Definujte základné pojmy: poistenie, poisťovateľ, poistník, poistený, poistné, poistná doba, poistná suma, poistná udalosť, poistné plnenie
Poistenie – je práv. vzťah, pri kt. poisťovňa preberá na seba záväzok, že poistenému uhradí škodu, kt. mu vznikla v zmysle poistných podmienok.
Vo všeobecnosti možno poistenie definovať ako vzťah medzi dvoma zmluvnými stranami, pri kt. 1 zmluvná strana tá kt. poisťuje za to, že dostáva poistné je ochotná odškodniť 2 zmluvnú stranu (poistného) v prípade poistnej udalosti.
Poistenie sa uskutočňuje prostredníctvom poistnej zmluvy a v tom prípade sa neuzatvára poistná zmluva na základe uzatvoreného poistenia vzniká poistný vzťah.
Účastníkmi poistného vzťahu sú predovšetkým:
V našich podmienkach je poisťovateľom poisťovňa. V prípade poistnej udalosti musí poisťovateľ poistného odškodniť musí byť kedykoľvek schopný plniť všetky záväzky, kt. mu vyplývajú z uzatvorených poistných zmlúv. Naznačený vzťah predpokladá, že poistník je zároveň aj poistený.
Poistníkom – je osoba, kt. s poisťovňou uzatvorila poistnú zmluvu. Je povinná platiť poistné a jej práva sú stanovené v poistnej zmluve.
Poisteným – je osoba, kt. na základe uzavretej poistnej zmluvy vzniká nárok na poistné plnenie v prípade poistnej udalosti. V poistnom vzťahu nemusí byť poistník totožný s poisteným . V tomto prípade je poistníkom osoba, kt. uzatvorila poistnú zmluvu s poisťovňou:
- Buď v prospech seba alebo inej osoby
- Alebo v prospech inej osoby
Poistná doba – je doba, na kt. poistník dojedná poistnú zmluvu (môže byť nap. 3,5,10,25 rokov).
Poistná suma – je suma, na kt. sa poistník dohodne s poisťovňou a kt. poisťovňa vypláca v prípade poistnej udalosti.
Poistné – je cena poskytnutú poistnú ochranu. Poistné platí klient poisťovni počas poistnej doby.
Poistná udalosť – je akákoľvek strata, škoda ale aj dožitie sa určitého veku, úmrtie počas poistnej doby a pod.
Poistné plnenie – je výplata poistnej sumy pri vzniku poistnej udalosti.
-Uveďte hľadiská členenia poistení
-Charakterizujte jednotlivé druhy poistení
- Podľa záväznosti vzniku poistenia
A, Zákonné poistenie – zákon stanovuje povinnosť poistenia a aj všetky podmienky poistenia. V tomto prípade sa neuzatvára poistná zmluva. Iné nap. zdravotné poistenie, sociálne poistenie
B, Zmluvné poistenie
Povinné – zákon síce stanovuje povinnosť uhradiť poistenie alebo podmienky uzavretia sa musia konkretizovať k poistnej zmluve.
Dobrovoľné – závisí len od poistníka a poisťovateľa či uzatvorí poistnú zmluvu a na základe akých podmienok.
- Podľa doby platnosti
A, Krátkodobé poistenie – doba poistenia nepresahuje 1 rok.
B, Dlhodobé poistenie – sú také pri ktorých doba poistenia presahuje 1 rok, a môžu sa dohodnúť na dobu určitú alebo neurčitú.
- Podľa mieri rizikovosti
A, Rizikové poistenie – je poistenie podmienené návratnosťou finančných zdrojov. Znamená to že existuje vysoká neurčitosť či vôbec nenastane poistná udalosť, koško krát a v akom rozsahu. Sem patria predovšetkým poistenie majetku a zodpovednosti za škody.
B, Rezervotvorné poistenie – ide o poistenie pri ktorom je jednoznačne jasné že poistná udalosť nastane a poisťovňa bude musieť realizovať poistné plnenie sem patria životné poistenie na dožitie a úmrtie– Keďže poistná udalosť určite nastane, poisťovňa si musí vytvárať rezervy aby mohla v prípade poistnej udalosti vyplatiť dohodnutú poistnú sumu.
Vysvetlite základné funkcie a princípy poistenia
Základné funkcie poistenia sú:
- Primárna funkcia – predstavuje transfer rizika na poisťovňu.
- Akumulačno-predistribučná funkcia – spočíva na 1 strane v tvorbe rezerv z prijatého poistného a na 2 strane predstavuje výplatu poistných náhrad v prípade poistnej udalosti.
- Kontrolná funkcia – poisťovňa skúma rozsah poistnej udalosti, stanovuje výšku poistnej náhrady a hodnotí priebeh poistenia.
- Stimulačná funkcia – jej podstatou je motivácia poisteného chrániť svoje záujmy uzatvorením konkrétneho druhu poistenia.
