referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Výrobné podniky
Dátum pridania: 09.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lenulla
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 684
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 13m 20s
Pomalé čítanie: 20m 0s
 

vysvetlite podstatu a ciele výrobnej činnosti

Podniky možno členiť podľa rôznych kritérií. Jedným z najdôležitejších je však kritérium výroby.
Typy podnikov podľa výkonu:

  • ťažobné podniky
  • výrobné podniky
  • nevýrobné podniky alebo podniky služieb

Výroba - rozumieme podnikovú činnosť, ktorou sa transformujú výrobné vstupy na výrobné výstupy.
Výroba je charakterizovaná troma procesmi:
- transformačný- kombinačný- reprodukčný proces
Výroba má: - vecnúorganizačnú - hodnotovú stránku
Základné ciele výroby:

  • kvantitatívny cieľ
  • kvalitatívny cieľ - hospodárnosť a produktivita

Princíp- pri daných výrobných vstupoch potrebných na produkciu dosiahneme maximálne množstvo výrobných výstupov.
Produktivita výroby vyjadruje, keď z 1 koruny výrobných vstupov sme vyprodukovali 2 koruny výrobných výstupov.
Hospodárnosť sa označuje ako princíp minima. Dané výrobné výstupy dosiahneme s minimom výrobných vstupov. Hospodárnosť vyjadruje, keď na vyprodukovanie jednej koruny výstupov potrebujem 0,50 hal vstupov.

uveďte podniky primárneho a sekundárneho sektora

Primárny sektor – poľnohospodárstvo, rybolov, energetika (podniky prvovýroby)
Sekundárny sektor – spracovateľský, stavebný priemysel (podniky druhovýroby)

  1. prvovýroby – ťažobný priem, lesného hosp., vodného hos. , pľn. (získavanie produktov z prírody)
  2. druhovýroby (spracujú to, čo získali podniky prvovýroby)

prvovýroba – získavať produktov z prírody
druhovýroba – podniky spracovateľského priemyslu, text., potrav., drevospracujúci...

rozčleňte výroby z rôznych hľadísk a uveďte zložky prípravy výroby

Členenie výroby:

  • podľa výrobného programu poznáme:
    - základnú - hlavný výrobný program, je to špecializácie podniku
    - doplnkovú - súvisí tiež zo špecializáciou podniku, ale jej hlavný cieľ je lepšie využitie výrobných kapacít alebo komplexnú využitie surovín
    - pridruženú - produkuje výrobky, ktoré nepatria do špecializácie podniku nevyrábajú sa ani na výrobných zariadení, ktorý slúži hlavnej výrobe ani zo suroviny, ktorý sa používa v hlavnej a doplnkovej
  • podľa vzťahu k výrobnému procesu:
    - hlavná - operácie na zhotovenú základňu výrobku. Mení tvar a zloženie suroviny.
    - pomocná - predstavuje produkciu výrobkov nutne potrebných pre zabezpečenie hlavnej výroby. Tieto sú však nevložené do základne výrobku a málokedy opustia podnik
    - vedľajšia - zabezpečuje produkciu rôznych druhov energií pre hlavnú a pomocnú výrobu
  • podľa priebehu výrobných procesov:
    - spojitá - prebieha bez časového prerušenia
    - nespojitá - prebieha s prerušením
  • podľa fáz:
    - predzhotovujúca - prípravná, čistenie suroviny...
    - zhotovujúca fáza - už z upraveného materiálu vyrábame časť alebo celý výrobok. Pri jednoduchých výrobách je aj dohoda fázou
    - dohotovujúca fáza - v nej sa získava končená výroba
  • podľa hromadnosti:
    - hromadná - je charakterizovaná najvyššou mierou opakovateľnosti výrobných postupov. Prevláda výroba jedného alebo malého počtu výrobkov vo veľkom množstve.
    Hlavné znaky: - úzka špecializácia pracovísk
    - podrobná technická príprava
    - využitie modernej techniky - rôzne automaty alebo jednoúčelové stroje
    - vysoký stupeň organizovanosti výroby
    - menší počet zamestnancov ako pri kusovej výrobe
    - sériová - predstavuje medzistupeň medzi hromadnou a kusovou výrobou. Po čase sa na pracovisku striedajú jednotlivé

 druhy produkcie. Podľa toho ako často sa striedajú poznáme:

  • veľkosériové výroby - približuje sa k hromadnej
  • strednosériové výroby - menšia miera znakov hromadnej výroby
  • malosériové výroby - podobá sa na kusovú výrobu
  • kusová - neopakovateľnosť jednotlivých druhov výrobkov.

