referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohuslav
Streda, 17. júla 2019
Trhový mechanizmus a jeho účt. systémy
Dátum pridania: 08.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: holdenko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 847
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 8.6
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 14m 20s
Pomalé čítanie: 21m 30s
 

a) typy ekonomík
Človek je rozporuplný fenomén prírody a k svojmu životu potrebuje neobmedzené množstvo statkov Ţ statky sú vzácne, túto skutočnosť vyjadruje zákon o vzácnosti = statky sú vzácne preto, lebo nedostatok výrobných zdrojov neumožňuje vyrábať všetky tovary, ktoré by ľudia chceli spotrebúvať. V každej spoločnosti musí fungovať mechanizmus, na základe ktorého sa rozhodne o troch základných ekonomických problémoch:

  • Čo vyrábať?, t. j., aké tovary a služby vyrábať tak, aby toto rozhodnutie zodpovedalo optimálnym výrobným možnostiam a existujúcim potrebám spoločnosti
  • Ako vyrábať?, t. j., aké výrobné technológie použiť, aby výrobné náklady boli čo najnižšie, a tým sa zabezpečil aj maximálny zisk
  • Pre koho vyrábať?, t. j., kto bude mať prospech z vyrobených tovarov a služieb

Aj napriek tomu, že tieto tri ekonomické problémy sú pre všetky ekonomiky spoločné, rozdielne ekonomické systémy ich riešia odlišne.

  1. Hospodársky systém založený na tradíciách a zvykoch - o tom čo, ako a pre koho vyrábať spravidla rozhodujú zvyky a tradície, ktoré prechádzajú zo starších generácií
  2. Trhová ekonomika - čo, ako a pre koho vyrábať je určené pomocou systému cien, trhov, stimulácie a odmien, jednotlivé firmy vyrábajú tie tovary, ktoré im prinášajú najväčšie zisky, tým odpovedajú na otázky čo vyrábať. Pri výrobe využívajú technológie, ktoré sú najmenej nákladné, a tým odpovedajú na otázku ako vyrábať. O spotrebe rozhodujú ľudia tým, ako minú svoje mzdy, ktoré dostávajú za prácu a dôchodky, ktoré im plynú z vlastníctva ostatných výrobných faktorov, a tým je daná aj odpoveď na otázku pre koho vyrábať. Systém trhovej ekonomiky sa v plnom rozsahu môže realizovať len za predpokladu existencie podmienok pre dokonalú konkurenciu
  3. Príkazová ekonomika - predstavuje systém, v ktorom vláda rozhoduje o výrobe, rozdeľovaní a spotrebe, najhorším variantom príkazovej ekonomiky je systém c centralizovaným rozhodovaním - zostavovanie nereálnych plánov, určovanie výrobných kvót a spotreby
  4. Zmiešaná ekonomika - trh určuje ceny a množstvá vyrábaných tovarov a služieb, štát vytvára zákonný rámec pre ekonomický život, niektorými zásahmi sa snaží riešiť to, čo trh sám riešiť nedokáže

b) trh, členenie trhu, subjekty trhu
Podmienky vzniku trhu:

  • viac vyrábať ako spotrebovať- výmenný obchod - špecializácia, deľba práce
  • tovarová výroba - výmena
  • dostatočný počet slobodných nezávislých výrobcov a spotrebiteľov

Trh

  • miesto, kde sa stretáva dopyt a ponuka
  • priestor, kde sa uskutočňuje výmena
  • proces, keď sa dopyt a ponuka dohadujú na cene

Trhový mechanizmus

  • systém, spôsob riešenia základných ekonomických otázok
  • je založený na neúmyselnej koordinácii spotrebiteľov a výrobcov prostredníctvom cien a trhov
  • informačné zariadenie, ktoré na základe ponuky, dopytu a cien zabezpečuje odovzdávanie informácií o činnosti miliónov rôznych jednotlivcov
  • súhrn informácií, signálov, vzťahov, procesov medzi výrobcom a spotrebiteľom, pri ktorom sa rozhoduje o rozdelení a použití zdrojov a produktov, statkov a služieb na základe ceny, ktorá sa tvorí pri prenose horeuvedených informácií

v podstate ho tvoria tri typy procesov:

