Lobing je bežná súčasť každej demokratickej spoločnosti. Ak sa vykonáva transparentným spôsobom, predstavuje v nej legitímny spôsob participácie na rozhodovacích procesoch verejnej moci. Z tohto pohľadu je základným cieľom novej právnej úpravy zvýšiť transparentnosť lobingových aktivít na všetkých úrovniach verejnej moci.

Tieto aktivity neboli dosiaľ komplexnejším spôsobom regulované, najmä nie zo strany lobistov. To následne vytváralo priestor na ich voľný postup, o ktorom sa verejnosť nemala možnosť dozvedieť. Nový zákon by mal v tomto smere upraviť základné pravidlá. To však neznamená, že by lobing ako taký nebol doteraz vôbec právom regulovaný. Upravený bol len z pohľadu lobovaných osôb, a nie z pohľadu lobistov. Nový zákon reguluje lobing v jeho základných oblastiach, ktoré mu bežne a pravidelne podliehajú.

V prvom rade ho upravuje v oblasti prípravy a schvaľovania všeobecne záväzných právnych predpisov a ich vecných zámerov teda v oblasti legislatívnych procesov. Následne reguluje lobing, ktorý sa zameriava na ovplyvňovanie verejných prostriedkov. Nový zákon definuje lobing ako činnosť, ktorej predmetom je lobistický kontakt, prípadne ako činnosť, ktorá pomáha uskutočniť lobistický kontakt. Podľa pozitívneho vymedzenia sa lobistickým kontaktom rozumie komunikácia, ktorej cieľom je ovplyvniť proces rozhodovania alebo rozhodnutie orgánu verejnej moci. Naproti tomu lobistickým kontaktom nie je komunikácia medzi verejnými činiteľmi, respektíve orgánmi verejnej moci a ich zamestnancami, komunikácia účastníkov konania a ich zá-stupcov s orgánom verejnej moci podľa príslušných procesných predpisov, komunikácia prostredníctvom masovokomunikačných prostried-kov či uplatnenie pripomienky v pripomienkovom konaní.

Zákon predpokladá registráciu lobistov vo verejných zoznamoch, a to v cen-trálnom zozname lobistov a regionálnych zoznamoch lobistov. Lobis-ta má povinnosť evidovať sa v zozname lobistov v lehote desiatich pracovných dní odo dňa, keď prvýkrát tej-ktorej úrovni lobistický kontakt vykonal.