Podstata a ciele VČ

Podniky, ktoré sa zaoberajú ťažbou a spracovaním nerastných surovín voláme ťažobné podniky (bane Nováky, cementárne Ladce). Podniky, ktoré sa zaoberajú výrobou tovaru a materiálu voláme výrobné podniky (Figaro, Sachs, Sony). Podniky, ktoré nevyrábajú, ale poskytujú služby nazývame podniky služieb (salón Diana, taxislužba TT a pod.).

Zameriame sa na výrobu pri ktorej budeme sledovať vecnú organizačnú a hodnotovú stránku. Podľa nich dostane výrobný proces nasledovné prívlastky:

• transformačný p. - (vecná) je vecná premena vstupov na výstupy
• kombinačný p. - (organizačná) využíva dispozitívne faktory ľudí, pretože každá výroba musí byť organizovaná
• reprodukčný p. - (hodnotová) kolobeh kapitálu pri ktorom peniaze 2 sú väčšie ako peniaze 1. Hodnota predaného> ako hodnota nakúpeného materiálu.

Ak je výroba produkciou, potom opakovaná výroba je reprodukcia.

Každý podnikateľ má výrobný cieľ:

• kvalitatívny - chce vyrábať čo najkvalitnejšie výrobky, aby obstál na trhu
• kvantitatívny - chce uspokojiť trh určitým objemom výrobkov.

Platí, že ako VÝSTUPY/VSTUPY predstavujú efektívnosť, potom V/N predstavujú určitú rentabilitu a podnik dosahuje produktivitu podľa vzorca Q/T (koľko kusov výrobkov pripadá za určitú časovú jednotku).

Ak VSTUPY/VÝSTUPY prestavujú zaťaženosť podniku, potom N/V predstavujú hospodárnosť => prácnosť získame pomerom T/Q (koľko času potrebujeme na zhotovenie jedného výrobku).

Pri hospodárnosti podnik uplatňuje 3 princípy:

• minima
• maxima
• optimálneho vzťahu

Členenie výroby

• podľa výrobného programu
  a)základná výroba - sleduje výrobný program, resp. zameranie podniku, napr. šitie odevov
  b)doplnková výroba - využíva techniku, stroje, suroviny, materiál, odpad atď. (doplnky na šaty, šiť vankúše)
  c)pridružená výroba - nesúvisí s hlavným zameraním podniku, je úplne odlišná (napr. textilný podnik vyrába pridružene obaly)
• podľa vzťahu k hlavnému výrobnému procesu
  a)hlavná - ide o zhotovenie základného výrobku, napr. ušitie šiat
  b)pomocná - tvoria ju operácie, ktoré nevchádzajú do základného výrobku, napr. výroba strihacích šablón
  c)vedľajšia - bez ktorej by sa hlavná ani pomocná nezaobišli, napr. výroba energie v podniku
• podľa spojitosti výrobného procesu
  a)spojitá, čiže kontinuálna - nevzniká pri nej žiadny polovýrobok alebo nedokončená výroba (chlieb, výroba sklenených fliaš)
  b)nespojitá, čiže diskontinuálna - výrobný proces je možné prerušiť, napr. šitie odevov
• podľa fáz
  a)predhotovujúca fáza - čiže príprava suroviny alebo úprava materiálu
  b)zhotovujúca - pri nej vzniká výrobok, napr. ušitie šiat
  c)dohotovujúca - kedy sa výrobok pripraví na expedíciu, napr. vyžehlenie
• podľa hromadnosti
  a)hromadná výroba - sa vyznačuje veľkou mierou opakovateľnosti, napr. výroba fliaš, pečenie chleba... Má vysokú špecializáciu, je ľahko organizovaná, využíva automatiku
  b)sériová výroba - vyrába z pravidla úzky a hlboký sortiment. Potrebuje náročnejšiu techniku, odborníkov, môže byť
  -veľkosériová, napr. odevy
  -strednosériová, autá
  -malosériová, elektronika
  c)kusová výroba - každý výrobok je originál, je konštrukčne a technologicky náročná, vyžaduje univerzálne stroje a vzdelaných odborníkov, napr. zákazkové šitie odevov, topánok, dom
• podľa zložitosti
  a)jednoduchá - má málo operácií, mlieko
  b)zložitá - veľa operácií, auto technika
• podľa použitia výrobnej techniky
  a)ručná, výšivky
  b)strojová, súčiastky
  c)aparatúrna, elektronika
  d)automatizovaná, lieky

