Rozlišujeme 3 druhy výrobných faktorov:

Práca – cieľavedomá ľudská činnosť
Pôda – hmotný VF daný prírodou, kt. slúži ako priestor pre výr. proces, hlavný VF v poľnoh.
Kapitál – krátkodobý aj dlhod. VF okrem pôdy, ktorý je potrebný pre uskutoč. výr. procesu

Ceny výrobných faktorov sa určujú takisto ako ceny tovarov a to vzájomným vzťahom medzi dopytom a ponukou.

Mzda – cena práce, dôchodok vlastníka ľudského kapitálu
Renta – cena pôdy, dôchodok vlastníka pôdy
Úrok – cena kapitálu, dôchodok vlastníka kapitálu

Na trhu VF na strane dopytu stojí výrobca – podnikateľ. Potrebuje tu nakúpiť vstupy pre výrobný proces.
Na strane ponuky stoja domácnosti – vlastníci VF. Za výrobné faktory dostávajú dôchodky, ktoré označujeme ako základné dôchodky.
Špecifickým trhovým subjektom je štát, ktorý môže ovplyvniť dopyt aj ponuku.

Dopyt po VF je odvodený – najprv musí existovať dopyt po výrobkoch a službách, ktoré sa ich pomocou vyrábajú.

Trh práce

Trh práce má určité špecifiká, ktoré vyplývajú z toho, že práca neexistuje sama osebe. Nositeľmi práce sú ľudia. Na to, aby mohol človek pracovať, potrebuje určité fyzické a psychické predpoklady, ktorých súhrn sa nazýva pracovná sila.

Pod pojmom ponuka práce rozumieme počet práceschopného obyvateľstva, do ktorého patria všetci, ktorí sú aktívne zapojení do prac. procesu a nezamestnaní. Veľkosť ponuky závisí od veľkosti populácie, celkového objemu práceschopného obyvateľstva a kvality a kvantity vykonávanej práce.

Krivka ponuky práce vyjadruje vzťah medzi množstvom práce, ktoré sú ochotné pracovné sily odpracovať a medzi výškou mzdy. Pri analýze ponuky zisťujeme, ako reaguje pracovná sila na vyššie mzdy. S rastom reálnej mzdy ponuka rastie až do určitého bodu, v ktorom ponuka klesá – pri vysokých mzdách môže klesnúť napr. ponuka práce žien, lebo mzda muža je dostatočná na zabezpečenie rodiny.

Substitučný efekt – pri zvýšení miezd záujem o prácu rastie - voľný čas nahradzujú prácou.
Dôchodkový efekt – doterajšie nároky môžu obyv. uspokojiť pri obmedzení prac. ponuky.

Dopyt po práci je určovaný zo strany podniku. Ovplyvňujú ho viaceré podmienky: veľkosť podniku, jeho postavenie na trhu, veľkosť kapitálu, využívané technológie.

Výška mzdy je výsledkom pôsobenia dopytu a ponuky. Poznáme rôzne formy mzdy: časová, úkolová, kombinovaná, manažérska, naturálna. Suma peňazí, ktorú pracovník dostáva je nominálna mzda. Množstvo výrobkov a služieb, ktoré môže za svoju mzdu kúpiť označujeme ako reálna mzda.

Na výšku mzdy vplývajú tieto faktory: druh práce, kvalifikačné rozdiely, rozdiely v zručnosti... Keď rozdiely v mzde vznikajú z dôvodu rasy, pohlavia, nábož. – diskriminácia.

Štát zasahuje do trhu práce rôznymi ustanoveniami Zákonníka práce, podporou v nezamestnanosti, stanovovaním minimálnych miezd. Odborové organizácie zasahujú do trhu práce predovšetkým formou kolektívnych zmlúv – mzdové otázky, prac. podmienky...