Euro a slovenská koruna

Vypracovala: Andrea Matiašková

Slovenská ekonomika úspešne napreduje a predpoklady na prijatie eura sú veľmi dobré. Túto prácu som si zvolila z dvoch hľadísk.

1. je to v súčasnosti veľmi aktuálna téma, pri ktorej sa robí veľké množstvo prieskumov a
2. táto téma sa nás bytostne dotýka a mňa zaujíma priebeh akým budú všetci kompetentní spracovávať daný problém.
   
   
   Medzinárodný menový fond hodnotí naše šance na prijatie eura pozitívne. Zo správ vieme, že po stretnutí s ministrom financií Jánom Počiatkom a guvernérom Národnej banky Ivanom Šramkom vedúci misie MMF pre Slovensko Biswajit Bemerjee naznačil, že pravdepodobnosť splnenia maastrichtských kritérií je veľmi vysoká. Upozornil však na niektoré riziká.

Dôležité bude udržiavanie deficitu v stanovených úrovniach. Z pohľadu inflačného kritéria je podľa Bemerjeeho menová politika vykonávaná Národnou bankou v súlade s inflačnými cieľmi. To, či napríklad posilňovanie koruny môže otvoriť priestor na znižovanie sadzieb, však bude podľa neho závisieť od vývoja zložiek menového indexu.

Zo strednodobého hľadiska by sa malo Slovensko zamerať najmä na zvýšenie pružnosti rozpočtovej politiky. „Vstupom do eurozóny krajina stratí možnosť uplatňovania vlastnej menovej politiky a flexibilita fiškálnej politiky tak naberie na dôležitosti“, povedal Bemerjee. Odporúčaním fondu je preto spružnenie výdavkovej stránky rozpočtu a posilnenie fiškálnej stability v období vysokého ekonomického rastu. Reformy pripravované napríklad na trhu práce je preto dôležité zostaviť tak, aby zachovali jeho pružnosť.

SME – štvrtok 1. marca 2007

Od marca 2002 členovia eurozóny používajú už iba eurové mince a bankovky. Do bezhotovostného obehu spoločná mena vstúpila už v roku 1999.

Síce sa ľudia báli zdraženia, euro infláciu zvýšilo iba o desatinu percenta.

Pohľad do minulosti:

Pred piatimi rokmi sa v 12 štátoch eurozóny stalo euro jediným zákonným platidlom. Národných mien sa definitívne zriekli 1. marca 2002 potom, ako dva mesiace väčšina štátov používala euro a národnú menu súčasne. Štáty meny postupne sťahovali z obehu. V marci zostalo v obehu už len euro. Samotná eurozóna však vznikla o tri roky skôr. Od januára 1999 sa totiž euro oficiálne používa v bezhotovostnej podobe. Monako, San Marino a Vatikán mali menovú úniu s členmi eurozóny a takisto zaviedli euro ako svoje platidlo.

Komentár k súčasnosti:

Eurom platia dnes aj v Andorre a Čiernej Hore. Veľká Británia, Dánsko a Švédsko odložili vstup do eurozóny na neurčito. Spomedzi nových členských krajín ako prví splnili všetky kritériá Slovinci. Euro nahradilo slovinský toliar od 1. januára tohto roku.

Kroky k euru:

• 7. 2. 1992 – podpísanie Maastrichtskej zmluvy, ktorá stanovila kritériá na vstup do eurozóny
• 1. 1. 1993 – dokončenie jednotného trhu
• 1. 11. 1993 – do platnosti vstúpila Zmluva o EÚ
• 1. 1. 1994 – vznikol Európsky menový inštitút, predchodca Európskej centrálnej banky
• 15. – 16. 12. 1995 – na summite v Madride vznikol časový plán vytvorenia Európskej menovej únie
• 1. 7. 1998 – založenie Európskej centrálnej banky
• 1. 1. 1999 – euro sa stalo oficiálnou menou zúčastnených štátov
• 1. 1. 2001 – Grécko vstúpilo do eurozóny
• 1. 1. 2002 – do obehu sa dostalo euro a nahradilo národné meny
• 1. 1. 2007 – Slovinsko zaviedlo euro
• 1. 1. 2009 – predpokladaný vstup Slovenska do eurozóny

Mohla by som povedať, zbohom marka, gulden, frank.. Euro prinieslo ľuďom a firmám z eurozóny finančné úspory. Najmä tým, čo často cestujú do zahraničia. Kým v roku 1999 sa euro na svetových rezervách podieľalo 18 percentami, v súčasnosti je to vyše 25 percent. Po piatich rokoch je podľa prieskumu Eurostatu s eurom spokojných 68 percent obyvateľov eurozóny. Podľa Európskej komisie je najväčšou výhodou spoločnej meny cenová stabilita. Očakávania, že príde prudké zdraženie tovarov a služieb, ktorého sa ľudia po prijatí meny obávali, sa nenaplnilo. Dočasne síce vyskočili ceny niektorých potravín a reštauračné služby. Celkovo podľa údajov komisie zvýšilo euro infláciu iba o desatinu percentuálneho bodu. V Slovinsku inflácia dokonca klesla.

