Je to vlastne každý faktor, ktorý má vplyv na výšku aktivitou spotrebovaných zdrojov.
Nákladový objekt (Cost object) – väčšinou je nákladovým objektom produkt, ale môže to byť aj služba, región, zákazník alebo čokoľvek, na čo sa firma rozhodne kalkulovať náklady alebo iná pracovná jednotka, pre ktorú existuje samostatná evidencia nákladov.

1.2 Tradičná kalkulácia nákladov – Traditional Cost Accounting (TCA)

Podnik zabezpečuje realizáciu svojich výkonov vo vnútorne diferencovaných organizačných jednotkách – výrobné, zásobovacie, odbytové, pomocné a iné hospodárske strediská. Náklady podniku je potrebné „pretransformovať“ z podnikovej úrovne (z finančného účtovníctva) cez vnútropodnikové organizačné jednotky (kalkulačné jednotky). Vo vnútropodnikovom účtovníctve a kalkuláciách sa používa členenie nákladov na priame a režijné. Nie všetky priame náklady je však možné priradiť k jednotlivým výkonom. Režijné náklady tak obsahujú všetky nepriame náklady a časť priamych nákladov. Pri členení režijných nákladov, okrem známeho členenia (druhové členenie: režijný materiál, režijné mzdy, fixné a variabilné režijné náklady) je potrebné ešte rozlišovať:
Ř náklady súvisiace s existenciou strediska (nájomné, odpisy, poistenie....), ktoré vyplývajú z orientácie strediska na plnenie úloh a pracovníci strediska ich neovplyvňujú,
Ř náklady vznikajúce so skutočným objemom a štruktúrou výkonov (režijných činností), ktoré sú podmienené nielen technickými vlastnosťami existujúcej kapacity, ale aj výkonnosťou, disciplínou pracovníkov strediska. Tradičný nákladový systém priraďuje náklady k jednotlivým výrobkom ako samostatným jednotkám. Náklady, ktoré logicky súvisia s produktmi, sú priradené týmto produktom a náklady, ktoré jasne nesúvisia s produktmi, sú rovnomerne priradené na všetky kalkulačné jednotky. Typickým determinantom priradenia nákladov v tomto prípade je napríklad: počet hodín potrebných na výrobu jednej jednotky alebo počet pracovných dní. Výhodou TCA je predovšetkým jej jednoduchosť, lacnejšie získavanie potrebných údajov a dát a taktiež nižšie náklady na jej zavedenie vo firme. Nevýhodou tejto metódy je fakt, že neberie do úvahy aktivity firmy a teda presnosť kalkulácie nákladov je limitovaná. V tomto prípade ide o jednostupňovú alokáciu nákladov na nákladové objekty. Obr. č.1: Jednostupňová alokácia nákladov

1.3 Kalkulácia nákladov prostredníctvom aktivít - Activity Based Costing (ABC)

ABC je jedna z nových nákladových metód, ktorá odstraňuje nepresnosti tradičného nákladového systému. Táto metóda bola založená Robinom Cooperom, Robertom Caplanom a H. Thomasom Johnsonom. ABC je metóda, ktorá sa snaží priradiť režijné náklady firmy presne ku nákladovým objektom, ktoré spôsobili vynaloženie týchto nákladov. Vo všeobecnosti možno organizáciu vnímať ako systém procesov, aktivít a činností, ktoré je potrebné vykonávať na to, aby organizácia plnila poslanie. ABC metóda sa snaží štruktúrovane popísať všetky procesy, aktivity a činnosti prebiehajúce vo firme s ich vzájomnými vzťahmi.