Svetové hospodárstvo, medzinárodný obchod

Svetové hospodárstvo

MEDZINÁRODNÝ OBCHOD


Medzinárodný obchod je výsledkom medzinárodnej deľby práce. Dnes už prakticky každá krajina sveta závisí od medzinárodnej deľby práce, čo sa prejavuje v špecializácii a kooperácii výroby. Tieto ekonomické vzťahy vyúsťujú do ekonomickej interdependencie, ktorej podstatou je vzájomná závislosť štátov od ekonomickej spolupráce. Ďalším dôsledkom medzinárodnej deľby práce je integrácia – spájanie častí do jedného vyššieho celku. Medzinárodná ekonomická integrácia je proces postupného vzájomného prepájania, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých národných ekonomík do regionálneho hospodárskeho komplexu. Medzinárodný obchod zahŕňa medzinárodnú výmenu tovarov a služieb medzi skupinou krajín v rámci medzinárodného ekonomického zoskupenia(EU, CEFTA)
Teórie medzinárodného obchodu
Prvé teoretické názory na medzinárodný obchod pozorujeme už u merkantilistov v 16. až 18. storočí. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov merkantilizmu patril Thomas Mun s dielom Bohatstvo Anglicka prostredníctvom zahraničného obchodu, alebo bilancia nášho zahraničného obchodu je pravidlom nášho pokladu. Merkantilisti odporúčali :
- zákaz odlevu drahých kovov do zahraničia
- platiť vývozom domácich výrobkov
- zaviesť povinnosť prevádzať výnosy z predaja v zahraničí do vlastnej krajiny
- obmedziť dovoz hotových výrobkov zo zahraničia prostredníctvom dovozných ciel
- podporiť dovoz surovín pre domácu výrobu atď.

Predstaviteľ klasickej ekonómie, Adam Smith s dielom Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov položil základy teórie medzinárodného obchodu. Je tvorcom princípu slobodného obchodu a základu medzinárodnej trhovej ekonomiky. Sformuloval aj teóriu absolútnych nákladov (výhod) – vychádzal z toho, že najväčšie a prirodzené výhody prináša národom taká medzinárodná deľba práce, pri ktorej sa krajiny špecializujú na výrobu tých produktov, pri výrobe ktorých dosahujú absolútne najnižšie náklady.
David Ricardo sa vo svojom diele Zásady politickej ekonómie a zdaňovania zaoberal aj otázkami zahraničného obchodu, zahraničnoobchodnej politiky a podporoval otvorenú trhovú ekonomiku a slobodu obchodu.

Vychádzal z toho, že pre rozširovanie medzinárodného obchodu existuje veľa dôvodov, v ekonomickej teórii nazývané princípy komparatívnych výhod, podľa ktorých platí, že každá krajina sa bude špecializovať na výrobu a vývoz toho tovaru, ktorý môže vyrábať s relatívne nižšími nákladmi a naopak každá krajina bude dovážať také tovary, ktoré vyrába s relatívne vyššími nákladmi. Princíp komparatívnych výhod možno spochybňovať argumentami :
- veľmi úzka špecializácia výroby a exportu môže za určitých podmienok viesť k závislosti od importujúcej krajiny
- princ. komp. výh. vychádza z nemennosti výroby, technického rozvoja atď.

Obchodná bilancia
Je výsledkom vývozu a dovozu tovarov z krajiny. Vyjadruje hodnotový vzťah medzi celkovým vývozom a dovozom tovarov za určité obdobie (rok) bez ohľadu na termíny úhrad. Rozdiel medzi hodnotou vývozu (EX) a dovozu (IM) tvorí saldo obchodnej bilancie.
Obchodná bilancia krajiny môže byť :
- aktívna – hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu – aktívne saldo obch. bilancie
- pasívna – hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu – pasívne saldo obch. bilancie
- vyrovnaná – hodnota vývozu = hodnote dovozu – saldo sa rovná nule

Zahraničný obchod – vyjadruje medzinárodné toky tovarov a služieb iba jednej krajiny – jej export a import.
Svetový obchod – zahŕňa tovarové toky, ktoré sa realizujú medzi všetkými krajinami sveta.
Svetové hospodárstvo – spoločenstvo krajín a území sveta, medzi ktorými sa rozvíja široká sieť ekonomických, ale aj politických, kultúrnych a iných vzťahov. (OECD, G7)

