden výrobca určitého výrobku, ktorý určuje ceny, napr. SPP, Slovenské elektrárne...