Poistné vzťahy sa vyznačujú určitými typickými princípmi:
- Solidárnosť – znamená, že všetci účastníci poistných vzťahov tým že platia poistné, vytvárajú poistno-technické rezervy.
- Podmienená nákladnosť – znamená, že poistný vzťah smerom od poisťovne k poistenému sa realizuje len na základe splnenia určitej podmienky a to vzniku poistnej udalosti. Ak sa táto podmienka nesplní, nerealizuje sa ani peňažný vzťah.
- Neekvivalentnosť – znamená, že poistné náhrady nezávisia od výšky zaplatenia poistného. Poistné náhrady môžu byť väčšie alebo menšie ako je poistné, kt. bolo doteraz zaplatené.
Popíšte poistné odvetvia
Poistenie sa člení na 2 veľké odvetvia:
- Životné poistenie
- Neživotné poistenie
Životné poistenie
Spája sa s poistením osôb. Riziká ktoré existujú v životnom poistení sú :
- Smrť poisteného
- Dožitie určitého veku poisteného
- Invalidita poisteného
V životnom poistení dostane poistený vždy dohodnutú poistnú sumu a to je vtedy keď z dôvodu poistnej udalosti nemá možnosť platiť dohodnuté poistné počas celej poistnej doby alebo počas trvania poistenia.
Poisťovne ponúkajú životné poistenie s rôznymi poistnými sumami a rôznou výškou platenia poistného. Poistné odvetvia sa ďalej členia na odvetné druhy:
Poistné druhy životného odvetvia sú:
- poistenie pre prípad dožitia
- poistenie pre prípad úmrtia
- dôchodkové poistenie
Špecifickým druhom poistenia osôb je úrazové poistenie. Vyznačuje sa určitými špecifickými znakmi nap. neurčitosťou poistnej udalosti. Poistná udalosť nemusí nastať ani raz alebo sa môže v priebehu poistnej doby opakovať niekoľko krát. Poistné plnenie sa poskytuje vo výške percentuálneho ohodnotenia poškodenia zdravia o dohodnutej poistnej sumy.
Poisťovňa vykonáva ohodnotenie zdravia na základe vypracovaných druhoch poistenia.
Obyčajne sa realizuje ako:
- Poistenie pre prípad trvalých následkov úrazu
- Poistenie pre prípad smrti následkom úrazu
- Poistenie času nevyhnutného liečenia, následkom úrazu, alebo denného odškodného za čas pracovnej neschopnosti následkom úrazu.
Poistné závisí od výšky dohodnutej poistnej sumy a od nebezpečnosti vykonávanej a poistnej činnosti.
Neživotné poistenie
Zahŕňa 2 druhy poistenia:
- Poistenie majetku
- Poistenie zodpovednosti za škody
Poistenie majetku:
Zameriavame sa na škody ktoré môžu vzniknúť na majetku fyzických alebo právnických osôb. Poistná ochrana pri poistení majetku sa vzťahuje predovšetkým na:
Poistenie pre prípad zničenia alebo poškodenia vecí živelnou udalosťou
Poistenie budov
Poistenie domácností
Poistenie strojov a strojových zariadení
Poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí vodou z vodovodného zariadenia
Poistenie vecí proti škodám spôsobeným atmosferickými zrážkami
Poistenie pre prípad odcudzenia
Poistenie motorových vozidiel atď.
Pri poistení majetku závisí výška poistného od:
- Škodovej častosti
- Rozsahu škôd
- Rozsahu záväzkov prevzatých poisťovňou čiže systémom určenia poisťovne
Poistenie zodpovednosti za škody :
Zahŕňa zodpovednosť za škody spôsobené na živote alebo zdraví tretej osoby alebo za škody vzniknuté vo veci v majetkovej hodnote patriacej tretej osobe. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla znamená že poisťovňa ktorá za poisteného vlastníka motorového vozidla všetky škody ktoré sú spôsobené prevádzkou tohto vozidla iným tretím osobám.
Z tohto poistenia sa neuhrádzajú škody ktoré boli spôsobené majiteľovi motorového vozidla. Sadzba poistného závisí od typu vozidla.
Vysvetlite význam zaistenia
Zaistenie je systém ekonomických vzťahov ktorých poisťovateľ preberajúci poistné riziká, ich určitú časť odovzdáva podľa dohodnutých podmienok zaisťovateľovi.
Poisťovateľ prenáša na zaisťovateľa tú časť rizík ktoré presahujú jeho finančné schopnosti.
Zaistenie sa realizuje vždy na základe zaisťovacej sumy. Hlavnou úlohou zaistenia pre každú poisťovňu je chrániť sa proti potencionálnym veľkým škodám.