 Znaky:

  • náročnosť konštrukcie a technologickej prípravy
  • vysoká kvalifikácia robotníkov
  • vybavenie pracovísk univerzálnymi strojmi
  • komplikovaný systém riadenia a organizácie

Zložky prípravy výroby

Príprava výroby začína poznaním potrieb zákazníka - teda potrieb trhu, pričom nie sú rozhodujúce potreby výrobcu. Funkciou prípravy výroby je pripraviť výrobu takých výrobkov, aby očakávaný efekt z predaja bol čo najväčší. Príprava výroby začína marketingovou prípravou tiež však spočíva vo vytváraní týchto potrieb u zákazníka.
Ak výroba ponúka uspokojovanie novej potreby, zákazník ju začína pociťovať. Hovoríme o invečno inovačnej funkcii prípravy výroby, teda o ponuke nových výrobkov, nového trhu, pre uspokojovanie nových potrieb.
Prípravu výroby delíme:

  • konštrukčná príprava výroby
  • technologická príprava výroby
  • organizačná príprava výroby

Týmto prípravám výroby predchádza veda, výskum a vývoj.

Veda je invenčná príprava výroby- objedanie nových myšlienok, nápadov vyvolávajúcich novú potrebu.
Výskum je pokračovanie tvorby nových poznatkov, pričom hľadá možnosti uplatnenia.
Vývoj je to transformácia poznatkov veda a výskumu do výroby. Nový nápad dostáva podobu nového výrobku. ide o prototyp výrobku, ktorý už má návrh na konkrétne technické a technologické riešenie.

Veda a výskum sú predvýrobné etapy. Vývoj sa považuje za etapu prípravy. Výskum a vývoj sa často prelínajú. Hovoríme o vzájomnej výskomno-vývojovej etape výroby. Ako náhle je k dispozícii prototyp výrobku, pokračuje výroba jednotlivými fázami.

  • konštrukčná fáza- výsledkom je technické a materiálové riešenie výrobku, pričom záverom je vyhotovenie projektu výrobku. Túto fázu tiež nazývame projektovou prípravou výroby.
  • technologická fáza - úzko súvisí s konštrukčnou fázou.
  • organizačná fáza - rieši organizačné usporiadanie pracovísk, riadi nadväznosť a súbežnosť výroby v rámci výrobných krokov.

Táto komplexná príprava výroby sa tiež označuje ako nábeh výroby, ktorým začína využívanie poznatkov priamo vo výrobe. Celkový proces výroby je spojený s tvorbou materializáciou a využívaním nových poznatkov, pričom nemožno zabudnúť na prípravu obslužných procesov výroby.
Základné zložky obsluhy výroby sú:

  • údržbársko-opravárenská činnosť
  • nástrojárske hospodárstvo
  • energické hospodárstvo

charakterizujte podstatu výrobného procesu, jeho členenie a zákonitosti organizácie

Výroba - rozumieme podnikovú činnosť, ktorou sa transformujú výrobné vstupy na výrobné výstupy.
Výroba je charakterizovaná troma procesmi:

  • transformačný -Výrobný proces je proces premeny transformácie –vecná stránka výr. procesu
  • kombinačný - Výrobný proces je procesom, v ktorom podnik kombinuje VF. – organizačná
  • reprodukčný proces - peňažné prostriedky získané z predaja výrobkov sa opäť použijú na výrobu = hodnotová stránka výrobného procesu – hodnotová stránka

Výroba má: - vecnúorganizačnú - hodnotovú stránku (prinesie tržby)

Zmyslom organizácie výrobného procesu alebo výroby je jej racionálnosť.
Výroba má svoje zákonitosti:

  • proporcionálnosť- vyváženie jednotlivých zložiek výrobného procesu, cieľom je nerušený priebeh výrobného procesu. Kvantitatívna vyváženosť. Má 2 podoby:
    - proporcionálnosť( vyváženosť) medzi prácnosťou výroby a počtom robotníkov
    - proporcionálnosť medzi výrobnými operáciami.
    Vyváženosť výrobných operácií zabezpečí nerušený priebeh výroby.
  • paralelnosť - súbežné vykonávanie výrobných operácii. Rýchlejšia výroba.
  • rytmickosť - pravidelné opakovanie
  • nepretržitosť - výroba sa nezastavuje

Pri sledovaní rytmickosti výroby zisťujeme veličinu - výrobný takt – Tv = Ft/Q
Tv – výrobný takt , Ft – časový fond, Q – produkované množstvo výrobkov
- je to priemerný časový interval medzi dohotovením 2 po sebe nasledujúcich výrobkoch
Prevrátená hodnota uvedeného vzťahu sa nazýva výrobný rytmus – vyjadruje koľko výrobkov sa vyprodukuje za jednotku času.

