Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Materiálové hospodárstvo

Zásoby

  • hmotné statky, ktoré zatiaľ neboli použité na stanovený účel
    - odstraňujú časový a priestorový nesúlad medzi výrobou a spotrebou
  • rozhodujúca zložka obratového majetku

Členenie

  1. podľa účelu
    a) výrobné zásoby - určené na výrobu (materiál)
    b) zásoby v spracovaní - určené na dokončenie (nedokončená výroba)
    c) odbytové zásoby - určené na odbyt (výrobky, tovar)
  2. podľa evidencie v UCT
    a) skladovaný materiál
    základný materiál - prechádza do výrobku sčasti alebo celkom a tvorí jeho podstatu
    pomocný materiál - prechádza do výrobku priamo, netvorí však jeho podstatu
    prevádzkové látky - sú potrebné na prevádzku, ale do výrobku nevstupujú
    obaly - slúžia na ochranu a dopravu materiálu, tovaru, vlastných výrobkov
    drobný hmotný majetok - majetok, o ktorom účtovná jednotka rozhodla, že nie je investičným majetkom
    b) zásoby vlastnej výroby - nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky
    c) skladovaný tovar - zásoby, ktoré sú nakúpené za cieľom ďalšieho predaja

Štruktúra

  1. vstupné materiály
    a) výrobkové - idú do výroby
    b) technologické (idú do výroby)
  2. nakupované polovýrobky - určené na ďalšie spracovanie
  3. nakupovaný tovar - kompletizácia výrobku

Úlohy materiálového hospodárstva

  • zabezpečiť hmotné vstupy pre činnosť podniku v požadovanom množstve, sortimente, cene a kvalite
  • činnosti
  • obstaranie, nákup
  • preprava, doprava
  • skladovanie

Organizácia materiálového hospodárstva
činitele: veľkosť podniku

  • druh vyrábaných výrobkov - sortiment materiálu
  • úroveň manažmentu
  • technická úroveň podniku
  • konkurencia dodavatelov
  • vzdialenosť dodavatelov

3 typy organizácie

  • centralizovaný - 1 útvar
  • decentralizovaný - viacero útvarov
  • kombinovaný - niektoré činnosti sú centralizované, niektoré decentralizované

Spôsoby obstarania

  • náhodný - podľa potreby - kusová výroba
  • na sklad - zásoby
  • bezskladový - priamo do spotreby (Japonci)

Norma spotreby materiálu (NSM)

  • udáva maximálne prístupné množstvo materiálu na jednotku výroby pri daných technicko-organizačných podmienkach
  • stanovená pre základný, pomocný a prevádzkový materiál

Význam: koľko materiálu obstarať (pri plánovaní potreby materiálu)

  • materiálové náklady (NSM x cena za jednotku)
  • zabezpečenie hospodárnej spotreby

Štruktúra NSM: užitočná spotreba - prichádza do hotového výrobku

  • odpad - vratný (vracia sa späť do výrobného procesu), nevratný

Tvorba NSM (spôsoby stanovenia)

  • analyticko-prepočtová - vychádza z konštrukčnej dokumentácie
  • skušobná - výrobok sa skúšobne vyrobí a podľa toho sa stanoví norma
  • odhadom
  • štatisticky

Plán zásobovania - v podniku sa vypracúva vo forme bilancie
obsah:

  1. potreba materiálu
  2. potreba nákupu
  3. obstarávací cyklus - častosť dodavok

Zdroje Bilancia Potreby

Počiatočná zásoba Spotreba materiálu
Nákup Konečná zásoba


PZ + N = S + KZ
N = S + KZ - PZ

  1. Počiatočná zásoba (k 1. 1.)
    - výpočet - očakávaná počiatočná zásoba
  2. Potreba materiálu
    a) výrobková metóda
    S =  (Q x NSM)
    b) metóda typových reprezentantov
    S = Q x NSM
    ak podnik vyrába podobné výrobky, jeden sa vyberie ako reprezentujúci
    c) metóda analógie
    S = NSM x Q x k (k = koeficient spotreby materiálu,
    NSM sa udáva pre starý výrobok)
    d) grafická metóda - pri zložitých výrobkoch
  3. Konečná zásoba (k 31. 12)
    = normovaná zásoba
    = množstvo materiálu, ktoré má mať podnik na sklade, aby bola zabezpečená plynula výroba