  • proces tvorby ponuky
  • proces tvorby dopytu
  • proces tvorby cien

Členenie trhov

  1. podľa počtu predávaných tovarov:
    a) čiastkové trhy - trhy, na ktorých sa predáva a kupuje jeden druh tovaru
    b) agregátne trhy - trhy, na ktorých sa predávajú a kupujú rozličné druhy tovarov
  2. podľa predmetu kúpy a predaja:
    a) trh výrobných faktorov - trh, na ktorom sa predávajú a kupujú výrobné faktory (práca, prírodné bohatstvo, kapitál)
    b) trh tovarov a služieb - trh, na ktorom sa predávajú a kupujú tovary a služby osobnej spotreby
    c) finančný trh - trh, na ktorom sa na základe dopytu a ponuky sústreďujú rozmiestňujú a prerozdeľujú peňažné prostriedky medzi ekonomickými subjektami
  • peňažný trh - financie, CP splatné do 1 roka
  • kapitálový trh - CP strednodobé a dlhodobé
  • devízový trh - meny cudzích štátov
  • poistný trh - dopyt a ponuka po poistnej ochrane
  • trh drahých kovov

Členenie podľa miesta, kde sa dopyt a ponuka uskutočňuje:

a) domáci (tuzemský) - miestny, regionálny
b) zahraničný

členenie podľa času:
a) sezónny
b) trvalý

Subjekty trhu

  1. Firmy
    - výrobcovia, kupujú od domácností výrobné faktory a domácnostiam predávajú spotrebné predmety a služby - typický subjekt trhu
  2. Domácnosti
    - spotrebitelia, kupujú od firiem tovary a služby osobnej spotreby a firmám predávajú výrobné faktory - typický subjekt trhu
  3. Štát - upravuje legislatívny rámec hospodárstva - špecifický subjekt trhu

c) dopyt, ponuka, trhová rovnováha

Dopyt

  • súhrn záujmov spotrebiteľov nakúpiť na trhu spotrebných tovarov za určitú cenu určité množstvo tovarov
  • množstvo spotrebného tovaru, ktorý sú spotrebitelia ochotní za určitú cenu na trhu zakúpiť
  • vzťah medzi cenou tovaru a požadovaným množstvom tovaru vyjadruje krivka dopytu
  • závisí od: ceny, módny trend, potreby, zvyklosti, ponuka, substitučné materiály, finančná situácia spotrebiteľov, od komplementárnych tovarov

cena za j.
5

4krivka dopytu

3

2

1

0
24681012141618 20
požadované množstvo

  • krivka dopytu vyjadruje ochotu spotrebiteľov kúpiť za určitú cenu určité množstvo tovaru
    Ponuka
  • predstavuje súhrn všetkých tovarov, s ktorými firmy (výrobcovia) prichádzajú na trh s úmyslom predať ich za určitú cenu
  • to, či sa im to podarí ukáže až trh
  • vzťah medzi cenou a množstvom ponúkaného tovaru vyjadruje krivka ponuky
  • závisí od: konkurencia, dopyt, náklady (ceny vstupov, technológie), od ceny, od počasia

cena za j.
5

4krivka ponuky

3

2

1

0
2468101214161820
požadované množstvo

  • krivka ponuky vyjadruje ochotu výrobcov vyrábať a predávať za určitú cenu určité množstvo tovarov

Trhová rovnováha

  • nastáva vtedy ak sa ponuka rovná dopytu
  • ak množstvo tovarov, ktoré sú kupujúci ochotní za určitú cenu kúpiť, sa zhoduje s množstvom tovarov, ktoré sú výrobcovia ochotní vyrobiť a za určitú cenu predať
  • stav rovnováhy je veľmi vzácny a výnimočný, a to preto, že na trhu sa ustavične stretávajú ponuka a dopyt a predstavy kupujúcich a predávajúcich o objeme realizovaných tovarov, ale predovšetkým o cenách, sa podstatne líšia
  • Rovnovážna cena - cena, za ktorú sa pri rovnováhe na trhu predáva a kupuje
  • Trhová cena - cena, ktorá vzniká na trhu pri aktuálnom vzťahu ponuky a dopytu

cena za j.
5
prebytok ponuky
4

3

2 rovnovážna cena
E - ekvilibrum (bod rovnováhy)
1
nedos tatok
0 pon uky
246810 14161820
rovnovážne požadované množstvo
množstvo

