ÚVOD
Súčasné prostredie je veľmi turbulentné. Výdobytky modernej technológie napredujú vo svojom vývoji stále rýchlejšie, skracujú sa vzdialenosti, nútia nás zvyšovať tempo. Globalizácia stavia do nevýhody slabých a pomalých. Prežiť, znamená prispôsobiť sa. A práve do tohto slobodného prostredia, plného konkurencie a nástrah sa dostala Slovenská republika po páde železnej opony v roku 1989. Jediným riešením, ako prežiť, či byť lepším bolo prispôsobiť sa. Bolo treba byť operatívnejším, flexibilnejším, silnejším a samostatnejším. Riešenie ponúkalo vhodné územnosprávne rozdelenie a decentralizácia prostredníctvom reformy verejnej správy.
Vláda Slovenskej republiky sa uznesením č. 788 z 18. novembra 1998 k programovému vyhláseniu vlády zaviazala modernizovať fungovanie demokratického štátu, vniesť do spoločnosti úsilie o spravodlivosť, slobodu, zodpovednosť, solidaritu, vládu zákona, poctivosť, rešpekt pred deľbou moci, podporu iniciatíve a aktivite ľudí. Zaviazala sa zasiahnuť proti korupcii, kultu sily. Uvedené záväzky nie sú iba vnútornou záležitosťou štátu, ale ich splnenie je predpokladom pre vstup Slovenskej republiky do EÚ, NATO a OECD.
HISTÓRIA
Slovenská republika prešla v priebehu posledných rokoch minimálne tromi reformami územnosprávneho usporiadania. Najprv boli zrušené národné výbory ako integrované úrady verejnej správy. Následne zanikli krajské úrady a vznikli okresné úrady štátnej správy (38), obvodné úrady štátnej správy (121), úrady špecializovanej štátnej správy a obnovila sa činnosť miestnej samosprávy (dnes 2 883 obcí). V roku 1996 opätovne zanikla časť úradov špecializovanej štátnej správy, tieto sa integrovali do 8 krajských úradov, 79 okresných úradov a ich 43 stálych pracovísk, zanikli obvodné úrady štátnej správy, ostalo 23 sietí úradov špecializovanej štátnej správy a ostali miestne samosprávy. V roku 2002 vzniklo osem úradov samosprávnych krajov, z integrovaných úradov miestnej štátnej správy sa odčlenili dve siete (katastrálny úrad, Hasičský zbor), ostatná štruktúra ostala zachovaná. Ale ani tieto nespočetné zmeny v územnosprávnom delení nepoukázali na nezmyselnosť riadenia zmien bez jasného cieľa a vízie, preto bola 11. Apríla 2000 uznesením vlády SR č. 230 schválená Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Ani tá nebola prevedená s jasným cieľom, či dlhodobou víziou. Jej jediným zmyslom bolo politické rozdelenie moci.
CELOSVETOVÉ TRENDY REFORMNÝCH PROCESOV VO VEREJNEJ SPRÁVE
Reforma verejnej správy je v podstate nepretržitý proces. Na jednej strane musí rešpektovať históriu vývoja na území štátu, jeho charakter a potenciál, momentálne podmienky. Rovnako sa však musí prispôsobovať predpokladaným európskym a celosvetovým zmenám a trendom vývoja spoločnosti. Nerešpektovanie týchto trendov, môže znamenať zaostávanie, rýchlejšie prehlbovanie rozdielov kvality životnej úroveň občanov, čo postupne môže prerásť do straty nezávislosti krajiny s vážnymi dopadmi na uchovanie národnej identity,
Prebiehajúce celosvetové trendy ovplyvňujú aj mnohé doterajšie zvyklosti. Majú dopad na štruktúru verejnej správy a postavenie verejného sektora v štáte. Medzi najvýznamnejšie trendy celosvetových zmien je možné zaradiť prechod :
a) od priemyselnej k informačnej spoločnosti
b) od národnej k svetovej ekonomike
c) od krátkodobého k dlhodobému plánovaniu
d) od centralizmu k decentralizácii
e) od inštitucionálnej podpory k svojpomoci
f) od reprezentatívnej demokracie k demokracii participačnej
g) od hierarchie k sieťam
h) od kvantity ku kvality
i) od monoštruktúry produkcie k diverzite výrobkov
Reforma verejnej správy je súčasťou súčasného vývoja väčšiny európskych štátov, neprebieha len v krajinách s transformujúcou sa ekonomikou. Zatiaľ čo pre prvú polovicu 20.storočia bolo charakteristické posilňovanie centrálnej vlády, v druhej polovici dochádza v mnohých krajinách k výraznému obratu. Postupne začína narastať v riadení a rozhodovaní decentralizačný prvok.
