Štát uľahčuje rozvoj medzinárodného obchodu na základe dvojstranných alebo mnohostranných dohôd v rámci medzinárodných inštitúcií.
- protekcionizmus – opatrenia zo strany štátu na ochranu vnútorného trhu resp. domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou. Ak má štát snahu podporovať export určitých komodít a presadzovať ho na zahraničných trhoch, hovoríme o agresívnom protekcionizme (vývozné subvencie, štátne úvery a granty)

CLÁ

Clá sú poplatky vyberané pri prechode tovaru cez colnú hranicu štátu.

Delenie ciel :
a) podľa smeru dopravy
- vývozné clo – protekcionistický význam
- dovozné clo – pri dovoze tovaru zo zahraničia
- tranzitné clo – v súčasnosti nemá význam


b) podľa spôsobu výpočtu
- valorické (hodnotové) clo – vypočíta sa ako percentuálny podiel zo skutočnej hodnoty tovaru
- špecifické clo – vypočíta sa z jednotky množstva tovaru (hmotnosť, počet kusov)
- diferencované clo – má odstupňované colné sadzby na daný tovar podľa výšky ceny
- diferenčné clo – na ten istý tovar je niekoľko colných sadzieb
- zmiešané clo – zložitá kombinácia valorických a špecifických ciel
- kĺzavé clo – používa sa pri tých tovaroch pri ktorých nastáva pohyb cien na domácom trhu
c) podľa účelu
- fiškálne clo – zdroj príjmov pre štátny rozpočet
- ochranné clo – je jedným z nástrojov protekcionistickej politiky
- výchovné clo – zvyšuje cenovú hladinu dovážaného tovaru
- antidupingové clo – využíva sa v prípade preukázateľného cenového dumpingu pri dovoze tovaru
- odvetné clo – je odvetou za clá alebo zvýšenie colných sadzieb zo strany niektorého štátu
d) podľa rozsahu platnosti
- autonómne clo – platí vo všetkých štátoch, v colnom sadzobníku predstavuje všeobecnú sadzbu
- zmluvné clo – uplatňuje sa voči tým štátom ktoré sú členmi WTO resp. s ktorými je uzavretá zmluva o doložke najvyšších výhod(záväzok zmluvných strán navzájom si poskytnúť všetky výhody, ktoré sa poskytli, alebo sa v budúcnosti poskytnú tretím krajinám)
- preferenčné clo – poskytuje sa asociačným krajinám EÚ na základe výnimky na dovozy tovarov z rozvojových krajín ako aj z krajín EÚ

Ekonomické účinky colného protekcionizmu sa prejavujú v spotrebe obyvateľstva, v príjme do štátneho rozpočtu, obchodnej bilancii, v rozširovaní zamestnanosti atď.
Clo má tri účinky – náklady neefektívnosti výroby vyvolané vyššou domácou cenou, strata renty spotrebiteľa v dôsledku neefektívne vysokej ceny, transfer od spotrebiteľov k vláde, ktorý neznamená stratu efektívnosti.
Obchodnopolitické opatrenia, ktorých spoločnou črtou je priame pôsobenie na vývoz alebo dovoz sa nazývajú netarifné prostriedky.