Podnikateľské rozhodnutie o finančnej štruktúre podnikového kapitálu je ovplyvnené radom faktorov, z ktorých najdôležitejšie sú: 

; cena kapitálu a spôsob zdaňovania príjmov,
; riziko vzniku platobnej neschopnosti a likvidácie,
; zloženie podnikového majetku,
; úroveň a výkyvy cash flow podniku,
; miera inflácie,
; rozdielne záujmy vlastníka a manažérov,
; možnosti získať vlastný a cudzí kapitál. 

Cena kapitálu vyjadruje náklady, ktoré sa musia vynaložiť na získanie a viazanie kapitálu v podniku. Cenou vlastného kapitálu je výnos, ktorý požaduje vlastník za vloženie a ponechanie kapitálu v podniku - to je požadovaná miera výnosu. Cenou cudzieho kapitálu je úrok, ktorý musí jeho užívateľ platiť. Za normálnych trhových podmienok platí, síce na prvý pohľad paradoxná poučka, že vlastný kapitál je drahší, ako kapitál cudzí. Dôvody k tomu sú dva. 

Prvým je stupeň rizika. Ak vkladáme kapitál ako veriteľ, vkladáme ho na presne určený čas, jeho návratnosť býva zabezpečená (hypotékou, lombardom) a je   určená aj výška úroku, ktorý musí dlžník platiť bez ohľadu na výsledky svojich podnikateľských aktivít. Ak však vkladáme kapitál ako podnikateľ, vkladáme ho na vopred neobmedzený čas, znášame celé podnikateľské riziko, včítane i možnosti straty vlastného kapitálu a výnos nie je vopred určený a zabezpečený. Riziko vlastníka je zrejme väčšie ako riziko veriteľa. Preto aj požadovaná miera výnosu je vyššia, ako úroková miera pri úvere.

Druhý dôvod súvisí so spôsobom zdaňovania. Výnos vlastníka sa hradí zo zisku po zdanení, zatiaľ čo úroky tvoria súčasť nákladov podniku a preto znižujú prikazovaný zisk a tým aj daňový základ. Cena cudzieho kapitálu vytvára tzv. „daňový štít". Priemerná cena kapitálu v podniku je váženým aritmetickým priemerom ceny vlastného a cudzieho kapitálu, pričom váhami je podiel vlastného a cudzieho kapitálu v celkovom kapitále podniku. Z toho možno vyvodiť záver - čím vyšší je podiel cudzieho kapitálu v podniku, tým je priemerná cena kapitálu v podniku nižšia.

Z uvedených faktorov osobitný význam majú možnosti získať vlastný a cudzí kapitál a urobiť si istú predstavu, ako by mala vyzerať finančná štruktúra kapitálu v podniku. Ďalej tu pôsobia rozdielne záujmy vlastníkov a manažérov. Vlastníci majú záujem na maximalizácií trhovej hodnoty podniku a preto preferujú takú finančnú štruktúru, ktorá je tomuto cieľu podriadená. Manažéri majú skôr averziu k riziku a podriaďujú rozhodnutie stabilizovať svoje postavenie v podniku. 

3.   Analýza syntetických výsledkov činnosti podniku 

Finančná analýza výsledkov činnosti  podniku sa zaoberá skúmaním hodnotovej stránky transformačného procesu. Jej úlohou je poznávať a zhodnocovať finančné operácie, ktoré sú spojené s tvorbou a použitím finančných zdrojov. Poznávať finančno-ekonomické procesy znamená skúmať jednotlivé kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele, ich vzťahy a trendy ich vývoja. Zhodnocovanie získaných údajov slúži ako podklad k syntéze dosiahnutých výsledkov a na posúdenie dosiahnutých finančno-ekonomických efektov výstupu smerujúcich k finančnému prežitiu podniku.

Finančné prežitie podniku sa musí opierať o efektívnu stratégiu jeho rastu, pričom musí mať ujasnené, čo je schopný predať. Plánovanie objemu a štruktúry produkcie musí jednoznačne vychádzať z poznania potrieb zákazníkov. Nejedná sa len o poznanie potrieb, ale aj o ich vyvolávanie. Ide o rast obratu podniku, ktorý je priamym výsledkov týchto faktorov: 

; rast trhov, na ktorých sa výrobok podniku uplatňuje ako finálny produkt; resp. ako súčasť iných výrobkov
; dodatočné použitie výrobkov podniku a finálny tovar ako polotovar,
; rast podielu podniku na trhu. 

Efektívna stratégia rastu musí ovplyvňovať aspoň dva faktory z týchto premenných a ďalej zabezpečovať: 

; financovanie rastu,
; rast cez redukciu nákladov,
; rast cez vývoj výrobkov a integráciu,
; rast cez intenzifikáciu trhu. 

Trh je faktor, ktorý podmieňuje existenciu podniku, keďže potreba realizovaná na trhu umožňuje fungovanie podniku a jeho ďalší rozvoj. Preto vystupuje do popredia analýza súhrnných výsledkov podniku, ktorej východisko tvorí analýza finančnej situácie podniku. 

