Merkantilizmus a fyziokratizmus

Merkantilizmus

Ekonomické myslenie merkantilistov sa vyvíjalo od 16. storočia do polovice 18. storočia nielen v podobe ekon.teórie, ale aj ako praktický prúd ekonomických názorov.
Cieľom merkantilistickej hospodárskej politiky bola bohatá, hospodársky vyspelá karjina. Za hlavný zdroj bohatstva krajiny sa považoval zahraničný obchod, ktorý do krajiny zabezpečoval prílev drahých kovov. Vývoz drahých kovov z krajiny bol pritom zakázaný. Peniaze, ktoré sa získali predajom tovarov, nesmeli z krajiny vyvážať, musel sa za ne nakúpiť tovar v príslušnej krajine.

Štát podporoval ťažbu drahých kovov a dobyvačné vojny na ich získanie. V odbobí rozvinutého merkantilizmu sa za hlavný zdroj bohatstva krajiny považovala manufaktúrna výroba, určená predovšetkým na vývoz. Cieľom hospodárskej politiky bolo dosiahnuť aktívnu obchodnú bilanciu. Najdokonalejšiu podobu dosiahol merkantilizmus v Anglicku, neskôr vo Francúzsku. Najvýznamnejším predstaviteľom merkantilizmu v Anglicku bol THOMAS MUN (1571-1641), známy londýnsky obchodník a vo Francúzsku J.B.COLBERT, podľa ktorého pomenovali francúzsku podobu merkantilizmu - colbertizmus.

Fyziokratizmus

Vo všeobecnosti znamená uznávanie nadvlády prírody. Za hlavný zdroj bohatstva pokladal pôdu a poľnohospodársku výrobu.
Hlavnými predstaviteľmi boli F.QUESNAY a A:R:TURGOT, minister financií za Ľudovíta XVI.
Zdrojom všetkého bohatstva je poľnohospodárska pôda, lebo je jedinou produktívnou prácou, čiže prácou, ktorá znásobuje výrobné náklady.

QUESNAY - podľa neho sociálnu štruktúru spoločnosti tvoria 3 triedy:
1. trieda vlastníkov pôdy
2. produktívna triedy (pracovníci v poľnohospodárstve)
3. streilná trieda (pracujúcich v iných odvetviach)

Zdroje:

Ekonómia v novej ekonomike - J.Lisý a kolektív -