U nás prevládajú podľa najnovšieho prieskumu Eurostatu k euru pozitívne názory. Za prijatie meny je takmer 60 percent ľudí na Slovensku.

SME – piatok 9. marca 2007

Intervencia centrálnej banky však podľa ekonómov zhodnocovanie meny nezastaví. Slovenská koruna sa včera prvýkrát dostala pod hranicu 34 korún za euro. Je za tým vysoký rast ekonomiky a investícia Samsungu pri Trnave. Koruna pokorila ďalšiu psychologickú hranicu. Euro včera 8. marca 2007 prvýkrát v histórii stálo menej ako 34 korún. Za posledných 12 mesiacov si tak koruna pripísala zisk približne desať percent. Mena sa v priebehu dňa dostala k historickému rekordu 33,80 koruny za euro. Pri tejto úrovni, tesne po 16. hodine, zasiahla proti korune Národná banka Slovenska. Po zásahu sa mena znova dostala tesne nad 34 korún. Proti posilňovaniu koruny banka intervenovala naposledy koncom decembra, keď sa mena na dosah priblížila 24 korunám za euro. Už vtedy povedala, že kurz koruny považuje za prisilný.

Pod nový rekord sa podľa analytikov a obchodníkov podpísali silný rast ekonomiky, investícia Samsung a stabilita v regióne. Samsung podľa neoficiálnych informácií plánuje do roku 2010 preinvestovať na Slovensku vyše 400 miliónov eur, čo je vyše 13,5 miliardy korún.

Tvrdenia:

Donedávna sa hovorilo, že korunu ovplyvňuje predovšetkým to, ako sa vyvíjajú meny v okolitých štátoch. Už to tak celkom neplatí. Koruna sa posilňuje napriek tomu, že niektoré meny v regióne sa občas oslabia. Ak by sa začala výrazne oslabovať niektorá z okolitých mien, poznačilo by to negatívne aj našu menu. Koruna sa posilňuje už niekoľko mesiacov. Tesne pred voľbami a krátko po nich mala tzv. čierne obdobie. Neistota, ktorá súvisela s obavami, čo sa stane, ak sa k moci dostane Róbert Fico, oslabila korunu až do takej miery, že Národná banka musela zatiahnuť záchrannú brzdu a intervenovať proti prepadu meny. Od polovice júla však nastal obrat. Premiér Fico sa vtedy stretol s guvernérom Národnej banky Ivanom Šramkom. Po stretnutí vyhlásil, že vláda bude presadzovať pôvodný plán banky a predchádzajúcej vlády, aby Slovensko zaviedlo euro v januári 2009. Dovtedy sa k euru jasne neprihlásil. Od polovice júla naša mena spevnela o vyše 12 percent. Na korunu v posledných mesiacoch nemala vplyv ani avizovaná zmena Zákonníka práce a snaha ministerstva zdravotníctva zamedziť tomu, aby zdravotné poisťovne mohli podnikať so ziskom a obmedziť pre ľudí slobodu pri výbere poisťovní.

Všimli sme si, že v súčasnosti...

...je pochopiteľné, že s korunou stúpa aj cena práce.. Slováci sa sťahujú z Česka, nedostatok robotníkov napriek tomu hasia aj Poliaci. Pracovné náklady na Slovensku stúpajú v dôsledku pravidelného rastu priemerných miezd, ale i nepriameho zvyšovania odvodov. V súčasnosti by nebolo správne hovoriť o Slovenskej republike ako o krajine lacnej pracovnej sily. I keď je fakt, že súčasné mzdy sú stále nižšie ako v krajinách západnej Európy. Trh práce sa menil zmenil hlavne naším vstupom do európskej únie a príchodom investícií. Ľudia našli prácu najmä príchodom automobiliek a IT spoločností. Renomované firmy, ktoré prišli k nám v posledných rokoch, dávajú možnosť uplatniť sa ľuďom na pozíciách, za ktorými predtým odchádzali do zahraničia, najmä do Českej republiky. Dôvodom je aj silnejúci kurz koruny, zvyšujúca sa životná úroveň a rast reálnych miezd.