3.1   Analýza finančnej situácie podniku 

Finančná situácia podniku systematicky a komplexne odráža kvalitu podnikových aktivít, jeho ekonomickú úroveň a je preto dobrým východiskom a prostriedkom diagnostikácie silných a slabých stránok podnikových činností. Sú to jednak vnútorné súvislosti finančnej analýzy, ale nemenej dôležité sú i vonkajšie súvislosti finančnej analýzy. Prostredníctvom svojej finančnej situácie sa podnik prezentuje svojim partnerom na trhu, na základe čoho sa hodnotia a určujú podmienky pre podnikateľské vzťahy. Veď finančná situácia podniku poskytuje celkovú charakteristiku podniku, ktorá umožňuje zdravo financovať činnosť podniku, t.j. správne voliť zdroje financovania potrieb a získané zdroje premiestňovať do jednotlivých zložiek majetku.

Analýzu finančnej situácie podniku je racionálne orientovať na dva okruhy: 

a) na analýzu súhrnných výsledkov činnosti podniku, ktorej úlohou je preskúmať globálne výsledky podniku a ich vplyv na jeho pozície na trhu,
b) na analýzu parciálnych výsledkov, ktoré umožňujú precizovať poznanie súhrnných výsledkov a poskytujú kvalifikované informácie pre proces rozhodovania. 
Štruktúru analýzy finančnej situácie možno načrtnúť nasledovnou schémou:    
            


                                          Analýza finančnej situácie 


Analýza externých činiteľov                                  Analýza interných činiteľov 



Analýza štátnych zásahov                   Kvantitatívne výsledky            Kvalitatívne výsledky 


 
                                                 Analýza výrobková 



                              Analýza silných a slabých stránok podniku 


 


                                   Analýza postavenia podniku na trhu 


Z načrtnutej schémy vyplýva, že determinujúce faktory môžu byť situované v podnikovom okolí, čiže môžu mať charakter externých činiteľov alebo môžu vyplývať z podnikovej činnosti a mať charakter interných činiteľov, ktoré treba rozdeliť na kvantitatívne výsledky. 

Analýzu kvantitatívnych výsledkov prezentuje analýza objemu produkcie a tržieb so zvýraznením tržieb, pričom ich výšku a dynamiku určujú také činitele, ako je kvalita, podiel na trhu,, stav ekonomiky poznačený konjunktúrou, alebo recesiou, tlak konkurentov a ďalšie. Hlavným východiskom analýzy interných činiteľov je práve analýza kvantitatívnych výsledkov. Patrí im prvotné miesto nie čo do významu, ale poradia, lebo na ich základe možno skúmať výsledky kvalitatívne. 

Analýza kvalitatívnych výsledkov prezentuje analýza zisku, ktorá poskytuje informácie o mase hospodárskeho výsledku a o tom, ako boli zhodnotené spotrebované a viazané vstupy podniku. Hospodársky výsledok vypovedá kvalitatívnu stránku aktivít podniku a dáva odpoveď na možnosti jeho rozvoja. 

Analýza rentability vypovedá o miere hospodárskeho výsledku a umožňuje precíznejšie poznanie kvalitatívnych výsledkov, ktoré sa v transformačnom procese podniku menia podľa zvládnutých vstupov a výstupov a v ich vzájomných vzťahoch, ktoré sa odrážajú v efektívnosti, s akou prebieha reprodukčný proces podniku. 

Používané ukazovatele v tejto analýze sú jednak analytické a syntetické. V doterajšej praxi sú frekventovanejšie analytické ukazovatele rentability, pri ktorých sú podnikové vstupy vymedzené čiastkovo, ako nákladovosť výroby, nákladová rentabilita, mzdová rentabilita a ďalšie. Vo vyspelých trhových ekonomikách sú dominujúce syntetické ukazovatele rentability, pri ktorých sú podnikové vstupy vymedzené komplexne. Sú v nich zahrnuté všetky výrobné faktory i finančné zdroje, ktorými podnik disponuje. Medzi syntetické ukazovatele patrí napr. rentabilita celkového kapitálu, rentabilita vlastného kapitálu alebo ich rôzne modifikácie.

Súhrnnú analýzu podniku treba doviesť i do úrovne, v ktorej sa o ekonomických výsledkoch podniku veľkou mierou rozhoduje, t.j. do výrobkovej úrovne. Ide o výrobkovú analýzu, v rámci ktorej sa rozbor orientuje na určenie výrobkových preferencií s ohľadom na prínos k tvorbe podnikového zisku - krátkodobý rozvoj. Ďalej tu vystupuje dlhodobý rozbor, ktorého úlohou je určiť vyvážený sortiment výroby, ktorý zabezpečí dlhodobú prosperitu podniku.

Analýza súhrnných výsledkov trhovo orientovaného podniku má vyústiť do identifikovania jeho silných a slabých stránok a určenia jeho polohy na trhu.