  • E - ekvilibrum, bod rovnováhy dopytu a ponuky, to znamená že ide o rovnovážnu cenu, pri ktorej sú výrobcovia ochotní vyrábať a predávať tovar a spotrebitelia sú zasa ochotní toto množstvo za danú cenu kupovať
  • Prebytok ponuky - P> D, cena je veľmi vysoká, výrobcovia veľa vyrábajú a spotrebitelia málo kupujú - prebytok tovaru na trhu
  • Prebytok dopytu - D> P, cena je veľmi nízka, výrobcovia začnú zvyšovať ceny, čím sa zníži dopyt a zároveň zvýši ponuka

Schéma trhového mechanizmu

oblekoch oblekov
Trh spotrebných
potravinách tovarov - potravín
tvorba cien
obuvi obuvi

Dopyt po: ČO? Ponuka:

DOMÁCNOSTI AKO? FIRMY

Ponuka: PRE KOHO? Dopyt po:


práce práci
Trh výrobných
pôdy faktorov - pôde
tvorba cien
ostatného kapitálu ostatnom kapitály

  • domácnosti - nakupujú vo firmách spotrebné predmety a firmám predávajú výrobné faktory, z čoho im plynú príjmy (mzdy, dôchodky, renty...)
  • firmy - predávajú domácnostiam spotrebné tovary a od domácností nakupujú výrobné faktory, za príjmy získané z predaja tovarov osobnej spotreby nakupujú výrobné faktory, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohli pokračovať v ďalšej výrobe

d) konkurencia na trhu

Konkurencia

  • proces, v ktorom sa stretávajú rôzne záujmy subjektov trhu s cieľom dosiahnuť maximálnu hmotnú výhodu
  • podnik, ktorý vyrába také isté výrobky pre ten istý trh
  • súťaž, boj, proces medzi jednotlivými subjektami o čo najvýhodnejšie postavenie na trhu s cieľom získať pre seba maximálne výhody
  • Adam Smith nazval konkurenciu „neviditeľnou rukou trhu", podľa jeho názoru sa pozitívne prvky trhového mechanizmu môžu plne presadiť len vtedy, keď existuje dokonalá konkurencia

druhy konkurencie:

  1. a) dokonalá - ak existuje veľký počet predávajúcich a kupujúcich, ale žiadny z nich nemôže dosiahnuť taký veľký podiel na celkovom trhu, aby mohol ovplyvniť trhovú cenu
    b) nedokonalá - opak dokonalej, výhody konkurencie ustupujú do pozadia, extrémnym prípadom je monopol ako jediný výrobca a dodávateľ tovaru na trh
  2. a) cenová - dobrovoľné zníženie cien zo strany tovarových výrobcov, keď títo sú presvedčení, že ich konkurenti nebudú schopní sa týmto nízkym cenám prispôsobiť, cieľom takejto cenovej konkurencie je hospodársky zničiť konkurentov, ovládnuť trh, aby v budúcnosti mohli diktovať podmienky na trhu, zvyšovať ceny, v záujme tohto cieľa sú ochotní dočasne sa vzdať svojich ziskov
    b)necenová - snaha získať zákazníkov inými, necenovými metódami, zvyšovanie
    kvality a technických parametrov, inovácia, reklama, obaly, zľavy, predaj na úver,
    servis ...
  • význam konkurencie:
  • jedna zo základných podmienok fungovania trhového mechanizmu
  • súťaž medzi výrobcami tovarov o najvýhodnejšie podmienky výroby a odbytu
  • pre výrobcov má motivačný charakter, pretože ich núti zvyšovať produktivitu práce a rozširovať výrobu na modernom základe suplatňovaním najnovších vedeckých poznatkov

e) meranie výstupov trhovej ekonomiky (HNP, ČNP, HDP, ČDP)
Reprodukčný proces a jeho makroekonomické výstupy