Zaistenie plní dôležitú úlohu najmä v tom že:
- Vytvára ekonomickú stabilitu poisťovne
- Posiľňuje platobnú schopnosť poisťovne
Funkcia zaistenia spočíva v ochrane poisťovne. Zaisťovateľ tým že preberá na seba rôzne riziká ochraňuje:
- Poistných pred náhlymi zmenami v nákladoch na krytie škôd
- Poisťovacie spoločnosti proti značnému zníženiu resp. strate vlastného kapitálu
Formy a druhy zaistenia
Tým že zaistenie predstavuje len čas poistenia. Je potrebné definovať kategórie vlastný vrub a cesia.
Vlastný vrub – je max. suma ktorú je poisťovacia spoločnosť pripravená zaplatiť za škody vzťahujúce sa na poistnú zmluvu alebo riziko. Vlastný vrub môže byť daný ako:
Percentuálna sadzba
Časť poistnej sumy podľa rizika
Suma (výška) škody
Cesia – je časť poistenia ktorú poisťovateľ odovzdáva do zaistenia. Poisťovateľ v zaistenom vzťahu sa nazýva cedent. Výška vlastného vrubu a cesie závisí od použitej formy zaistenia.
Základné formy zaistenia sú:
- Fakultatívne (dobrovoľné)
- Obligatórne (povinné)
Porovnajte účtovnú osnovu pre podnikateľov s účtovnou osnovou pre poistenia
Účtovná osnova pre poisťovne
Rámcová účtovná osnova pre poisťovne odlišuje sa od Rámcovej účtovnej osnovy pre podnikateľov.
Účty sú zaradené do 8 účtovných tried, ktoré sú vyporiadané podľa:
- Dôležitosti aktív a pasív
- Dôležitosti nákladov a výnosov pre činnosť poisťovne
- Logiky účtovníctva
Rámcová účtovná osnova pre poisťovne je platná od 1.1.2003 neobsahuje číslovanie syntetických účtov, ale obsahuje len názvy odporúčaných syntetických účtov.
Účtovná trieda Názov Obsah účtovnej triedy
- Finančné umiestnenie (investície) Súvahové účty – A
- NM, HM + ostatný majetok Súvahové účty – A
- Pohľadávky, Záväzky, Prechodné účty Súvahové účty – A,P
- Kapitálové účty a Dlhodobé záväzky Súvahové účty – P
- Náklady Výsledkové účty
- Výnosy Výsledkové účty
- Záväzkové účty a Podsúvahové účty Evidenčné účty
- Vnútroorganizačných účt. poistení
V poisťovníctve sa objavujú súvislosti s prechodom novej ekonomiky na trhu. Nové pojmy:
- Technické rezervy v poisťovníctve – je dlhodobý zdroj krytia záväzkov, kt. vznikajú na základe uzatvorených poistných zmlúv (predstavujú výšku NETTO poistného na krytie budúcich záväzkov)
- Zaistenie – poistenie poistenia
Účtovná osnova pre podnikateľov
Účtovná osnova je súhrn syntetických účtov usporiadaných podľa ekonomického hľadiska do účtovných tried.
Na týchto syntetických účtoch sa sleduje stav a pohyb majetku (účty aktív) a zdroje krytia (účty pasív), ako aj náklady (účty nákladov) a výnosy (účty výnosov) a z nich vyplývajúci hospodársky výsledok.
Účtovná osnova pre podnikateľov má 10 účtovných tried (0 až 9), pričom každú z nich možno členiť do 10 účtovných skupín a v rámci každej účtovnej skupiny možne byť 10 syntetických účtov.
Účtovná osnova pre podnikateľov má tieto účtovné triedy s nasledujúcim obsahom:
Účtovná trieda Názov účtovnej triedy Obsah účtovnej triedy (druh účtov)
- Dlhodobý majetok účty A
- Zásoby Súvahové účty A
- Finančné účty účty A a P
- Zúčtovacie vzťahy účty A a P
- Kapitálové účty a dlhodobé záväzky účty P
- Náklady výsledkové účty N
- Výnosy účty V
- Uzávierkové a Podsúvahové účty Uzávierkové a Evidenčné účty
Vnútroorganizačné účtovníctvo vyhradené pre Vnútroorganizačné účt.
Pre každý účet je v účtovnej osnove popri slovnom označení aj trojmiestny číselný znak.
Trojmiestny číselný znak určuje:
Účtovná jednotka si zostavuje vlastný účtovný rozvrh, v ktorom uvádzajú len tie syntetické účty z účtovnej osnovy, ktoré potrebujú na účtovanie vlastných účtovných prípadov.
Účtovný rozvrh sa zostavuje na každý rok, pričom v priebehu účtovného obdobia ho možno dopĺňať podľa potreby novými (nezoradenými ešte) účtami z účtovnej osnovy
Účtovný rozvrh obsahuje aj všetky analitické účty.