DÔVODY A CIELE REFORMY
Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. (Ústava SR, prvá hlava, prvý oddiel, čl.2). Posilnenie ústavného práva občanov vplývať na štátnu moc a posilnenie postavenia volených zástupcov občanov na všetkých úrovniach verejnej správy je hlavným cieľom koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy.
V porevolučnej slovenskej verejnej správe pretrvával stav, ktorý bol dôsledkom desaťročia pôsobiaceho totalitného systému. Verejná správa bola konštituovaná ako nástroj moci vládnych garnitúr aj pre plnenie iných úloh ako služba občanovi a fungovala v iných rámcových podmienkach, než v akých sa súčasné Slovensko nachádza. Po roku 1989 uskutočnené dielčie zmeny, ale aj pretrvávajúca snaha považovať verejnú správu za nástroj moci, nezbavili verejnú správu mnohých nedostatkov. Z týchto dôvodov bola potrebná reforma verejnej správy.
Ako hlavné ciele reformy verejnej správy sú uvádzané nasledovné:
•Decentralizáciu
•Dekoncentráciu
•Racionalizáciu
•Modernizáciu.
Jedným z hlavných zástancov reformy verejnej správy bol a je ZMOS – Združenie miest a obcí slovenska, ktoré spolčuje vyše 95% miest a obcí na Slovensku. Toto združenie má pochopiteľne najväčší záujem na reforme, pretože reforma verejnej správy sa najviac dotýka subjektov, ktoré združuje.
KONCEPCIA DECENTRALIZÁCIE VEREJNEJ SPRÁVY
Samosprávy až do roku 1998 nemali reálnu možnosť zásadným spôsobom ovplyvňovať dianie vo svojich obciach a regiónoch, pretože väčšinu kompetencií v tejto oblasti vykonával štát. S cieľom zmeniť tento nezdravý stav vláda SR v roku 2001 prijala koncepciu decentralizácie verejnej správy. Koncepcia spočívala v zmene územnosprávneho členenia SR, prechode mnohých kompetencií zo štátu na samosprávy, vybudovaní samosprávy na úrovni krajov a posilnení finančnej autonómie samospráv. Následnou reformou verejnej správy sa odznova zadefinoval a usporiadal systém úradov a inštitúcií verejnej správy a vzťahy medzi nimi, zefektívňuje sa prevádzka verejnej správy a posilňuje sa zodpovednosť samospráv za regionálnu politiku. Decentralizovaný štát, ktorým sa aj Slovensko dnes stáva, má lepšie možnosti zohľadňovať potreby menšín a diferencovaných, regionálnych potrieb občanov
V máji 1999 bola vláde SR predložená stratégia reformy verejnej správy, ako prvá etapa prípravy a realizácie celého procesu. Základom pre jej vypracovanie bolo programové vyhlásenie vlády SR, prerokované a schválené Národnou radou Slovenskej republiky. Stratégia je svojim záberom široko koncipovaný materiál, ktorého súčasťou sú, okrem zásad usporiadania verejnej správy, aj zásady súvisiacich koncepcií, ktoré je potrebné v rámci komplexnej reformy verejnej správy realizovať. Vypracovanie súvisiacich koncepcií reformy verejných financií, vzdelávania, kontroly, informatizácie, ktorých príprava má, podľa rozhodnutia vlády SR, nadväzovať na koncepciu decentralizácie, uložila vláda príslušných ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy.
Uznesením č.695/1999 vzala vláda SR Stratégiu reformy verejnej správy na vedomie a uznesením schválila :
-verejnú správu bude zabezpečovať štátna správa a územná samospráva (dve nezávislé, ale spolupracujúce zložky verejnej správy),
-uskutoční sa výrazný presun kompetencií zo štátnej správy na územnú samosprávu, pričom presun bude diferencovaný a uplatní sa princíp subsidiarity,
-zníži sa miera pôsobnosti štátnej správy v území (okrem úloh, ktoré sú výlučnou kompetenciou štátu),
-zníženie výdavkov na verejnú správu.
Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správe nadväzuje a rozpracováva zásady, ktoré boli definované v stratégii reformy ( výňatok zo stratégie je v prílohe č. 2). V plnej miere rešpektuje všeobecne platné princípy občianskej spoločnosti, subsidiarity, efektívnosti, transparentnosti a flexibilnosti verejnej správy ako aj záväzky, ktoré sú definované v programovom vyhlásení vlády SR.
Cieľom Koncepcie decentralizácie a modernizácie je :
-odporučiť mieru decentralizácie právomocí zo štátnej správy na územnú samosprávu a návrh organizácie verejnej správy (časť A),
-navrhnúť zmeny územného a správneho usporiadania (časť B)
-definovať zásady súvisiacich koncepcií ( časť C),
-posúdiť ekonomickú a personálnu náročnosť navrhovaných zmien (časť D),
-odporučiť ďalší postup prípravy a riadenia procesu (časť E,F)
Kritériá modernej verejnej správy
Zmena celkových spoločenských podmienok si vyžaduje aj zmeny v rámci verejného sektora, zmenu jeho pozície vo vzťahu k súkromnému sektoru, k občanom a mimovládnym organizáciám. Iba výkonná, efektívna a flexibilná verejná správa môže vytvárať podmienky pre zhodnotenie ľudského, prírodného a výrobného potenciálu Slovenskej republiky v prospech rastu kvality životnej úrovne občanov.
Moderná verejná správa musí plniť všeobecne platné kritériá, bez ohľadu na jej štruktúru, ktorými sú :
•jasná deľba pôsobnosti, právomocí a zodpovednosti medzi inštitúciami verejnej správy vo vzťahu k občanovi,
•kvalitná legislatíva,
•dodržiavanie a schopnosť vynucovania práva,
•vysoká profesionalita a etika zamestnancov verejnej správy.
PRINCÍPY REFORMY VEREJNEJ SPRÁVY SR
z pohľadu pred reformou verejnej správy
Posilnenie občianskej spoločnosti
V súčasnom stave je štátny sektor verejnej správy predimenzovaný v neprospech tretieho sektora. V krajinách Západnej Európy sa práve tretí sektor efektívne podieľa na napĺňaní podstatnej časti verejných potrieb. Verejný sektor na Slovensku navyše zasahuje aj do oblastí, kde je to neúčelné a neefektívne.
Na Slovensku tretieho tisícročia musí vláda vytvoriť podmienky pre spoluúčasť občanov a ich participáciu. Úspešný začiatok procesu reformy verejnej správy prinesie následne nové usporiadanie vzťahov medzi štátnou správou, územnou a záujmovou samosprávou a súkromným sektorom.
Princíp subsidiarity
Slovensko patrí v súčasnosti medzi krajiny s najvyššou mierou centralizácie moci. Táto centralizácia sa prejavuje v dimenzií kompetencií, financií a v dimenzii politickej moci. Verejná správa na miestnej úrovni nemá dostatok právomocí na efektívne riadenie verejných služieb, nemá na ne ani dostatok financií a navyše je z väčšej časti zabezpečovaná nevolenými orgánmi štátnej správy.
Tento problém vyrieši decentralizácia tým, že zodpovednosť za zabezpečovanie verejných služieb a za vytváranie podmienok pre rozvoj Slovenska bude odovzdaná miestnej a regionálnej samospráve.
Princíp subsidiarity, v súčasnosti aplikovaný v krajinách Európskej únie, znamená, že každý vzniknutý problém sa primárne rieši na tej úrovni, kde vznikol a kde sú najlepšie podmienky na jeho objektívne zhodnotenie a riešenie. Predpokladom uplatnenia princípu subsidiarity je decentralizácia kompetencií spojená s decentralizáciou financií a decentralizáciou politickej moci, keďže reforma ráta s posilnením volených predstaviteľov samospráv v regiónoch, mestách a obciach. Na Slovensku vzniknú regióny, ktoré sa budú môcť zapojiť do európskych regionálnych programov a pridružiť sa do skupiny 300 regiónov zjednotených v Zhromaždení európskych regiónov.