  • neustále obnovovanie hospodárskeho procesu:
  • výroba
  • rozdeľovanie
  • výmena
  • spotreba

výstupy hospodárskeho procesu:

  • spotrebné statky a služby
  • kapitálové statky

reprodukčný proces:

  • jednoduchý - produkuje sa stále rovnako
  • rozšírený - produkuje sa viac ako v minulosti
  • zúžený - produkuje sa menej ako v minulosti

Metódy merania vyrobenej produkcie

výdavky za spotrebné nákupy

tovar a služby

DOMÁCNOSTI FIRMY


výrobné faktory

platby za výr. faktory


Dolná časť schémy:

  • aby firmy mohli začať vyrábať, musia od domácností nakúpiť výrobné faktory (vnútorná šípka), pri čom im vznikajú náklady
  • za nakúpené výrobné faktory firmy musia domácnostiam poskytnúť platby vo forme mzdy, renty a úrokov

Horná časť schémy:

  • firmy predávajú vyrobené tovary a služby domácnostiam
  • domácnosti musia firmám za nakúpené tovary a služby poskytnúť peňažné platby
  • pomocou vynaložených výdavkov domácností na nákup finálnych tovarov a služieb môžeme taktiež vyjadriť celkový objem vyrobenej produkcie, a to dvoma spôsobmi:
  • a) buď z hľadiska toku produktov a výdavkov (horná časť schémy) - produktová, výdavková metóda (HNP, ČNP, HDP, ČDP)
  • b) alebo z hľadiska toku dôchodkov (nákladov), (dolná časť schémy) - dôchodková, nákladová metóda (Národný dôchodok, Osobný dôchodok, Disponibilný dôchodok)

Hrubý národný produkt (Gross National Product - GNP)

  • je najdôležitejším makroekonomickým ukazovateľom účinnosti ekonomiky
  • zahŕňa trhovú hodnotu všetkých tovarov a služieb vyprodukovaných vdanej ekonomike za určité obdobie (obyčajne za jeden rok) výrobnými faktormi, ktorých vlastníkmi sú občania príslušnej krajiny, žijúci vdanej krajine alebo vzahraničí
  • nezapočítavajú sa medziprodukty, ktoré sú určené ako vstupy pri výrobe finálnych tovarov a služieb
  • používa sa v USA

Hrubý domáci (geografický) produkt (Gross Domestic Product - GDP)

  • zahŕňa trhovú hodnotu všetkých tovarov a služieb, ktoré boli vyprodukované za určité obdobie (obyčajne za jeden rok) výrobnými faktormi nachádzajúcimi sa na území príslušnej krajiny bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom
  • používa sa vzápadnej Európe
  • keďže do HNP sa započítavajú len finálne tovary a služby, ktoré sú určené na konečnú spotrebu, musia sa pri jeho výpočte použiť také postupy, ktoré vylúčia možnosť viacnásobného započítavania tej istej produkcie, jedným ztýchto postupov (okrem výdavkovej a dôchodkovej metódy) je použitie ukazovateľa pridanej hodnoty firmy
  • pridaná hodnota firmy predstavuje hodnotu produkcie po odpočítaní hodnoty nakúpených medziproduktov od iných firiem potrebných na výrobu určitého tovaru
  • HNP spoužitím ukazovateľa pridanej hodnoty by bolo možné vypočítať ako súčet pridaných hodnôt všetkých odvetví národného hospodárstva