Obstarávací cyklus = častosť dodavok

  • vplyvy
  • druh materiálu
  • skladovacie priestory
  • objem výroby
  • vzdialenosť dodavatela

Dodávkový cyklus (v dňoch)
= čas medzi dvoma dodávkami - označenie c

360
Počet dodavok za rok = c


Zásoby materiálu - obstarať
prepraviť Náklady
skladovať

Je potrebné udržiavať zásoby na takej úrovni, aby bola zabezpečená plynulosť výrobného procesu pri čo najnižších nákladoch

Norma zásob
= stav zásob, aký by mal mať podnik na sklade

Výpočet normy

  1. časová norma zásob (d) = na koľko dni dopredu má mať podnik vytvorené zásoby
    ČN = c/2 + p + t

    c = čas medzi dvoma dodavkami
    p = čas poistnej zásoby
    t = čas technickej zásoby
  2. norma zásob (MJ)
    NZ = ČN x s

    s = priemerná denná spotreba
    = ročná spotreba/360
  3. normatív zásob (peňažné prostriedky viazane v zásobách)
    Nm = norma zásob x cena za 1 KS

Norma zásob = ČN x s
= (c/2 + p + t) x s
= c/2 x s + p x s + t x s


bežná poistná technická
zásoba zásoba zásoba

Bežná zásoba - zabezpečuje spotrebu medzi 2 dodavkami; jej výška kolíše od max. stavu v deň dodavky po min. stav v deň pred novou dodávkou

Poistná zásoba - vyrovnáva odchýlky v dodávkach, spotrebe

Technická zásoba - vytvára sa tam, kde treba materiál pred výdajom do spotreby upraviť

max. zásoba = (c + p + t) x s
min. zásoba = (t + p) x s

max + min
priemerná NZ =
2

Oceňovanie zásob

  • pri nakupovaných zásobách
    a) obstarávacia cena - pričom v analytickej evidencii sa vedie oddelene cena obstarania a náklady súvisiace s obstaraním
    b) vopred stanovená cena (podnikový cenník) - pričom sa v analytickej evidencii sleduje vopred stanovená cena, oceňovacie rozdiely medzi skutočnou a vopred stanovenou cenou a náklady súvisiace s obstaraním

Pri vyskladnení zásob
a) vážený aritmetický priemer - zásoby rovnakého druhu (musí sa počítať najmenej raz za mesiac)
b) FIFO - prvý do skladu, prvý zo skladu - výdaj zo skladu sa oceňuje vždy cenou najstarších zásob postupne k najnovším zásobám

  • pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou - vlastnými nákladmi
    a) stanovenými na úrovni operatívnych (plánových) kalkulácií
    b) stanovenými na úrovni skutočných vlastných výkonov

Účtovná jednotka musí zvážiť štruktúru nákladov zahrnutých do oceňovania nedokončenej výroby a polotovarov vlastnej výr. a odchylne ich môže oceňovať v závislosti od typu výroby a dĺžky výrobného cyklu:
a) v položkách priamych materiálových nákladov - vo výrobe s krátkym nepretržitým cyklom
b) priamymi nákladmi - hromadná a veľkosériová výroba
c) v položkách priamych nákladov a výrobnej réžie - malosériová a kusová výroba
d) v položkách priamych nákladov, výrobnej réžie a správnej réžie - ak výrobný cyklus presahuje 1 rok

  • reprodukčná obstarávacia cena - v poľnohospodárskej výrobe pri oceňovaní zvierat - ak nemožno zistiť vlastné náklady
  • odborný odhad - prebytky zásob, bezplatne získané zásoby, použiteľný odpad

    Spôsoby účtovania zásob
    spôsob A
    sústredenie všetkých nákladov vynaložených na obstaranie zásob na majetkových účtoch zásob
    zmeny stavu zásob sa zaznamenávajú počas celého účtovného obdobia, teda priebežne
    spôsob B
    podniky, ktoré nemajú povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom
    účtovanie nakupovaných aj aktivovaných zásob priamo do nákladov
    vo finančnom účtovníctve sa evidujú len zmeny stavu zásob zistené pri inventarizácii

Štatistika zásob

  1. Priemerná zásoba
    a) (ZS + KS)/2
    b) chronologický priemer
    c) priemer z každého dňa
  2. doba obratu zásob
    a) priemerná zásoba / priemerné denné tržby
    b) priemerná zásoba / ročná spotreba * 360
    c) priemerná zásoba / ročné tržby * 360

 


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk