referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Uršula
Pondelok, 21. októbra 2019
Bankovnictvo
Dátum pridania: 06.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: cheever
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 398
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 9.1
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 15m 10s
Pomalé čítanie: 22m 45s
 

1.Členenie bánk z hľ.organizač.foriem, vlastníctva, pôvodu K a typu bánk: Z hľ. organiz.foriem podnikania rozliš.banky: a)štátne(v št.vlastníctve, presadzujú záujmy štátu, poskyt.služby menej príťažlivé pre KB), b)družstevné(fungujú na princípoch družstevníctva, podielového družst.vlastníctva, slov.legislatíva neumožňuje ich vznik), c)súkromné, kt.môžu pôsobiť ako a.s(väčšina bánk má túto formu), s.r.o(na SR neôžu existovať), alebo bank.dom jedného majiteľa(ako rodinná banka). Banky v SR vystupujú v buď ako št.peň.ústav alebo ako a.s.. Členienie bánk z hľad.kapitálu: a)domáce, b)zahraničné( vystupujúce vo forme reprezentácie, pobočky zahranič.banky, zmiešanej banky, poskytovania bank. a fin.služieb cez hranice), c)zmiešané. Podľa typu bánk: a)univerzálne(banky s rozhodujúcim postavením), b)špeciálne(menšie banky môžu získať silné postavenie v urč.oblasti, môžu na orientovať na urč.produkty a operácie, na urč.klientov, na urč.fázu sprostredkovania, na urč.geograf.oblasť).

2.Význam bank.smerníc EÚ: Prvá bank.smernica(stanovuje min.podm.vzniku novej bank.inštitúcie): -podm.vzniku novej úver.inštit.sa viaže na získanie oprávnenia/licencie, -úver.inštit.musí preukázať že má vlastné fondy v stanov.výške, -musí mať min.2 osoby kt.budú riadiť obch.činn. Druhá bank.smernica(podrobnejšie upravuje podm.vzniku úver.inštitúcie a sprísňuje podm.povoľovacieho konania): -začiatoč.K=min.5mil ECU, -požaduje sa info o subjektoch kt.majú majetk.účasť od 10% K. Tretia smernica (zmenila prvé 2 smenice a sprísnila podm.vstupu do bankovnictva):- stanovuje že 2 úver.inštitúcie nesmú byť spojené úzkymi väzbami a to participáciou(podiel na kapitáli 20 a viac%), kontrolou(vzťah podriadenosti), -úver.inšitúcia môže zakladať pobočky aj v iných krajinách EÚ bez opätovného žiadania o licenciu.

3.Postavenie a fcie CB v bank.sústave: CB má osobitné miesto v bank.sústave. Jej cieľom je zabezpečenie stability meny a stability bank.sústavy. Cieľom nieje dosahovať zisk. Fcie: 1. fcia vrcholného subjektu men.politiky, 2.banka bánk, 3. banka štátu, 4. vrchol.subjekt štátu pri zastupovaní v medzinár.fin.a men.inštitúciách, 5.emisná fcia. CB pôsobí nástrojmi men.politiky na systém zdrojov bank.sústavy: prostredníctvom: nákupu a predaja CP, poskytovania/splácania úverov CB KBankám, zmena sadzbyPMR.

4.Zjednoduš.bilancia CB, char.A a P, zákl.položiek bilancie CB: Aktíva(spôsob tvorby zdrojov men.bázy)= CP štátu, úvery KBankám, úvery vláde, zahr.A. Pasíva(zdroje menovej bázy)= hotovostné obeživo, rezervy, vklady a úvery zo zahr, poklad.poukážky CB. Pri operáciách s CP vystupuje CB ako sprostredkovateľ predaja a nákupu. Pri nákupe štát.CP dochádza k emisii peňazí. Rezervy na strane P CB sú povinnými rezervami KB v CB. CB pôsobí nástrojmi men.politiky na systém zdrojov bank.sústavy: prostredníctvom: nákupu a predaja CP, poskytovania/splácania úverov CB KBankám, zmena sadzbyPMR.

5. Zjednoduš.bilancia KB, char.aktív a pasív zákl.položiek bilancie KB: bilancia: Aktíva(spôsob a použitie zdrojov):rezervy, nakúpené pokladnič.poukážky CB, CP, úvery; Pasíva(zdroje): K, úvery prijaté od CB, vklady a úvery zo zahr., netermín.vklady, termín.a úsporné vklady. Aktíva sú:pokladnič.hotovosť, rezervy, nakúpené CP, pohľ.voči bankám a klientom, majetk.podiely a vklady, H aNMj,investície, nakúpené vlastné akcie. Pasíva sú: a)vlastné: ZI, ážiové fondy(emis.ážio), RFondy, b)cudzie: záväzky voči bankám, klientom, záväzky emit.CP, c)podriadený dlh: prijatý dd.úver je osobitného char-musí mať doložku podriadenosti, min.na 5rokov, spláca sa ako posledný v poradí o vyplatení akcionárov pri krachu banky, výnos z neho je veľmi vysoký-20%,

6. Systém rezerv v bank.sústave, význam a spôsoby zmeny rezerv: Ak CB poskytne úver KB,príp.CB nakúpi CP od KB, rezervy sa zvýšia v CB na strane pasív a zvýšia sa aj v KB na strane aktív. Ak KB splatí úver CB,príp.CB predáva CP KBanke, rezervy sa znížia v CB na strane pasív a znížia sa aj v KB na strane aktív. Rezervy v KB na strane aktív predstavujú: primárne rezervy(PMR), dobrovoľné rezervy(likvidné aktíva), terciálne rezervy(sú dobrovoľné). Fcie PMR: prejavujú sa v 4 rovinách na úrovni: 1:men.politiky CB, 2. likvidita KB, 3. daň.politiky s vplavom na ŠR, 4. zabezpečenia platob.styku. Spôsob zmeny rezerv bank.sústavy: nákup/predaj CP, poskytnutie/splácanie úveru bankám, zmena sadzby PMR.

7. Vplyv nákupu(predaja) štátnych CP na systém rezerv bank.sústavy : Predaj CP:1. CB predá štát.CP KBanke, CB ubudne z A, KB pribudne k A, 2.vplýva to na rezervy: CB ubudne z rezerv na strane P, KB ubudne z rezerv na str.A, Nákup CP: 1.CB nakúpi CP od KB, 2.vplýva to na rezervy: CB ubudne z rezerv na str.P, KB pribudne rezerva na str.A. Pri operáciach s CP vystupuje CB ako sprostredkovateľ predaja a nákupu. Pri nákupe štát.CP dochádza k emisii peňazí=monetarizácia štát.dlhu. V podm.SR platí urč.obmedzenie na nákup štát.CP NBSkou. NBS ich môže nakupovať max.do výšky 5% z ŠR za min.rok laebo NBS poskytne kd.úver pre SR nákupom št.poklad.poukážok splatných do 3mes. na krytie výkyvov v hospodárení ŠR.

8.Vplyv poskytnutia(splátky) úveru KB na systém rezerv bank.sústavy: Ak CB poskytne úver KB, rezervy sa zvýšia v CB na strane pasív a zvýšia sa aj v KB na strane aktív. Ak KB splatí úver CB, rezervy sa znížia v CB na strane pasív a znížia sa aj v KB na strane aktív.