Výdavková metóda merania HNP

  • počíta sa na základe výdavkov spotrebiteľov vynaložených na nákup finálnych tovarov a služieb
  • základné zložky HNP pri tejto metóde:
  1. Výdavky na osobnú spotrebu domácností (C - Consumption, 65 -70 % HNP)
    výdavky na spotrebné predmety krátkodobého charakteru (jedlo, šatstvo)
    výdavky na spotrebné predmety dlhodobého charakteru (autá, TV, práčky)
    výdavky na služby
  2. Hrubé domáce investície (I - Investment, 20 % HNP)
    obytné domy (fixné investície)
    investície do fixného podnikového kapitálu, opotrebenie týchto investícií = odpisy, ak od hrubých domácich investícií odpočítame odpisy, dostaneme čisté investície
    investície do zásob, pod ktorými sa rozumejú investície na zvýšenie hodnoty zásob firmy
  3. Výdavky štátu (G - Government)
    výdavky štátu na štátnu spotrebu a štátne investície ocenené v cenách ktoré za ne platí štát
    do výdavkov štátu nepatria štátne transferové platby (výdavky bez získania tovarov, výplaty dôchodkov, príspevky v nezamestnanosti...)
  4. Čisté vývozy
    predstavujú rozdiel medzi exportom (Ex) a importom (Im) tovarov a služieb do a zo zahraničia
    výpočet HNP výdavkovou metódou: HNP = C + I + G + (Ex - Im)
    Čistý národný produkt (Net National Product - NNP)
    rozdiel medzi hrubým národným dôchodkom a odpismi
    HNP - odpisy = ČNP


Nominálny hrubý národný produkt je vlastne HNP vyjadrený v bežných trhových cenách daného roku

Reálny hrubý národný produkt je vlastne HNP vyjadrený v stálych cenách (ceny určitého zvoleného východiskového roka; počíta sa pre potrebu dlhodobého porovnávania

Dôchodková metóda merania HNP

  • suma príjmov domácností, ktoré im plynú z toho, že sú vlastníkmi výrobných faktorov
  • jej výsledkom je národný dôchodok

Národný dôchodok (National Income - NI)

  • je vlastne HNP vypočítaný dôchodkovou metódou, vyjadruje objem všetkých príjmov domácností za obdobie jedného roka, a to bez ohľadu na to, či tieto príjmy domácnosti skutočne dostanú alebo nie
  • zisťuje sa dôchodkovou metódou spočítaním týchto príjmových položiek:
  1. Mzdy a platy zamestnancov (60 %)
  2. Renta - príjmy z prenajatia pôdy ako výrobného faktora
  3. Čisté úroky - rozdiel medzi získanými a platenými úrokmi
  4. Nepriame dane - zaplatené
  5. Amortizácia - odpisy
  6. Dôchodky podnikateľov - podnikatelia nezapísaní v podnikovom registri, príjmy slobodných povolaní a firiem s jedným majiteľom
  7. Zisky korporácií pred zdanením - zisky, ktoré sú určené na dividendy, ktoré zostávajú vo firme, a samotnú daň zo zisku
  8. Vykázaný zisk - rozdiel medzi nákladmi a tržbami


Osobný dôchodok (Personal Income - PI)

  • celkové príjmy, ktoré domácnosti skutočne za určité obdobie dostanú
  • vypočíta sa:

Národný dôchodok
+ Transferové platby
- Platby do fondu sociálneho zabezpečenia
- Dane zo zisku korporácií
- Nerozdelený zisk korporácií
= OSOBNÝ DÔCHODOK

Disponibilný dôchodok ( Disposable Personal Income - DPI)

  • osobný dôchodok, ktorý po zaplatení daní zosobných príjmov (dane zo mzdy) zostáva k dispozícii domácnostiam
  • = osobný dôchodok - daň zo mzdy

Čisté ekonomické bohatstvo

  • v posledných dvoch desaťročiach ekonómovia spochybňujú vypovedaciu schopnosť HNP ako makroekonomického ukazovateľa miery výkonnosti ekonomiky i miery bohatstva
  • je vlastne HNP upravený o tieto položky:
  • Odhad objemu produkcie tieňovej ekonomiky
  • nelegálna činnosť - obchodovanie zo zakázaným tovarom ...
  • legálna činnosť - fušky, domáca nepeňažná výroba
  • Hodnota voľného času
  • Náklady spojené s odstraňovaním škôd spôsobených na životnom prostredí
  • Dodatočné výdavky na zdravotnú starostlivosť obyvateľstva pred negatívnymi dôsledkami znečisteného životného prostredia
  • Náklady spojené s opatreniami zabraňujúcimi ďalšie znečisťovanie životného prostredia


 

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.