Pri hodnotení nepretržitosti sa používa vzorec na výpočet koeficientu pretržitosti – Kp =T/Tz
Kp – koeficient pretržitosti výrob.procesu, T – dĺžka výrob.proces, Tz – čas trvania operácií
Ak sa nepretržitosť zvyšuje, hodnota koeficienta klesá, blíži sa k 1.

popíšte vstupy a výstupy výrobného procesu z rôznych hľadísk, rozoberte funkcie výrobku, ochranné známky

Výrobné faktory predstavujú vstupy do výrobného procesu.

  1. na úrovni NH
    a) pôda - poskytuje priestor na realizáciu výroby (poľnohospodárska pôda, pôda na výstavbu ciest, budov, tovární, priehrad a pod. a všetky ostatné prírodné zdroje - slnko, voda, vzduch, suroviny, ...)
    b) práca - čas, ktorý ľudia vynakladajú vo výrobnom procese. Jej kvalitu a množstvo ovplyvňujú fyzické a duševné vlastnosti človeka. Účinnosť môžeme zvyšovať rastom kvalifikácie a lepšími výrobnými nástrojmi
    c) kapitál - statky dlhodobej spotreby vyrobené na to, aby slúžili na výrobu iných statkov
    I. fyzický alebo finančný
    II. fixný alebo cirkulujúci
  2. na úrovni podniku

Elementárne VF: - hospodárske prostriedky: - dlhodobé prostriedky (dlhodobý majetok)

  • obratové prostriedky (obežný majetok)
  • ľudský prac. výkon: - výrobná činnosť (obsluha strojov a pod.)
  • bslužné práce (jednoduchá administratíva, čistenie a pod.)

Dispozitívne VF: - riadiaca činnosť pomocou ľudského prac. výkonu: - plánovanie

  • organizovanie
  • rozhodovanie
  • kontrola

Plánovanie - stanovuje ciele a cesty a prostriedky na ich dosiahnutie
Organizovanie - usporadúvanie vzťahov medzi elementárnymi faktormi tak, aby sa dosiahli ciele
Rozhodovanie - voľba riešenia z viacerých alternatív na základe kritérií
Kontrola - zisťuje plnenie cieľov, vyčísľuje odchýlky a ich príčiny

Ľudský pracovný výkon – je najdôležitejším VF, pretože prostredníctvom riadiacej činnosti, ktorá je ejho zložkou, kombinuje všetky výrobné faktory.

Výrobné faktory rozoznávame elementárne a dispozitívne. Úlohou dispozitívnych VF je zabezpečiť organizačnú stránku výroby (kombinačný) proces – kombinovať výrobnú a obslužnú prácu (druhú zložku prac. výkonu) s hosp. prostriedkami tak, aby splnili ciele výroby.

Výrobok ako výsledok výrobnej činnosti (výstup)
Výstupom výrobnej činnosti môžu byť výrobky alebo služby.
Ako výstup konkrétneho výrobného procesu môže mať výrobok charakter:

  • finálneho výrobku - ďalej sa už nespracováva
  • polovýrobku - nedokončená výroba

Každý výrobok má základné znaky, ktoré uspokojujú konkrétne potreby. Ak jednotlivé parametre výrobku nezodpovedajú stanovených požiadavkám nazývame ho nepodarkom.
Výrobok rozlišujeme: - finálny výrobok- polovýrobok - nepodarok
Nový výrobok (novinka) je taký, ktorý uspokojuje nové potreby, ktoré doposiaľ výroba neuspokojila alebo ide o uspokojovanie na vyššej úrovni. Ak je výrobok predmetom kúpi a predaja nazývame ho tovar. Objektom na trhu však nie je konkrétny výrobok alebo tovar ale jeho funkcie.

Funkcie výrobku:

  • základná
  • doplnková- akosť, dizajn, obal
  • rozširujúca- cena
  • špecifická- značka, image

Ochranné známky sú dobrovoľným označením výrobkov, výrobných, obchodných a iných organizácií. Môžu byť: -obrazové - slovné - kombinované -priestorové -zvukové

Vlastník ochrannej známky má výlučné právo označovať ňou tovar, obaly a služby. Nikto nesmie ochrannú známku použiť ani ju napodobniť, ak ju už používa iný subjekt.
Druhy ochr. známok:

  1. copyright
  2. obchodné – chránia práva predávajúceho
  3. zväzové – zaručujú kvalitu výrobku vyrábaného v danom podniku

špecifikujte pojmy výrobný program, výrobný rad a výrobný sortiment

Výrobný program

Je to súhrn výrobkov vyjadrených v sortimente a kvalite, na ktorých sa zameria výrobná činnosť. Vychádza z analýzy trhu a určuje ho výrobné zameranie podniku - cieľ.

