referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohdana
Pondelok, 18. januára 2021
Enviromentálna ekonomika
Dátum pridania: 14.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: adinka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 047
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.3
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 10m 30s
Pomalé čítanie: 15m 45s
 

Čo je enviromentalistika? Predmetom výskumu enviromentalistiky je životné prostredie človeka a vplyvy antropogénnych aktivít na prírodné prostredie, kvalitu života a zdravie človeka, kvalitné životné prostredie človeka, prevencia znečistenia prostredia, udržateľný rozvoj. Na základe nových vedeckých poznatkov navrhuje nové prístupy k ekonomickému rozvoju, k ozdraveniu ŽP, k riešeniu globálnych enviromentálnych problémov.

E = multidisciplinárna veda zahrňujúca - chémiu, fyziku, biológiu a enviromentálne inžinierstvo. Aby veda mohla byť vedou, musí mať – vednú oblasť výskumu, metódy a teóriu. Enviromentálne inžinierstvo sa zaoberá – znižovaním ohrozenia ŽP, vplyvom nových technológií, spracovaním odpadov ap.

Pasenie a usadlé poľnohospodárstvo, spolu so zdomácňovaním určitých rastlín a zvierat, postupne vytláčalo lov a zber. Rozvoj remeselných zručností, viedol k rozširovaniu obchodu, usadlostí a súperiacich mocností, neskôr k rozvoju priemyslu a vedy. Urbanizácia a priemyselné znečistenie, technologické zmeny v doprave, komunikácii a materiáloch zvýraznili zmeny v životnom prostredí. Urýchlilo a rozšírilo sa vyčerpanie zdrojov, deforestácia, dezertifikácia a znečisťovanie. Objavili sa kyslé dažde a iné javy presahujúce hranice štátov, poškodenie ozónovej vrstvy a určité náznaky klimatických zmien. Postoje voči priemyselnému rozvoju v 19. storočí a voči globálnym environmentálnym problémom dneška : Správcovstvo znamená starostlivosť a ochranu sveta prírody, tu i tam narúšaného neudržateľným využívaním zdrojov a nakladaním s odpadmi či znečisťovaním presahujúcim hranice prirodzenej regenerácie.

Imperializmus hlása, že prírodné zdroje vrátane ostatných ľudí môžu voľne využívať tí, ktorí majú dostatočnú moc a sú odhodlaní, či už v podmienkach priemyslu, kolonializmu alebo súčasnej nerovnosti v bohatstve a využívaní zdrojov v rámci národov i medzi nimi navzájom. Utilitarizmus sa snaží maximalizovať ľudskú spokojnosť a
poskytuje bázu pre liberálny ekonomicky poriadok ako prostriedok optimalizácie rozdeľovania, či už ide o priemysel 19.storočia alebo moderne dohody o voľnom obchode. Romantizmus si cení prírodu ako takú, vyhľadáva ,,nenarušenú“ krajinu či divu prírodu ako reakciu na priemyselne mesta v 19. storočí, alebo v podobe environmentalistických hnutí a hnutí Nového veku v dnešnej dobe.

Na začiatku sedemdesiatich rokov dosiahlo životné prostredie prvý raz prominentne miesto v agende medzinárodnej politiky. Aj napriek dvom dôležitým prekážkam v tomto období - riešenie iných "kľúčovejších" problémov - zachovanie mieru, bezpečnosť a rozvoj a neexistencia inštitucionalizovaného rámca, v ktorom by sa environmentálne problémy mohli efektívne prerokovávať v medzinárodnom kontexte, bolo obdobie 70-tich rokov charakteristické významným pokrokom v snahách svetového spoločenstva na zabezpečenie globálnej environmentálnej bezpečnosti. Neexistuje časový bod, od ktorého by sa dal datovať vznik pojmu trvalo udržateľný rozvoj (TUR). Vykryštalizovane myšlienky sa na politickú agendu dostali v roku 1987 prostredníctvom Brundtlandovej správy "Naša spoločná budúcnosť".