Zákonitosti výrobného procesu

1. proporcionálnosť - je kvantitatívna vyváženosť.
   a)medzi pracovnou silou a objemom výroby. Pomáhame si prácnosťou, napr. na ušitie 1 šiat potrebujeme 2 hodiny, t. z., že jedna krajčírka ušije za 1 zmenu (8 h) štvoro šiat. Ak potrebujem 100 ks za jeden deň musím zamestnať 25 krajčírok
   b)medzi výrobnými operáciami
2. paralelnosť - je súbežné vykonávanie všetkých výrobných operácií
   D1 D2 D3
3. rytmickosť - je rovnomerný a pravidelný priebeh odovzdávania nedokončenej výroby - polovýrobkov. Meriame ju pomocou 3 ukazovateľov:
   a)výrobný takt Tv = F/Q (prácnosť, F - čas, Q - objem) koľko času potrebujeme na zhotovenie jedného výrobku
   b)výrobný rytmus Rv = Q/F (produktivita) koľko výrobkov vyrobíme za časovú jednotku
   c)koeficient pretržitosti Kp = T/Tz (T - dĺžka výrobného cyklu, Tz - dĺžka základných operácií)
4. nepretržitosť - je výrobný proces, ktorého priebeh narušujú tzv. prestoje (robotník nemôže pracovať). Prestoj vzniká:
   a)zlá organizácia práce -nie je materiál
   b)porucha stroja

Výrobné faktory

1. elementárne VF - patrí sem:
   a)ľudský pracovný výkon - súhrn fyzických a duševných schopností človeka, ktoré sa priamo podieľajú na výrobku
   b)dlhodobý majetok - hmotný, nehmotný pomocou kt. vyrábame, napr. budovy, stroje, pozemky
   c)krátkodobý majetok - pomocou ktorého zabezpečujeme výrobný proces. Majetok do VP vstupuje a mení svoju formu.
2. dispozitívne VF - je to schopnosť človeka riadiť VP
   a)plánovať - znamená stanoviť ciele, ktoré chce podnik dosiahnuť
   b)organizovať - vybrať správne postupy a spôsoby a zabezpečiť plynulosť VP
   c)rozhodovať - operatívne riadiť a hľadať nové riešenia
   d)kontrolovať - čiže porovnávať skutočnosť s plánom

Výrobok jeho charakteristika a ochrana

Výrobok – finálnym výstupom výrobného procesu, slúži na uspokojenie potrieb.
Polovýrobok – je materiálnym vstupom pre ďalšiu výrobu (niektoré polovýrobky sú schopné predaja – ide o polotovary, napr. jedlá – predpečená pizza, niektoré výrobky predstavujú nedokončenú výrobu, napr. ušité ale neožehlené šaty).
Nový výrobok – uspokojuje nové potreby spotrebiteľa – doposiaľ nebol na trhu.
Nepodarok – je výrobok, ktorý nespĺňa predpísané parametre (normy), napr. nie je funkčný, je nepoužiteľný.
Tovar – výrobok, ktorý je predmetom kúpy a predaja.

Každý výrobok má tieto funkcie:

1. základnú - je to funkčnosť, kvalita, dizajn, obal
2. doplnkovú - rozširujúce - platobné podmienky, doprava, servis, poradenstvo...
3. konkurencie schopnosť - imidž, spôsob predaja, goodwill, kt. pomáhajú obstáť v konkurencii a predať viac tovaru

Právna ochrana

Výrobcovia sa snažia svoje výrobky odlíšiť od ostatných. Robia to pomocou ochrannej známky, ktorá je jednoduchá, zapamätateľná a zapísaná v obchodnom registri v osobitnom zázname o známkach.

Môže byť:

1. individuálna - pre jeden výrobok a jedného výrobcu
2. kolektívna - pre viacerých výrobcov

Môžeme ju vyjadriť:

• slovom - PHILIPS 
• písmom - COCA-COLA
• číslicou - parfémy
• obrázkom - NIKE

Majiteľ ochrannej známky má právo na jej používanie alebo predaj, či prevedenie na iného výrobcu.

Výrobný program, plán výroby
Výrobný program je sortimentná skladba výrobkov vyrábaných v podniku. Sú to jednotlivé druhy, typy a série.

Sortiment môže byť:

• Úzky - málo druhov výrobkov 
• Široký - veľa druhov výrobkov
• Plytký - málo typov z jedného druhu
• Hlboký - veľa typov z jedného druhu

Plán výroby je rozpis sortimentnej skladby v množstve, kvalite a cene podľa času (deň, dekáda, mesiac, rok) a podľa výrobných stredísk (dielna, stredisko, závod). Údaje vyjadrené v merných jednotkách sú napr. ks, kg, t, l a v peňažných jednotkách Sk za kg atď. alebo za celé množstvo.