  • rozsah
  • veľkosť podniku (veľký podnik - širší výrobný program)
  • druhy výroby

typ výroby
tvorba

uspokojiť požiadavky zákazníka -prieskum trhu - marketing
vlastné vybavenie podniku- stroje a zariadenia,pracovníci
efektívnosť výroby

zmeny

diverzifikácia - rozširovanie sortimentu - viac druhov
diferenciácia - prehlbovanie sortimentu - viac typov určitého druhu

Výrobný sortiment = súhrn všetkých výrobných radov a služieb, ktoré výroba ponúka.
Výrobný program súvisí s tvorbou sortimentu výroby, ktorý môže byť:

  • úzky – súvisí so špecializáciou výroby. Predáva sa len niekoľko druhov výrobkov.
  • široký – spája sa s diverzifikáciou (rozširovaním)výroby. Predstavuje počet druhov tovaru, ktorý uspokojuje rozličné potreby. (napr. rôzne druhy šampónov, syrov, masla)
  • hlboký- v koľkých variantoch sa vyrábajú jednotlivé druhy.
  • plochý – z jednotlivých druhov sa predáva len jeden rep. málo z veľkého počtu možných variantov.

Výrobný rad – skupina príbuzných výrobkov organizácie – výrobky predávané rovnakým skupinám zákazníkov, rovnakej cenovej kategórie a rovnakým spôsobom.

uveďte, čo je podstatou plánu výroby, v akých jednotkách a ukazovateľoch ho môžeme vyjadriť, v čom spočíva úloha operatívneho a termínovaného plánovania

Konkretizáciu výrobného programu v objeme a čase je plán výroby.
Plán výroby rešpektuje v danom časovom období konkrétnu situáciu v podniku, ktorý sa týka:

  • výsledkom marketingu na spotrebiteľskom trhu
  • zo situácie na obstarávacom trhu VF
  • legislatívne pravidlá podnikania

Objem výroby vyjadrujeme v jednotkách - objemové určenie, konkretizácia výroby. Jednotky poznáme:

  • naturálne – používajú sa najmä pri úzkom sortimente
  • peňažné – je to hodnotové vyjadrenie objemu výroby v korunách
  • prácnosti – normohodiny – používajú sa najmenej

Plánovanie výroby je závislé na zdrojoch informácie. V podniku sú 2 zdroje informácií:

  • prieskum trhu - marketing, informácie od zamestnanci alebo od zákazníkov
  • výsledkom informácie z prognózy trhu- plán výroby je základom pre splnenie dodacích termínov zákazníkov. Pri optimálnom využití VF za účelom zisku. Podniky prevažne realizujú termínové plánovanie t.j. plánujú výrobu spätne.

Operatívne plánovanie: - krátkodobé

Termínové plánovanie: - dlhodobé, na určitý termín (napr. plán na celý rok).

vysvetlite pojem výrobná kapacita na vstupe i na výstupe, uveďte spôsob jej výpočtu

Výrobná kapacita podniku predstavuje maximálnu výrobnú schopnosť za dané obdobie. Označujeme ju aj pojmom potenciálny výkon alebo výrobný potenciál. Je určený:

  • technickým zariadením
  • pracovnou silou

Budovy a stavby nie sú priamo nositeľom potencionálneho výkonu avšak ho limitujú nakoľko sa v nich uskutočňujú, najmä ak sa jedná o veľké výrobné plochy. Výrobná kapacita, keďže je maximálny výkon podniku sa v podniku málokedy dosiahne. Prakticky nikdy.

Výrobná kapacita vyjadrená potenciálnym výkonom sa určuje dvoma veličinami:

  • ako výstupná veličina - napr. 50000 aut ročne...
  • ako vstupná veličina - definuje schopnosť spracovať určité množstvo suroviny - napr. rafinéria je schopná spracovať ročne 5100 000ton ropy ročne

Každý podnik pracuje s kapacitnou rezervou, čo znamená, že zámerne nevyrába maximálne množstvo výstupov, nakoľko si necháva priestor na reakcie dopytu.

Určujúcim činiteľom výrobnej kapacity je najmä technická základňa podniku. Preto aj základom výpočtu je výrobná kapacita jedného stroja. Pričom vždy je daná výkonová norma:

  • ako norma množstva - Kv= Fv x Nm
  • ako norma času - Kv= Fv / Nč

 

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.