• Clo pochádza z gréckeho slova „télos“ (célos) = cieľ, hranica.
• Clo je poplatok, ktorý sa vyberá podľa platných predpisov pri prechode tovaru cez colné územie (hranice) štátu.
• Clo má fiškálny (daňový), obchodno-politický a cenotvorný význam.

Fiškálny význam znamená, že clo je dôležitým príjmom štátneho rozpočtu. Obchodno-politický význam znamená, že clo je jedným z hlavných nástrojov obchodnej politiky každého štátu, pretože slúži k zásahom štátu do ekonomiky a k ochrane domácich výrobcov voči konkurencii zahraničných výrobcov (clo sa pripočítava k cene dovážaných výrobkov a tým by mali byť dovážané výrobky drahšie ako domáce). Cenotvorný význam cla spočíva v tom, že clo tvorí dôležitú položku (časť) ceny tovarov.

Druhy cla sa rozdeľujú do viacerých skupín podľa jeho účelu. Z obchodno-politického hľadiska poznáme autonómne a zmluvné clo. Autonómne je určované samostatným rozhodnutím štátu, je všeobecne platné voči všetkým krajinám. Zmluvné je určované zmluvou s inými štátmi a sadzby su spravidla nižšie. Podľa účelu delíme clo na fiškálne (finančné), ochranné a odvetné. Účel fiškálneho cla je zabezpečiť príjem do štátneho rozpočtu. Ochranné clo sa vyberá za účelom ochrany domácej výroby pred zahraničnou výrobou. Do skupiny ochranných ciel zaraďujeme antidumpingové, preferenčné a výchovné clá. Účel antidumpingového cla je ochrániť domácich výrobcov pred dovozom tovaru pre dumpingových, veľmi vysokých cenách. Preferenčné zvýhodňuje colné sadzby poskytované len niektorým krajinám vo vzájomnom styku.

Odvetné clo predstavuje protiopatrenia (odvetu) štátu voči štátom, ktoré sžažili dovoz jeho tovaru. Podľa smeru toku tovaru rozlišujeme vývozné a dovozné clo. Vývozné clo zaťažuje vývoz domáceho tovaru, napríklad obmedzenie vývotu takého tovaru, ktorého je na domácom trhu nedostatok. Dovézné zaťažuje dovoz dovážaného tovaru, v súčasnej colnej politike má najväčšie uplatnenie.