Ak bol najvplyvnejším ekonómom prvej polovice 20. storočia etatista John Maynard Keynes, tak v druhej polovici storočia to celkom iste bol klasický liberál a nositeľ Nobelovej ceny, Milton Friedman. Vo štvrtok 16. novembra umrel na zlyhanie srdca vo veku 94 rokov.
Detstvo a súkromný život
Narodil sa v roku 1912 v New Yorku a patril k najvplyvnejším ekonómom 20. storočia. Friedman zosobňuje nielen nekompromisného bojovníka za slobodu a výnimočného učenca, svojím životom priamo vyvrátil niekoľko klišé, ktoré o zástancoch voľného trhu kolujú. Často sa napríklad hovorí, že ekonomický liberalizmus je rýdzo americkým fenoménom, ktorý je „sociálnej Európe“ cudzí. Pritom práve Friedman je dôkazom opaku. Narodil sa 31. júla 1912 do rodiny chudobných židovských prisťahovalcov, pochádzajúcich z Podkarpatskej Rusi, čo je doslova tu za humnami.
Takisto sa zvykne tvrdiť, že kapitalizmus je výhodný len pre bohatých a chudobných naopak vykorisťuje. Netreba sa čudovať, že Friedman tomu nikdy neveril. Sám neskôr povedal, že práve chudobným a šikovným dáva kapitalizmus šancu na vyšvihnutie sa hore.
V jeho rodine bola neistota neustále prítomná, no nedostatok peňazí bol vyvážený veľkou súdržnosťou a rodinnou pohodou. Keď mal Milton 15 rokov, jeho otec zomrel a zostalo na ňom, aby tvrdo pracoval a rodinu udržal nad vodou. Keďže bol však výnimočne talentovaný, pomocou štipendií a tvrdej práce nakoniec vyštudoval. Najskôr sa zaoberal matematikou, no už čoskoro mu učarovala ekonómia.
Počas štúdií sa zoznámil s Rose Directorovou, ktorú si zobral za manželku. Bol to vrúcny vzťah, trvajúci vyše šesť desaťročí. Pretrhla ho až Miltonova minulotýždňová smrť. Napísali spolu niekoľko kníh a ich syn David pokračuje v otcových šľapajach.
Učenec, bojovník za slobodu a jeho vplyv na Slovensko
Friedman bol kedysi považovaný za extrémistu, no dnes je akceptovaný ako súčasť hlavného prúdu. Na posune verejnej mienky mal sám neodškriepiteľnú zásluhu. Jeho populárne knihy Kapitalizmus a sloboda (1962) a Sloboda voľby (1980) sa spolu so vzdelávacím televíznym seriálom stali nástrojom zmeny nazerania na hospodárske problémy.
Friedman vymyslel alebo spopularizoval aj niekoľko konceptov, ktoré sa stali súčasťou nášho reformného balíčka a teraz vďaka nim Slovensko zaznamenáva bezprecedentný hospodársky rast. Ide napríklad o rovnú daň alebo vzdelávacie poukazy. Slovenský ekonóm Richard Sulík zase vypracoval svoj model „odvodového bonusu“ na základe Friedmanom spropagovanej „negatívnej dane z príjmu“. Ide o zásadné riešenie sociálneho systému, ktoré by mohlo vyriešiť mnohé problémy nášho hospodárstva. Bohužiaľ, politici ho zatiaľ ignorujú...
No rešpekt akademického sveta si význačný ekonóm vyslúžil predovšetkým svojimi odbornými prácami. Od metodológie ekonomického skúmania, cez ucelenú teóriu peňazí, až po hypotézu spotrebiteľského rozhodovania. Práve vďaka Friedmanovi bola dominujúca keynesiánska doktrína nahradená monetarizmom. Už v roku 1963 dokázal na základe množstva empirického materiálu, že Veľká hospodárska kríza 30. rokov nebola dôsledkom zlyhania trhu (ako sa to dodnes interpretuje na slovenských ekonomických školách), ale dôsledkom zlyhania Federálneho rezervného systému. Americká centrálna banka totiž zredukovala peňažnú zásobu o tretinu v situácii, kedy by bolo adekvátne jej zvýšenie.
Infláciu, ktorá sa dovtedy chápala ako cenový jav, označil práve za problém veľkosti peňažnej zásoby. Dôležitá je aj jeho teória prirodzenej nezamestnanosti. Dnes žijeme do veľkej miery v zmiešanej ekonomike, ale v plne trhovom hospodárstve s flexibilným pracovným právom a bez zákonne stanovenej minimálnej mzdy by nezamestnanosť dosahovala len veľmi nízku, prirodzenú úroveň, zahŕňajúc iba ľudí, ktorí si neželajú pracovať alebo práve prechádzajú z jedného zamestnania do druhého.