Koruna pomáha eurohypotékam

Takisto ak sa koruna posilňuje, ľudia zaplatia menej na splátke hypotéky v eurách. Oproti korunovému úveru je aj nižšie úročená.

Hypotéky v eurách sú úročené nižšou sadzbou ako korunové úvery. úroky pre eurohypotéky sa odvíjajú od sadzieb v eurozóne, a tie sú nižšie. Rozdiel v úročení korunových a eurových hypoték je 0,7 percenta. Poplatky sú rovnaké. Najneskôr pri vstupe do eurozóny budú tieto sadzby rovnaké. Podľa ekonómov sa dnes oplatí čerpať korunové hypotéky a úrokom viazaným na kratšiu lehotu. Naopak, pri eurovej hypotéke je lepšia sadzba garantovaná na päť rokov. Eurová hypotéka sa neplatí žiadateľom, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie zvýhodnenej hypotéky pre mladých. Štátna podpora sa vzťahuje len na korunové hypotéky.
Očakávaný vstup Slovenska do eurozóny znamená, že úrokové sadzby, ktorými sa úročia slovenské koruny, sa postupne budú približovať nižším eurovým sadzbám. Základná sadzba v eurozóne je dnes 3,75 percenta. Podľa prognóz by sa do leta 2008 mohla zvýšiť o 50 bodov. úročenie korún a eur by mohlo byť na rovnakej úrovni najneskôr v lete , keď sa bude určovať konverzný kurz. Hypotéku v eurách dnes ponúkajú VÚB, HVB Banka a ČSOB. Uvažujú o nej ďalšie banky.

Euro je len prostriedok a tiež výzva

Ekonomika rastie rýchlo, klesá inflácia aj nezamestnanosť, zahraničný obchod je po rokoch v pluse. Hoci je dnešný rast zdravý a podložený novými investíciami, ktoré rozšírili kapacitné možnosti ekonomiky, nebudeme ho mať stále vyše 8 percent. Rast potiahla najmä rozbiehajúca sa výroba v automobilkách, čo sa nebude opakovať každý rok, preto bude otázka ďalšieho rastu závisieť od kvality ostatných investícií, ktoré k nám prídu. A čo treba urobiť preto, aby pristátie ekonomiky bolo mäkké? Dôležité je, aby výroby, ktoré na Slovensko prídu, boli založené na vzdelaní, vede a výskume. Za týchto okolností spomalenie hospodárstva nebude také bolestivé.

V súčasnosti znalostná ekonomika primárne leží na pleciach vlastníkov kapitálu. Donedávna bol, na východnom a strednom Slovensku, problém zohnať si prácu. Dnes sa firmy sťažujú, že nemôžu nájsť ľudí. Dostávame sa do takzvanej štrukturálnej nezamestnanosti. Na jednej strane sú ľudia, ktorí by mohli pracovať, ale dopyt po kvalifikácii je iný ako ponuka. Firmy nechcú málo vzdelaných ľudí. To je znak, že v ekonomike sa čosi kvalitatívne deje.

Čo sa týka platov ľudí, každý očakáva pomerne vyššiu mzdu, ľudia majú vyššie nároky. Čo by sa mohlo však stať, keby bol konverzný kurz koruny príliš silný? Platy ľudí by boli neprimerane vyššie. Výrazne by sa znížila konkurencieschopnosť našich výrobkov, pretože firmám by stúpli náklady rýchlejšie ako výkony... hrozilo by im prepúšťanie alebo krach, zvýšila by sa nezamestnanosť. Normálny rast miezd firmy predvídajú a majú ho zakalkulovaný v nákladoch. S takýmto jednorazovým rastom nikto v nákladoch nepočíta. Pre zahraničné investície by sme sa stali drahou krajinou, pretože mzdy by boli na úrovni sofistikovanejších výrob, hoci by sme ich tu nemali. Ľudia by sa potešili, že majú vyššie mzdy, ale krátko na to by stratili prácu, lebo firmy by nemohli adekvátne zvyšovať ceny svojej produkcie a dostávali by sa do straty.

Na záver by som chcela zhrnúť, že euro súvisí tak s rozpočtovou politikou ako aj s konverzným kurzom, so zvyšovaním miezd a samozrejme hospodárskou politikou, všetky tieto oblasti a mnohé ďalšie sa navzájom prelínajú.