9. Vplyv PMR na úverovú emisiu peňazí: Rezervy v KB na strane A predstavujú: primárne rezervy(=PMR, predstvuje pre KB zvýšené náklady,pretože sa tieto prostriedky neznehodnocujú), dobrovoľné rezervy(likvidné aktíva), terciálne rezervy(sú dobrovoľné). Fcie PMR: prejavujú sa v 4 rovinách na úrovni: 1:men.politiky CB, 2. likvidity KB(=potreby vyplatiť vklady včas a plnej výške), 3. daň.politiky s vplyvom na ŠR(PMR zvyšujú prebytky hospodárenia CB,kt.sa potom stávajú príjmom ŠR), 4. zabezpečenia platob.styku(súvisí s otázkami likvidity KB). Pri PMR z hľadiska men.politiky rozlišujeme jej sadzbu, základňu a úročenie. Prostredníctvom PMR CB riadi a koriguje likviditu bank.sektora. Význam PMR z hľad.vplyvu CB na KB: 1.zmena PMR vplýva na men.bázu, obrát.hodnota PMR=multiplikátor depozít.

10. Multiplikátor depozít, jeho char., význam a nedostatky: =obrátená hodnota sadzby PMR, =1/ r(k), pričom r(k)=koef.rezerv(sadzba PMR v %). Proces multiplikácie= ΔM=1/r(k)*ΔR, pričom ΔM= zmena ponuky peňazí, ΔR=zmena rezerv. Za nedostatok sa považuje predpoklad že všetky zdroje sa transformujú do vkladov v bankách. Ak sa časť zo zdrojov nepremení na vklad v KB proces je prerušený.

11. Postavenie, fcie a ciele KB:Banka=podnikateľ.subj.so svojimi osobitosťami a špecif.črtami. Zákl.cieľom je snahao dosahovanie max.zisku(max.trh.cien akcií banky) pri dodržiavaní zásad stability a bezpečnosti z hľadiska rizík bank.podnikania. =PO so sídlom v danej krajine, kt.má povolenie pôsobiť ako banka(má bank.licenciu), prijíma vklady a poskytuje úvery. Z ek.hľ.sa zohľadňujú úlohy banky z hľ.menovej politiky a jej fcií na fin.trhu: prijím.vkladov, poskyt.úverov, vykonávanie platob.styku, zabezpeč. fin.sprostredkovania, ovplyvňuje emisiu úver.peňazí, má asi 95% cudzích zdrojov- vyžaduje si to kontrolu nad ich činn.

12. Význam fin.sprostredkovania a formy transformácie K: ide o transformáciu K: rozlišujeme: 1.kvantitatívna T(=banky získavajú vklady a poskytujú úvery v rúznych nomináciách), 2.časová T(rôzna splatnosť záväzkov a pohľadávok), 3.teritoriálna T(teritoriálna alokácia zdrojov), 4. transf.likvidity(možnosť premeny nízko likvidných aktív do zdrojov ), 5. T rizika(možnosť diverzifikácie rizika do aktív), 6. menová T(možnosť prijať zdroje v cudzej mene)

13. Bilancia KB a podrobnejšia char.zákl.položiek A: Súvaha KB vychádza z princípu vyrovnanosti bilncie tzn.A=P. Pasíva sú zdroje KB. Aktíva=spôsob použitia zdrojov. Súvaha predstavuje statický pohľad na stav mj a závazkov banky k urč.času. Aktíva: a) pokladnič.hotovosť(bankovky a mince v dom.a cudzej mene v pokladnici a trezoroch bánk, pričom osobitne sa evidujú operácie s menovým zlatom a inými pokladnič.hodnotami ako drahé kovy, drahokamy, ceniny); b)rezervy(predstavujú PMR na účtoch v CB a dobrovoľ.rezervy kt.majú char.prebytku PMR nad alebo majú podobu likvidných CP); c)nakúpené CP(patria sem ŠPP, pokladnič.poukážky CB, nakúpené zmenky a bank.akcepty); d)pohľadávky voči iným bankám(patria sem repo operácie, úvery na medzibank.trhu, vklady v iných bankách); e)pohľadávky voči klientom(=úverové pohľ); f)majetk.podiel a vklady(ide o investičné CP, kt.vyjadrujú majetk.podiel banky na inej spoločnosti alebo banke. Vklady môžu byť s rozhodujúcim vplyvom/viac ako 50% ZI/, s podstatným vplyvom /od 20-50%ZI/, ostatné podielové CP a vklady/do 20% ZI/), g)pohľadávky voči akcionárom(=upísané ale do uvedeného času nezaplatené akcie), h)hmot.a nehmot.mj banky(prevádzkový/-súvisí so zabezpečením chodu banky/ a neprevádzkový); i)nakúpené vlastné akcie(banka emituje akcie, predajom kt.získava zdroje. Takýto postup sa realizuje vtedy ak je v dôsledku nekrytej straty banky znížiť ZI-zníž.ZI o určitú sumu kt.sa prevedie do RF a tieto prostriedky sa použijú na nákup vlastných akcií na trhu)

