• štruktúrnu analýzu na riešenie proporcionality, bilančnej vyrovnanosti a nadväznosti plánov, pri riešení a určovaní správnych štruktúrnych vzťahov,
• matematické programovanie na riešenie cieľov a optimalizácie, pri vypracúvaní a zhodnocovaní viacerých variantov a výbere optimálneho variantu,
• vybrané modely teórie hromadnej obsluhy na riešenie kapacitných problémov a optimálnej organizácie práce,
• modely teórie zásob na riešenie problémov spojených so zásobovaním a zabezpečovaním nerušeného priebehu výrobného procesu,
• metódy analýzy siete na riešenie problémov riadenia zložitých činností, ich plánovania a kontroly.

Štatistické metódy

Zo štatistických metód sa vo finančno-ekonomickej analýze uplatňujú tieto:

• regresná a korelačná analýza,
• analýza trendov,
• štatistický odhad,
• testovanie štatistických hypotéz,  
• štatistická regulácia výrobného procesu,
• štatistická previerka,
• analýza rozptylu,
• plánovanie experimentu.

Grafické metódy

Grafické metódy sa v analýze používajú na grafické znázorňovanie javov a prebiehajúcich procesov. Napomáhajú vytvárať presnejší obraz o priebehu jednotlivých javov a ich vzájomných súvislostiach. Umožňujú riešiť i také úlohy, ktoré sú v analýze inými metódami ťažko riešiteľné. Grafické metódy predstavujú schematické modely, z ktorých uvádzam:

• postupové a obehové diagramy,
• diagramy pracovných postupov,
• diagramy zložitých činností,
• diagramy obehu informácií,
• chronogramy a harmonogramy,
• Z diagram,
• Gauttove diagramy,
• orientačné schémy.

Výberové metódy

V analýzach sa používajú viaceré výberové metódy, ako sú hodnotová analýza, rozhodovacia analýza, metódy dvojstranného pozorovania a ďalšie. Osobitnú skupinu tvoria empirické metódy, testovacia a dotazníková metóda, metódy reflexné a experimentálne. 

1.4 Formy prístupov k finančnej analýze 

Úsilie chápať a riešiť problémy čo najúplnejšie a hľadať čo najobjektívnejší prístup ku skúmaniu objektov nie je ani v teórií, ani v praxi nové. Postupne sa prekonávali bariéry, k čomu výrazne prispeli technické prostriedky. Z rôznych hľadísk sa rozlišujú dva základné prístupy finančnej analýzy:

• fundamentálna analýza uskutočňuje rozbory založené na vzájomných súvislostiach medzi ekonomickými a  mimoekonomickými javmi, na skúsenostiach odborníkov a ich subjektívnych odhadoch. Spracováva teda skôr údaje kvalitatívnej povahy, kvantitatívne informácie využíva bez algoritmizovaných postupov
• technická analýza sa naproti tomu opiera o použitie algoritmizovaných (napr. matematických, matematicko-štatistických, ekonomických a iných) metód ku kvantitatívnemu spracovaniu dát s  následným kvalitatívnym posúdením výsledkov.

Uvedené prístupy sa spravidla kombinujú vo väzbe na ďalšie formy prístupov a k ich uplatňovaniu v analýze. 
Normatívny prístup - popisuje javy, procesy a systémy tak, ako by mali vyzerať podľa platných noriem.
Deskriptívny prístup - popisuje javy, procesy a systémy tak, ako v daný moment vyzerajú.
Monotematický prístup - pri popise prihliada len na niektoré stránky skúmaného objektu, napríklad funkčné, a  to izolovane z hľadiska rôznych disciplín, ako technológia, konštrukcia, organizácia a pod.
Komplexný prístup - je viachľadiskový spôsob riešenia, při ktorom dochádza k riešeniu súbežne po niekoľkých nezávislých líniách. Výsledky jednotlivých disciplín sa sumarizujú.
Systémový prístup - je spôsob riešenia problémov, pri ktorom sa javy a procesy chápu integrovane, v ich vnútorných i vonkajších súvislostiach. V konkrétnych podmienkach sa vyžaduje definícia systémových prvkov, ich interakcia vlastností, účelové i cieľové funkcie. 

Charakteristickou črtou tohoto ponímania prístupu pre analýzu je, že za každou analýzou musí nasledovať syntéza s vyústením do výsledkov vyššej kvality. 