Definícia tohto pojmu, ktorú správa obsahuje sa používa najčastejšie a hovorí že: - trvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovanie potreby súčasných generácii bez ohrozenia možností budúcich generácií zabezpečiť ich vlastné potreby. Je to proces, v ktorom využívanie zdrojov, smerovanie investícii, orientácia technologického rozvoja a inštitucionálne zmeny sú všetky vo vzájomnej harmónii a potrebujú tak súčasný ako aj budúci potenciál napĺňať ľudské potreby a nároky. Strategické priority - dorazy pre TUR uvádzané v správe sú : oživenie rastu (otázka chudoby), zmenu kvality rastu, uspokojovanie základných ľudských potrieb, zabezpečenie trvalo udržateľnej úrovne populácie, ochrana a rozširovanie zdrojovej základne, preorientovanie techniky a rizikového manažmentu, spojenie životného prostredia a ekonomiky v rozhodovaní.

V záujme dosiahnutia týchto cieľov sprava považuje za principiálne požiadavky : politicky, ekonomicky, sociálny, výrobný,
technologicky, medzinárodný a administratívny systém. Znepokojenie kvôli životnému prostrediu, biede a sociálnej a ekonomickej nerovnosti viedli k zvolaniu Konferencie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) v Rio de Janeiro v roku 1992. Hlavným prínosom konferencie bola dohoda, že "mier, rozvoj a ochrana životného prostredia navzájom súvisia a nemožno na ne pozerať izolovane". Konferencia vyústila do vyhlásenia Deklarácie z Ria, ktorá obsahuje 27 princípov pre trvalo udržateľný rozvoj svetového spoločenstva.

Dôležitým úspechom UNCED bolo podpísanie dokumentov: Rámcová dohoda o zmene klímy, Dohoda o biodiverzite a Deklarácia o rozvoji lesov. Najrozsiahlejší z prijatých dokumentov "Agenda 21" predstavuje ucelenú filozofiu (predstavu, proces) ďalšej perspektívy existencie ľudstva a všetkých živých organizmov na Zemi v harmonickej rovnováhe, pri ktorej nedôjde k nezvratnému narušeniu základných mechanizmov fungovania systému v neustále sa meniacich podmienkach narastajúceho rozvoja. Je zároveň komplexným súborom oblasti a činnosti, ktoré je potrebne uplatňovať v globálnom rozsahu so zohľadnením špecifických čŕt jednotlivých krajín v systému spolupráce vlád členských štátov OSN vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti a jej vplyvu na životné prostredie, ktorý bol prijatý vládami viac ako 178 krajín. Zmyslom tohto dokumentu obsahujúceho 40 kapitol je v oblasti environmentálnych otázok a otázok rozvoja poskytnúť smernice pre vlády, agentúry poskytujúce pomoc, miestne správy a ostatných. Za jej úspešnú realizáciu sú zodpovedne vlády. Nie je však právne záväzná, čo znamená slabší status ako Dohovory.

Náklady na realizáciu rôznych kapitol Agendy 21 budú poskytovane rozvojovým krajinám vo forme grantov alebo zvýhodnených úverov. Implementácia všetkých oblasti Agendy 21 musí prebiehať na národnej a miestnej úrovni.
Štáty majú privilegovane miesto v medzinárodnej politike, majú suverénne pravo vydávať zákony na ich území, a nemôžu byt legálne prinútené riadiť sa medzinárodným zákonom, ktorý nepodpísali. Miestne a národné ekonomické, sociálne a environmentálne smernice sú formovane globálnymi a regionálnymi procesmi. Medzinárodné inštitúcie a konferencie musia stimulovať štáty k lepšeniu ich environmentálnemu správaniu sa :

  • podporovaním spolupráce,
  • zvyšovaním vedomia a množstva poznatkov o problémoch a možnostiach,
  • vytváraním politického tlaku,
  • napomáhaním transferu technológií a zdrojov,
  • napomáhaním slabým štátom zvýšiť ich kapacitu implementácie vhodných programov. Výstupy medzinárodných snáh na podporu TUR závisia od mocenských vzťahov medzi hlavnými aktérmi, od ich záujmov a hodnôt, a od procesov učenia sa a úrovne vedomosti v danej problematike.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.