14. Char. zákl.položiek P v bilancii KB:Pasíva: a)K banky(ZI, ážiové fondy, RF a rezervy, za urč.okolností aj podriadený dlh); b)prijaté dd.úvery osob.char(pohľ.veriteľa sa v prípade konkurzu uspokojí ako posledná v poradí. Dd.úver osob.char sa nazýva aj podriadený dlh=rozhranie medzi vlast.a cudzími zdrojmi banky); c) záväzky voči bankám(členia sa na záv.voči CB a voči ostatnám zahr.a domácim bankám.ďalej sa členia podľa termínu splatosti a podľa meny,v kt.sa vedú); d)záv.voči klientom(=najväčší objem záväzkov banky a delia sa podľa splatnosti, podľa poistenia vkladov, podľa skupín klientov); e) záväzky z emitovaných CP(delia sa podľa typu CP,spôsobu ich emisie, obchodovania, splatnosti, ochrany z hľadiska poistenia vkladov, z hľadiska postavenia veriteľa a raitingu banky a CP); f)hosp.výsledok z min.rokov(uvádza sa ako nerozdelený zisk alebo neuhradená strata); g)HV bež.roka(Z/S musí schváliť val.zhromaždenie a dovtedy sa eviduje ako HV v schvaľov.konaní).

15. Význam kapitálu KB:význam spočíva v ochrane banky pred nesolventnosťou. Sledujú ho inšitúcie zamerané na regulovanie bank.činností a dohliadacie orgány. Dosahovanie požad.úrovne K si vyžaduje urč.náklady, ovplyvňuje ceny produktov, ziskovosť banky a jej konkurenčnú schopnosť. Dôležitá je nielen výška ale aj štr.K. Jednotl.položky majú osobitné účely a podmienky tvorby a použitia. K sa dá kvantifikovať cez pomerové ukazovatele( či je výška K dostatočná vzhľadom na množstvo a rizikovosť ban.operácií). Angloamer.účto hovorí že bank.K=čistá hodnota aktív. Čistá hodnota aktív= kladný rozdiel A a záväzkov.

16. Členenie K banky podľa odpor.Bazilejského výboru pre bank.dohľad:a)vlastný K: 1.spatený akciový K=súčin NH akcie a počtu splatených akcií; 2. odokryté rezervy-patria sem ážiové fondy, nerozdelený zisk, zákonné rezervy a rezervné fondy; b) Dodatkový kapitál: patrí sem: 1.termínovaný podriadený dlh, 2. hybridné kapitálové inštrumenty, 3.rezervné fondy a rezervy na krytie strát z úverov, 4.rezervy z prehodnotenia aktív; c)kd podriadený dlh(jeho význam spočíva v možnosti zavedenia kapitál.krytia nielen na úverové, ale aj na trh.riziká/kurzové, úrokové, akciové, komoditné/).