Výroba rozlišuje

• výkonové normy - koľko musí robotník vyrobiť minimálne za časovú jednotku
• časové normy - koľko času môže maximálne robotník použiť pri výrobe 1 výrobku
• spotrebné normy - stanovujú maximálne prípustné množstvo materiálu spotrebovaného na 1 ks výrobku
  Plnenie noriem má význam pre robotníka z hľadiska mzdy a pre podnikateľa z hľadiska efektívnosti výroby. Len taká výroba je efektívna pri ktorej sa maximálne využívajú vstupy, minimalizujú sa náklady, nevyrába sa na sklad, ale pre konečného spotrebiteľa.

Výrobná kapacita

Je maximálna výrobná schopnosť za určité obdobie. Tiež ju voláme výrobný potenciál. Výrobné kapacity sú dané stavom zariadenia a pracovnou silou. Z údajov vychádzame pri tvorbe plánu a pri výrobnom programe.

Ak sú požiadavky trhu väčšie ako výrobná kapacita rozšírime výrobu. Ak sú požiadavky trhu menšie znížime výrobu alebo začneme vyrábať nové výrobky.
Podnik nemôže v každom čase vyrábať rovnaký objem výrobkov preto počíta s kapacitnými rezervami. Vytvorí si ich tak, že do plánu neuvedie maximálnu hranicu.

Ak sa pýtame koľko tovaru môžeme vyrobiť z pohľadu kapacity určujeme výstupnú veličinu.
Ak sa pýtame koľko materiálu sme schopný pri danej kapacite spracovať určujeme vstupnú veličinu.

Výrobnú kapacitu jedného stroja vypočítame:

• podľa normy množstva (výkonová norma)
  Kv = Fv x Nm (Fv - využiteľný fond času, Nm - norma množstva)
  Využiteľný fond je kalendárny fond - dni pracovného pokoja a plánovaných prestávok
• podľa normy času
  Kv = Fv/Nc

Príprava výroby

• marketingová príprava spočíva v analýze potrieb trhu a trhovej ponuky
• inovačná príprava je rovnako nevyhnutná z dôvodu konkurencie. Zahŕňa:
  a)vedu - sú to nové myšlienky a vedné odbory, ktoré môžeme pri výrobe využiť
  b)výskum - ide o prepojenie poznatkov na konkrétnu výrobu
  c)vývoj - ktorého úlohou je vytvoriť prototyp výrobku
  Kým začneme vyrábať výrobky v množstve, kvalite a cene musíme uskutočniť:
  a)konštrukčnú prípravu - znamená, že na základe prototypu vypracujeme projekt, bude obsahovať presné rozmery
  b)technologickú - určíme spôsob výroby a vstupné materiály
  c)organizačnú - rozpíšeme úlohy, operácie na strediská až po finálny výrobok

Následne môže začať nábeh výroby – je obdobie alebo časový úsek, slúži na overenie a na stanovenie noriem (norma času, množstva, spotreby materiálu).

-o bezporuchový priebeh výroby sa stará údržba a oprava,
-o náhradné diely – nástrojári
-o nepretržitý priebeh sa stará energia
-o plynulý priebeh výroby sa stará výrobný manažér pomocou dobrej organizácie práce
Každý podnikateľ sleduje návratnosť vynaložených prostriedkov, pričom porovnáva náklady na prípravu výroby s výrobnými nákladmi u starého a nového výrobku

Tú= Np2-Np1/Nv1-Nv2

Tú – doba úhrady
Nv – prevádzkové náklady
Np – náklady spojené s prípravou výroby
1 – starý výrobok
2 – nový výrobok

Výrobou rozumieme transformačný proces, ktorého cieľom je pretvoriť vstupy na výstupy.

1. vstupy
   a)prírodné zdroje: pôda, nerastné bohatstvo, energia, životné prostredie
   b)práca: je cieľavedomá činnosť človeka zameraná na výrobu statkov a služieb, môže byť fyzická, alebo duševná
   c)kapitál: vstupuje v podobe peňažnej - peniaze, bankovky, cenné papiere a vo fyzickej podobe - výrobné zariadenia, budovy
2. výstupy
   a)kapitálové statky - prinášajú zisky
   b)spotrebné statky - uspokojujú človeka

Výrobok – hmotný statok

podnikový transformačný proces
podnik obstaráva všetky vstupy (prírodné zdroje, kapitál, práca) na trhu výrobných faktorov. Všetky svoje výstupy (výrobky, služby) realizuje čiže predáva na trhu výrobkov a služieb. Výrobu ako transformačný proces riadi ekonomicky – hospodárne, to znamená:

• minimalizuje náklady - to je princíp minima
• maximalizuje výnosy - to je princíp maxima
• hľadá optimálny vzťah medzi nákladmi a výnosmi