Efektívnosť
Vykonaná dekoncentrácia štátnej správy bez paralelnej decentralizácie zapríčinila veľkú finančnú a personálnu náročnosť orgánov miestnej štátnej správy. V záujme priblíženia k občanovi bolo potrebné vytvoriť až 45 detašovaných pracovísk, pretože základné služby pre občanov neboli existujúce okresné úrady schopné poskytnúť v sídlach okresov.
Reforma verejnej správy prenesie mnohé z kompetencií štátnej správy na úroveň regiónov, miest a obcí. To bude znamenať efektívnejšie zabezpečenie verejných úloh a vyriešenie nedostatkov spôsobených centrálnym rozhodovaním o hospodárstve a správe.
Transparentnosť
Neprehľadná, komplikovaná a na subjektivizme úradníkov založená verejná správa spôsobuje klientelizmus a korupciu.
Reforma verejnej správy prinesie jednak sprehľadnenie jej štruktúry, ale najmä jej modernizáciu, informatizáciu a zvýšený podiel občanov na jej riadení a vykonávaní. Takto sa eliminujú javy ohrozujúce ekonomický rozvoj a sociálne istoty občanov Slovenska.
Flexibilita
Dnešný spôsob výkonu verejnej správy je v mnohých prípadoch príčinou rastu sociálneho napätia a prehlbujúcich sa rozdielov medzi životnou úrovňou v jednotlivých regiónoch Slovenska.
Riešením tohto závažného nedostatku je regionalizácia krajiny, ktorá cez konštituovanie samosprávy vyšších územných celkov a tvorbu regionálnej politiky na úrovni 12 VÚC povedie k lepšiemu využitiu pozitív regiónov a ich ekonomickému rozvoju a rastu.
ZHRNUTIE
Štát - región - obec - občan
Reforma verejnej správy priniesla viac kompetencií samosprávam a ubrala právomoci štátu. Okrem existujúcej samosprávy na úrovni obcí a miest vznikla a silné postavenie získala samospráva aj na úrovni krajov. Predsedovia VÚC, primátori, starostovia, krajskí, mestskí, obecní poslanci a občania dnes majú výrazne viac možností ako ovplyvniť dianie vo svojom regióne, obci a meste. V ich kompetenciách je zdravotníctvo, predškolské zariadenia, základné a stredné školy, komunikácie, mestská hromadná doprava, zásobovanie elektrikou, plynom, vodou, regionálny rozvoj, cezhraničná spolupráca, daň z nehnuteľnosti a mnohé ďalšie. Zatiaľ čo v roku 1998 rozhodovala samospráva o použití necelých 30 mld. Sk Sk, v roku 2005 to už bude 94 mld. Sk.
ZÁVER
Reforma verejnej správy je viac-menej za nami. Avšak toto tvrdenie je veľmi relatívne, pretože reforma bude pokračovať, bude sa dolaďovať, budú sa znižovať riziká, zvyšovať efektívnosť. Je treba neustále informovať občanov o veciach verejných a dať im šancu prispieť k zveľadeniu svojho života a prostredia v ktorom žijú. Reforma ako taká a ďalšie formovanie verejnej správy je nekonečný proces v ktorom hlavnú úlohu zohrávajú občania – ľudia.
Po zvládnutí prvého kroku, informovanosti obyvateľov, prichádza krok druhý, ktorý majú na starosti práve samotní občania a to je zvýšenie záujmu o dianie okolo seba samého a o veci, ktoré či už priamo alebo nepriamo ovplyvňujú nás, naše okolie, kvalitu nášho života, demokraciu a iné hodnoty.
Verím, že prvý krok prebehol úspešne, aj keď s chybičkami, ktoré sa jednoducho vyskytnú vždy. Teraz už len pevne dúfam, že ľudia si uvedomujú, akú moc im dala reforma do ich vlastných rúk a že sa ktejto šanci nepostavia s „obľúbenou“ pasivitou, resp. neustálym sťažovaním sa bez poskytnutia možnosti riešenia či priameho záujmu na doriešení daného problému.