17. Vlastný K banky, jeho zložky a význam: vlastný K(TIER 1)-patrí sem: 1.splatený akciový K=súčin NH akcie a počtu splatených akcií; 2. odokryté rezervy-patria sem a)ážiové fondy-akcie sa predávajú sa cenu vyššiu ako je NH, je to kapitál.fond. Emisné ážio=(cena akcie – nominále)*počet akcií, b)nerozdel.zisk, c)zákonné rezervy(=náklad uznaný z daň.hľadiska), d)RFondy(fondy zo zisku po zdanení, použ.sa na zvýšenie ZI a krytie strát);

18. Dodatkový K, jeho zložky a význam:Dodatkový K(TIER 2): patrí sem: 1.termínovaný podriadený dlh(vklad dokapitálu banky so splatnosťou nad 5 rokov, s výpovednou lehotou), 2. hybridné kapitál.inštrumenty(majúchar.dlhu a súčasne sú K banky, je pre ne char: nezaistenosť, podriadenosť, úplné zaplatenie, spätné odkúpenie od držiteľa je možné len so súhlasom orgánu dohľadu, podiel na krytí straty), 3.RFondy a rezervy na krytie strát z úverov(tvoria sa zo zisku a použ.sa na krytie bež.strát), 4.rezervy z prehodnotenia A(len pri fixných A, ak ich nadobúdacia cena bola nižšia než aktuálna trh.cena);

19. Char.podriadeného dlhu: kd podriadený dlh(TIER 3)–jeho význam spočíva v možnosti zavedenia kapitál.krytia nielen na úverové, ale aj na trh.riziká(kurzové, úrokové, akciové, komoditné). Má splatnosť min.2 roky. Nemôže sa splatiť, kd podriadený dlh ani úrok z neho, ak by bola porušená požiadavka min.kapitál.krytia uvedených rizík. Dd.podriadený dlh-nieje vlas.zdrojom banky, za urč.okolností sa môže započitať do K banky. Úctovne sa volá dd.úver osobit.char-obsahuje doložku podriadenosti(=v prípade krach banky je sa spláca ako posledný pred výplatou akcionárov), je min.na 5rokov a potom sa 5 rokov spláca, je z neho veľký výnos(okolo 20%),

20. Fcie K banky:Z hľadiska stability KB sú existenčne dôležité. Fcie: Fcia financovania, fcia krytia strát, fcia vytvárania dôvery voči banke, fcia brzdy.

21. Fcia financovania:Fixné A banky sa musia fin.z takých zdrojov, kt.prevyšujú záväzky banky voči vkladateľom a veriteľom. Táto fcia má význam pri zakladaní banky. Zabezpečuje ju spravidla len časť K banky, kt.je súčasťou vlastného K banky, najmä ZI a ážiové fondy.

22. Fcia krytia strát: Časť K banky je permanentne určená na krytie príp.strát, kt.môžu vzniknúť v dôsledku nepriazn.trh.vývoja a s tým súvisiaceho znehodnotenia A, v dôsledku zlého hospodárenia banky abo v dôsledku nesplácania úverov klientmi banky. Schopnosť banky vysporiadať sa s urč.stratou je vlastne príkladom toho, ako K banky, prípadne jeho konkrétna časť, splnila svoju fciu.

23. Fcia dôvery: Dôvera voči banke spočíva v ochote vkladateľov a veriteľov banky podstúpiť urč.primerané riziko. Túto fciu plní K banky. V krátkom období ju môže plniť aj jeho fikcia/záporná hodnota K banky/.

24. Fcia brzdy: Vyjadruje zásadu, že kapitál banky limituje rozsah a riziko poskytovaných úverov. Východiskom je koeficient kapitálovej primeranosti, kt.je stanovený ako pomer medzi kapitálom banky a rizikovo váženými aktívami a jeho požadovaná hodnota je 8%. Pri rozširovaní úverových aktivít musí dbať banka na to aby sa primerane zvyšoval aj kapitál banky. Znižovanie kapitálu môže byť dôvodom na odňatie licencie, ak presiahne 50%, v jednom roku alebo v troch za sebou nasledujúcich rokoch po 10%.