Friedman si až do vysokého veku zachoval jasnú myseľ. Ešte na začiatku roku kritizoval v nemeckom denníku Handelsblatt plazivú centralizáciu EÚ a posilňovanie role štátu v západnej Európe. Spolu s Margaret Thatcherovou a Václavom Klausom patril k najprominentnejším kritikom eura a tvrdil, že Európska menová únia sa musí časom rozpadnúť.
Friedmanovi kritici
Milton Friedman má samozrejme aj kritikov. Vyčíta sa mu údajná podpora Pinochetovho režimu v Chile. Faktom však je, že tu uskutočnil len niekoľko prednášok na Katolíckej univerzite v hlavnom meste krajiny. Ako poradcovia chilskej vlády a ministerstiev slúžili skôr Friedmanovi žiaci z univerzity v Chicagu, čo ale rozhodne nebolo na škodu, keďže práve nimi inšpirovaná hospodárska politika premenila Chile na najvyspelejšiu krajinu Latinskej Ameriky. Navyše liberalizácia ekonomiky obrúsila hrany režimu, podkopala ho a napokon sám Pinochet vyhlásil demokratické voľby.
Čo sa týka odborných problémov, Friedman bol stále viac kritizovaný libertariánmi (počnúc jeho synom Davidom), že je málo dôrazný a príliš kompromisnícky. Ludwig von Mises ho kedysi nazval socialistom, a medzi chicagskou školou a rakúskou školou ekonómie dodnes panuje spor, či je pre peniaze lepší monetarizmus alebo nejaký druh komoditného štandardu.
Potom sú tu ešte mnohí moderní ekonómovia, ktorí viaceré Friedmanove závery, práve pokiaľ ide o jeho teóriu peňazí, považujú za prekonané novšími poznatkami a postupmi. No napriek tomu všetkému zostáva meno Milton Friedman pojmom. Jeho odkaz prežije a je neopomenuteľným faktom, že aj vďaka tomuto človeku je každý z nás o čosi slobodnejší.
V roku 1976 dostal Nobelovu cenu za ekonómiu. Ako člen takzvanej Chicagskej školy Friedman vyvinul teóriu, ktorá sa stala známou ako monetarizmus. Oproti vtedy prevládajúcemu vedeckému hlavnému prúdu, ktorý razil britský ekonóm John Maynard Keynes, požadoval Friedman už začiatkom šesťdesiatych rokov zmenšenie úlohy štátu. Trh je podľa neho najschopneší vytvoriť celohospodárske optimum.
V osemdesiatych rokoch Friedman podporoval republikána Ronalda Reagana, ktorý po svojom zvolení za prezidenta v roku 1980 veľkú časť učenia Chicagskej školy prevzal do svojej hospodárskej politiky.
Friedman radil i konzervatívnej britskej premiérke Margaret Thatcher či chílskemu diktátorovi Pinochetovi. Ako duchovný otec neoliberálnej hospodárskej politiky se stal terčom verejnej kritiky, čo si však príliš nevšímal. Pád socializmu podľa neho len potvrdil jeho teórie.
Vo sfére ekonomickej vedy publikoval Friedman desiatky prác, z ktorých niektoré boli ocenené i Nobelovou cenou. Friedman postavil základné kamene ekonomickej školy monetarizmu a bol jedným zo zakladateľov chicagskej ekonomickej školy. Jeho teórie znamenali radikálny myšlienkový prielom v
dobe, keď svetu vládla keynesiánska hospodárska politika, založená na vládnych zásahoch a idei, že vláda si môže rôznymi nástrojmi hospodárskej politiky vyberať medzi infláciou a nezamestnanosťou. Friedman publikoval svoju kritiku takejto politiky, spochybnil koncept takzvanej Phillipsovej krivky, a keď keynesiánska hospodárska politika o niekoľko rokov doviedla svet k stagflácii - situácii s vysokou infláciou aj vysokou nezamestnanosťou - jeho prístup sa potvrdil ako pravdivý.
Dožiť sa veku deväťdesiatštyri rokov je úctyhodné pre každého človeka. Človeka, akým bol Milton Friedman, by sme však na svete potrebali aj niekoľko stoviek rokov, a aj tak by možno nedokázal využiť celý svoj potenciál. Milton Friedman patrí medzi ľudí, ktorí zmenili náš svet. Vďaka Reaganovi, jeho ekonomickým teóriám, ktorými sa dnes riadia všetky centrálne banky - aj tá naša, vďaka prosperite, ktorú trhové ekonomiky na celom svete - na rozdiel od tých centrálne plánovaných - dosahujú - jeho vplyv cítime aj my na Slovensku.