1.5 Zásady k finančnej analýze 

Napriek osobitostiam uskutočňovanej finančnej analýze v každom podnikateľskom subjekte treba načrtnúť spoločné zásady k analýze, ktoré vedú k ekonomicky účinnejšej činnosti. Za významné treba považovať: 

• cieľovosť, z ktorej zásady jednoznačne vyplýva, že každá analýza musí byť cieľovo orientovaná. Musí sa podriadiť účelu ktorému slúži;
• komplexnosť, zabezpečuje ucelený pohľad na skúmaný jav či proces v podniku. Jednotlivé procesy nemožno skúmať izolovane, ale vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach. Analýza musí vždy vychádzať z objektívnych zákonitostí a postihnúť všetky dôležité činitele. Musí poukázať na väzby a určujúce vzťahy, ktoré sa vzájomne podmieňujú a ovplyvňujú. Túto požiadavku zabezpečuje systémový prístup, pri ktorom sa každá činnosť skúma ako celok, ktorý sa tvorí konkrétnymi prvkami a ich vzájomnými väzbami. Len dôsledným uplatňovaním zásady komplexnosti sa nedopustíme chýb, ktoré sú dôsledkom jednostrannej analýzy
• konkrétnosť, vyžaduje vecné zameranie analýzy, záverov i návrhov opatrení v reálnom čase. Vyžaduje uplatňovať nové, progresívne tendencie, pozitívne ovplyvňujúce ekonomickú činnosť
• objektívnosť a kritičnosť, analýza zabezpečuje predovšetkým jej pravdivosť. Analýzou kladných i záporných činiteľov, ktoré ovplyvňujú hospodársku činnosť podniku, treba objektívne rozlíšiť, aby sme získali pravdivý obraz o skutočnosti. Objektívnosť analýzy teda predpokladá zbaviť sa subjektívnych pohľadov a kritérií a každú činnosť alebo jav posudzovať bez osobných záujmov. Treba poznať príčiny úspechov i neúspechov a z toho vyvodzovať kritické a náročné závery pre ďalšiu prácu

; systematickosť, plní požiadavku zachovávať kontinuitu minulosti, súčasnosti a budúcnosti pri analýze. Ďalej zvýrazňuje závislosť medzi účinnosťou analýzy a  efektom celého systému riadenia. Náročnosť a dôslednosť analýzy zvyšuje kvalitu a zodpovednosť riadenia. 

2.   Potreba a zdroje kapitálu 

Podnik predstavuje organizáciu vytvorenú kapitálom, ktorá je riadená manažérmi, ktorí premieňajú výrobné faktory, t.j. inputy na výrobky alebo služby - outputy, za účelom ich realizácie na trhu. Dôchodok z predaja slúži na úhradu zdrojov, ktoré umožňujú financovať náklady na výrobu, nadobudnutie výrobných zariadení, zaplatenie miezd zamestnancom a riadiacim pracovníkom. Ďalšia časť zdrojov je určená na odmeňovanie vkladateľov kapitálu, napríklad akcionárov, ktorí majú nárok na svoj reziduálny dôchodok, ako aj na financovanie investícií, ktoré zabezpečujú obnovu výrobného zariadenia a rast podniku.

Základná otázka, pred ktorou stojí podnikateľský subjekt je kvantifikácia potrebného kapitálu pre podnikateľskú činnosť. Táto je definovaná rozsahom činnosti a náročnosti kapitálu daného odboru. Kapitál sa spravidla charakterizuje ako bohatstvo, ktoré poskytuje možnosti získania ďalšieho bohatstva. Bohatstvo vložené a viazané v podniku predstavuje kapitál podniku. Konkrétna forma v akej je kapitál v podniku viazaný vyjadruje majetok v jeho jednotlivých súčastiach, presnejšie hospodárskych prostriedkov  podniku. Objem majetku a jeho štruktúru  charakterizujú aktíva v súvahe. 

2.1 Zdroje kapitálu 

Pramene kapitálu podniku sú charakterizované finančnými zdrojmi, ktorých zloženie prezentuje finančná štruktúra podniku, ktorá je zobrazená v pasívach súvahy.

Pri analýze rozhodovaní o objeme a štruktúre podnikového majetku treba sa orientovať na: 

iinvestičný majetok, stále aktíva, ktoré zahŕňajú

• nehmotný majetok, patenty, goodwill, know-how a pod.,
• hmotný investičný majetok, pozemky, budovy, stroje a zariadenia,
• finančné investície, dlhodobé finančné aktíva,
• obežný majetok, obežné aktíva, ktoré zahŕňajú

- zásoby - výrobné, nedokončených a hotových výrobkov,


- pohľadávky,


- peniaze, hotovosti, vklady v peňažných ústavoch, ceniny. 

Pri posudzovaní objemu a štruktúre podnikového majetku treba zohľadňovať najmä: 

• technický a technologický stav a úroveň uskutočnenej činnosti s dynamikou a trendom rozvoja
• štruktúru majetku vo vzťahu k trvalej platobnej schopnosti v podniku.

Zložky majetku majú vytvárať predpoklady pre rentabilné hospodárenie a musia byť tak likvidované, aby sa v procese kolobehu premieňali na peniaze skôr, ako je potrebné platiť jednotlivé podnikové záväzky. Prakticky to tvorí finančnú stránku rozhodovania o majetku.