25. Zákl.východiská dodrž.kapitál.primeranosti: Na základe odporúčaní Bazilejského výboru pre bank.dohľad sa prijali smernice: a) smerinica o vlastných fondoch úver. inštitúcií, b)smernica o ukazovateli platob. schopnosti úver. Inštitúcií, c)smernica o KP investič.firiem a úver. Inštitúcií(smernica CAD)-sformulovali sa v dohode Medznár.konvergencia merania K a kapitál.štandardov.Okrem spôsobu stanovenia výpočtu bola prijatá dohoda, že úroveň KP musí dosahovať min.8%. Cookovo pravidlo=kvantitat.pomer, ako ukazovateľ KP, je nazvaný podľa predsedu výboru(P.Cooke).

26.Char.položiek použ.pri Cookovom pravidle: Cookovo pravidlo=kvantitat. pomer, ako ukazovateľ KP, je nazvaný podľa predsedu výboru(P.Cooke). CAR(capital assets ratio)= kapitál/ (RVA+ÚEPP), pričom RVA…rizikovo vážené aktíva, ÚEPP …úver.ekvivalenty podsúvahových položiek. Tento pomer bol stanovený na 8%. RVA= aktíva banky vážené príslušnou rizikovou váhou podľa stupňa úver.rizika každého jednotl. druhu A. ÚEPP= menová hodnota podsúvahovej položky vážené príslušnou úver.váhou.

27. Všeob.char.pojmov likvidita aktív a likvidita KB: Likvidita KB= schopn.banky na požiadanie vyplatiť vklady komitentov včas a v plnom rozsahu(aj s úrokmi). Likvidita A=schopnosť premeny A na peň.formu bez straty kapitálu.Najlikvidnejšie formy A prinášajú minimálny príp.nulový výnos. S likviditou KB súvisí aj riziko:1. zníženia zdrojov KB, 2.zmeny trh.úr.sadzieb, 3.výpadku výnosov z aktív, 4.vyplývajúce z rôznej životnosti A a P.

28. Vzťah medzi likviditou KB a rezervami. Ide o aktívne rezervy(PMR a dobrovoľné rezervy). Význam rezerv KB z hľadiska likvidity možno interpretovať ako zabezpečenie sa proti nákladom, spojených s úbytkom vkladov. Čím vyššie sú náklady spojené s úbytkom vkladov, tým väčší prebytok rezerv bude chcieť banka držať. Nedostatoč.tvorba rezerv banky signalizuje jej problémy s likviditou, kt.sa premietajú do problémov spojených s vyplácaním vkladov alebo s realizáciou platob.styku. Riešenie týchto problémov sa môže riešiť znížením aktív alebo zvýšením zdrojov. Zníž.aktív=zníž.objemu úverov, predaj CP, predaj mj. Zvýš.zdrojov = zvýš.vkladov, refinancovanie zo zdrojov CB, získ.fin.prostriedkov na medzinár.trhu.

29. Vzťah medzi likviditou banky a trh.úr.sadzbou: A a P banky úročené variabilnou úr.sadzbou predstavujú položky bilancie citlivé na úr.sadzbu. A)Rast úr.sadzby spôsobuje: 1.zníženie zisku: ak má banka viac P citlivých na úr.sadzbu než aktív citlivých na úr.s.; Výpočet: zníž.zisku=zmena úr.s.*(A citlivé–Pcitlivé), P>A. 2.Zvýšenie zisku: ak má banka viac A citlivých na úr.s.než P citlivých na úr.s. Výpočet: zníž.zisku=zmena úr.s.*(A citlivé–P citlivé),P

 
Podobné referáty
BANKOVNÍCTVO SOŠ 2.9582 2364 slov
Bankovníctvo SOŠ 2.9415 5520 slov
Bankovníctvo 2.9627 854 slov
Bankovníctvo 2.9663 8796 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.