Audit marketingového mixu

Marketingový mix je súhrnom všetkých nástrojov, ktoré vyjadrujú vzťah podniku k jeho podstatnému okoliu /zákazníkom, spotrebiteľom, dodávateľom../. Výsledok závisí od správneho pomeru, správnej kombinácie všetkých zložiek marketingového mixu.

Firma chápe a snaží sa čo najlepšie využívať možnosti marketingového mixu, v podstate na ňom zakladá svoje marketingové plány. Napriek tomu je pružnosť jednotlivých komponentov systému sledovaná až potom ako boli spotrebovane peniaze. Marketingový mix je kontrolovaný priebežne a systematicky

Audit cenovej politiky

Cena je určujúcim faktorom pri meraní hodnoty produktu a služieb a patri k najčastejším nástrojom konkurenčného boja na trhu. Cenová politika je druhým najsilnejším nástrojom marketingového mixu.

Cena a cenová politika zaujímajú veľmi dôležité miesto vo firme. Cena je integrovaná v marketingových aj celkových firemných stratégiách. Úloha ceny nie je podceňovaná, naopak je neustále sledovaná a kontrolovaná, informačný systém firmy je vedený k tomu, aby zaisťoval recipročnú väzbu.

Dochádza ku dialógu so zákazníkmi, akú cenu sú ochotní platiť, sú poskytované zľavy a využívajú sa aj iné nástroje cenovej politiky.

Za stanovovanie cien zodpovedá iba riaditeľ firmy, aj keď sú prítomné konzultácie s inými zodpovednými zamestnancami firmy.

Audit marketingového plánovania

Marketingové plánovanie je stanovované dlhodobo, ale je koncipované tak, aby bolo možné flexibilne reagovať na vzniknuté odchýlky a to systematickým spôsobom. Zodpovednosť plánovania leží na ramenách riaditeľa, avšak na plánovacom procese sa podieľa viac ľudí. Je snaha zostaviť zrozumiteľný plán, ktorý bude pozostávať z číselných údajov aj slovných popisov.
Plány aj ciele sú formulované jasne a nie dvojzmyselne.

Konkurencia je neustále sledovaná a informácie o konkurentoch sú integrovanou súčasťou procesu marketingového auditu.

Audit marketingovej organizácie

Marketingová organizácia sa vyvinula bez akýchkoľvek systematických zásahov. Firma má veľmi dobre spracovanú organizačnú schému, má jasne vymedzené, kto je komu podriadený. Jednotlivé organizačné stupne si však dostatočne neuvedomujú výhody vzájomnej spolupráce, a preto ich nevyužívajú. Prípadné zmeny v organizačnej štruktúre sa dopredu nekonzultujú s ľuďmi, ktorých sa to týka.

Nedostatkom je, že s novou štruktúrou sa zákazníci iba oboznamujú a neberú sa do úvahy prípadne výhrady zákazníkov.