Medzinárodný obchod v súčasnosti
Na rast objemu medzinárodného obchodu po sedemdesiatych rokoch pôsobilo :
- zvýšenie cien surovín a energetických zdrojov
- integrácia v západnej Európe
- zmena kvality zapojenia krajín do medzinárodnej deľby práce
- zmeny v teritoriálnej štruktúre medzinárodného obchodu – rozpad východného bloku
V medzinárodnom obchode čoraz významnejšie postavenie získavajú služby. Medzinárodný obchod služieb znamená, že hospodárske subjekty, ktoré majú sídlo v rozdielnych krajinách, si vymieňajú rovnaké ekonomické hodnoty prostredníctvom vlastníckeho prevodu, a to nezávisle od miesta transakcie.
Služby z hľadiska medzinárodného obchodu :
- služby, ktoré na domácom trhu poskytujú tuzemské a zahraničné subjekty (cest. ruch, činnosť zastupiteľstiev)
- služby priamo vyvážané resp. dovážané cez hranice krajiny (letecká a námorná preprava, požičiavanie filmov)
- služby poskytované zahraničnými pobočkami a filiálkami (bankové služby, služby tlač. agentúr)

Tendencie v rozvoji medzinárodného obchodu
V súčasnosti sa v medzinárodnom obchode uplatňujú dve protichodné tendencie :
- liberalizmus – postupné odstránenie prekážok pohybu tovaru, služieb a kapitálu..

Štát uľahčuje rozvoj medzinárodného obchodu na základe dvojstranných alebo mnohostranných dohôd v rámci medzinárodných inštitúcií.
- protekcionizmus – opatrenia zo strany štátu na ochranu vnútorného trhu resp. domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou. Ak má štát snahu podporovať export určitých komodít a presadzovať ho na zahraničných trhoch, hovoríme o agresívnom protekcionizme (vývozné subvencie, štátne úvery a granty)

CLÁ

Clá sú poplatky vyberané pri prechode tovaru cez colnú hranicu štátu.

Delenie ciel :
a) podľa smeru dopravy
- vývozné clo – protekcionistický význam
- dovozné clo – pri dovoze tovaru zo zahraničia
- tranzitné clo – v súčasnosti nemá význam


b) podľa spôsobu výpočtu
- valorické (hodnotové) clo – vypočíta sa ako percentuálny podiel zo skutočnej hodnoty tovaru
- špecifické clo – vypočíta sa z jednotky množstva tovaru (hmotnosť, počet kusov)
- diferencované clo – má odstupňované colné sadzby na daný tovar podľa výšky ceny
- diferenčné clo – na ten istý tovar je niekoľko colných sadzieb
- zmiešané clo – zložitá kombinácia valorických a špecifických ciel
- kĺzavé clo – používa sa pri tých tovaroch pri ktorých nastáva pohyb cien na domácom trhu
c) podľa účelu
- fiškálne clo – zdroj príjmov pre štátny rozpočet
- ochranné clo – je jedným z nástrojov protekcionistickej politiky
- výchovné clo – zvyšuje cenovú hladinu dovážaného tovaru
- antidupingové clo – využíva sa v prípade preukázateľného cenového dumpingu pri dovoze tovaru
- odvetné clo – je odvetou za clá alebo zvýšenie colných sadzieb zo strany niektorého štátu
d) podľa rozsahu platnosti
- autonómne clo – platí vo všetkých štátoch, v colnom sadzobníku predstavuje všeobecnú sadzbu
- zmluvné clo – uplatňuje sa voči tým štátom ktoré sú členmi WTO resp. s ktorými je uzavretá zmluva o doložke najvyšších výhod(záväzok zmluvných strán navzájom si poskytnúť všetky výhody, ktoré sa poskytli, alebo sa v budúcnosti poskytnú tretím krajinám)
- preferenčné clo – poskytuje sa asociačným krajinám EÚ na základe výnimky na dovozy tovarov z rozvojových krajín ako aj z krajín EÚ

Ekonomické účinky colného protekcionizmu sa prejavujú v spotrebe obyvateľstva, v príjme do štátneho rozpočtu, obchodnej bilancii, v rozširovaní zamestnanosti atď.
Clo má tri účinky – náklady neefektívnosti výroby vyvolané vyššou domácou cenou, strata renty spotrebiteľa v dôsledku neefektívne vysokej ceny, transfer od spotrebiteľov k vláde, ktorý neznamená stratu efektívnosti.
Obchodnopolitické opatrenia, ktorých spoločnou črtou je priame pôsobenie na vývoz alebo dovoz sa nazývajú netarifné prostriedky.