1. Význam a úlohy finančno-ekonomickej analýzy v podniku 

1.1 Vymedzenie finančnej analýzy 

Analýza podnikovej činnosti je mnohotvárna a rôznorodá, zahrňuje poznávanie zložitých javov a procesov, ktoré sa odohrávajú v transformačnom procese. Analýza tvorí nástroj skúmania a hodnotenia týchto procesov, najmä podmienok, za akých prebiehajú, ako i skúmanie vplyvov a príčinných súvislostí, ktoré tu pôsobia. Uplatnenie analýzy v podniku zahrňuje oblasť technickú i ekonomickú, ktoré tvoria kompaktný celok. Účinný spôsob analýzy činnosti preto predpokladá iniciatívny a diferencovaný prístup, vychádzajúci z konkrétnych podmienok a sledovaných cieľov.

Zložitosť transformačného procesu, otázky finančného hospodárenia a dosahovaných výsledkov podniku vyžadujú hlboké poznanie uskutočňovaných operácií. To nemožno dosiahnuť jednou analýzou, a preto sa vypracúvajú viaceré druhy analýzy, a to: 

• periodické a neperiodické,
• krátkodobé a dlhodobé,
• orientačné a hĺbkové,
• súhrnné a čiastkové. 

Dôležitá je požiadavka, aby sa analýza uskutočňovala sústavne, pravidelne, kvalifikovane a najmä včas, aby splnila svoju úlohu. Z hľadiska časového možno finančnú analýzu zamerať na : 

• skúmanie súčasnej situácie,
• skúmanie súčasnosti a minulosti, ide o analýzu ex post,
• skúmanie súčasnosti, minulosti a odhad do budúcnosti, analýza ex ante. 

Z hľadiska užívateľov je finančná analýza predovšetkým orientovaná pre manažment podniku, vlastníkov a veriteľov, ale i obchodných veriteľov. Z tohoto hľadiska vychádza i obsahové zameranie a prispôsobuje sa metodika finančnej analýzy. Tieto sa postupne vyvinuli vo všeobecne prijímané analytické postupy, ktoré vyvolávajú otázky po príčinných súvislostiach a po možných dôsledkoch do budúcnosti. Obsahovo možno finančno-ekonomickú analýzu rozdeliť na: 

; finančnú analýzu ako rozbor údajov z účtovníctva, resp. z finančných výkazov, tiež označovanú ako analýzu finančných výkazov

; finančnú analýzu rozšírenú o hodnotiaci proces k finančnému rozhodovaniu o podniku;

; finančnú analýzu chápanú ako proces opierajúci sa o informačné zdroje, nielen z údajov účtovníctva, ale i z ďalších zdrojov, a to z finančných i nefinančných, interných a externých. 

Tento proces obsahuje analýzu a hodnotenie finančnej situácie podniku a jeho výstupy  tvoria bázu  k finančným a ďalším typom rozhodovacieho procesu. Takto chápaná finančná analýza sa opiera o pragmaticko-aplikačné spracovanie v konfrontácií teoretických a praktických poznatkov. 

1.2 Informácie a uplatňované metódy v analýze 

Každá analýza vychádza z vymedzenia cieľa, na ktorý sa viažu príslušné podklady a pramene informácií. Preto jeden z prvých krokov analýzy je zber informácií a ich spracovanie. Zhromažďovanie informácií začína vymedzením požiadaviek na vstupné informácie, na zdroje informácií a na spracovanie informácie. 

Požiadavky na vstupné informácie sú v každom konkrétnom prípade svojrázne a vychádzajú so zamerania analýzy. Napriek tejto skutočnosti treba zvýrazniť všeobecné požiadavky na vstupné informácie a vstupný informačný tok, aby sa dosiahla kvalita informácií. Tieto požiadavky tvoria:

• objektívnosť, reálnosť a presnosť informácií,
• úplnosť, jednotnosť a prehľadnosť informácií,
• dostupnosť a vypovedajúca schopnosť informácií.

Zdroj informácií poskytuje účtovníctvo vo svojej časovej a vecnej plynulosti, operatívno-technická evidencia, výkazy, technické, štatistické a periodické hlásenia.  Osobitné pramene informácií tvoria špeciálne šetrenia, skúšky, špeciálne merania a pozorovania.

Skôr ako tieto podklady použijeme, musíme ich hodnovernosť vecne i formálne preveriť - musíme informácie spracovať. Spracovanie informácií vyžaduje úpravu informácií do súboru, ktorý poskytuje dobrú vypovedaciu schopnosť, poskytuje vhodné použitie. Úprava informácií sa orientuje na triedenie informácií, ich zhustenie, grafické a tabuľkové spracovanie.

Z úloh analýzy vyplývajú uplatňované zásady a metódy v analýze a technika ich spracovania. Nie je možné vytvoriť šablónovitý postup metodiky a techniky pre každý podnik. Metodika a technika vykonávania analýzy sa musí prispôsobiť pre každý podnik, musí zodpovedať špeciálnym podmienkam, ktoré vyplývajú z technológie a organizácie výroby, ako aj miestnym podmienkam a celkovej úrovni podniku. Významná úloha, ktorá v tejto súvislosti vystupuje, je výber vhodnej metódy. Zvolená metóda má umožniť poznanie objektívnej reality.