Ak by sme mohli sledovať chod národného hospodárstva z nadhľadu, z patričnej výšky, videli by sme napríklad celkový objem vyprodukovanej a ponúkanej produkcie, dopyt po nej, celkovú výšku zamestnanosti, objem investícií, úspor všetkých ekonomických subjektov a podobne. Každá z týchto veličín sa skladá z veľkého množstva adekvátnych veličín vzťahujúcich sa ku všetkým ekonomickým subjektom jednotlivo v rámci celého národného hospodárstva. Nazývame ich makroekonomické alebo národohospodárske, tiež agregátne kategórie.
Makroekonómia sústreďuje svoju pozornosť na skúmanie ekonomiky, resp. NH ako celku, zaoberá sa celkovou výrobou statkov a služieb, mierou inflácie, nezamestnanosťou, otázkami menových kurzov a platobnej bilancie , otázkami finančnej, rozpočtovej a celkovej hospodárskej politiky štátu.
Oblasti skúmania makroekonómie sú:
1.Výroba – HDP, národohospodárska bilancia
2.Zamestnanosť – zamestnanosť a nezamestnanosť v národnom hospodárstve (miera nezamestnanosti, celkový počet pracovných miest v národnom hospodárstve
3.Dôchodky – národný dôchodok, osobný dôchodok, disponibilný dôchodok z hľadiska národného hospodárstva
4.Ceny a inflácia – agregátne cenové indexy, miera inflácie v krajine, index spotrebných cien
Národný produkt
Najčastejšie používanou agregátnou veličinou, ktorá nám charakterizuje úroveň ekonomiky určitej krajiny, je hrubý národný produkt. Pod GNP rozumieme súhrn všetkých finálnych výrobkov a služieb, vyrobených faktormi danej krajiny za jeden rok, vyjadrených prostredníctvom ich cien.
HNP= HDP + čistý dôchodok v zahraničí (rozdiel medzi dôchodkami občanov vlastnej krajiny ktorí žijú v zahraničí – dôchodky cudzích občanov ktorí žijú u nás)
Ak vieme rozlíšiť obnovovacie, čisté a hrubé investície, ľahko rozlíšime GNP od čistého národného produktu NNP, ich rozdiel spočíva totiž v tom, že kým v GNP máme obsiahnuté popri ostatných položkách výdavky na nákup hrubých investícií v NNP len výdavky na nákup čistých investícií. Čistý národný produkt = GNP – amortizácia
Domáci produkt
Od GNP, resp. NNP môžeme odvodiť ďalšie makroekonomické veličiny:
Do domáceho produktu patria tovary a služby vyrobené a poskytnuté len na území sledovanej krajiny, bez ohľadu na štátnu príslušnosť vlastníka tu umiestnených výrobných faktorov. Domáci produkt predstavuje NP upravený o čistý príjem z majetku v zahraničí. Pod čistým príjmom z majetku v zahraničí rozumieme rozdiel medzi platbami, ktoré plynú do krajiny, kde sa uskutočňuje výpočet z použitia výrobných faktorov tejto krajiny v zahraničí a platbami, ktoré z tejto krajiny odplývajú do krajiny vlastníkov výrobných faktorov použitých na území nami sledovanej krajiny:
GDP = GNP – čistý príjem z majetku v zahraničí
NDP = NNP – čistý príjem z majetku v zahraničí
NDP = GNP – amortizácia – čistý príjem z majetku v zahraničí
HNDP môžeme vypočítať týmito 3 základ. Metódami:
1.Dôchodková metóda: predstavuje náklady ktoré boli vynaložené na výrobu všetkých produktov, HDP je takto vyjadrený v cenách výr. faktorov, patrí sem:
a) mzdy a platy zamestnancov
b) čisté úroky
c) renta
d) zisky pred zdanením
e) amortizácia
f) nepriame dane
HNDP = M + Úč + R + Z + A + Dn
2.Spotrebná metóda: sleduje všetky výdavky na tovary a služby vyprodukované v danej krajine za 1 rok, vyjadruje HDP v trhových cenách a patrí sem:
a)výdavky na osobnú spotrebu domácností
b)hrubé investície, sú to výdavky na nákup dlhod. Majetku + náklady na obnovu opotrebovaného dlhod. Majetku
c)vládne výdavky
d)čistý export
HNDP = S + Ih + Vv + Eč
3.Výrobková metóda: súčet všetkých pridaných hodot + nepriame dane, táto metóda berie do úvahy iba finálne výrobky, nie medziprodukty
HDNP ale aj ČDNP síce sú dôležité národné ukazovatele, celkovo neodzrkadľujú životnú úroveň a mieru bohatstva v danej krajine.
Národný dôchodok
Predstavuje celkové dôchodky výrobcov a vlastníkov výrobných faktorov použitých na výrobu v priebehu roka, čiže mzdy, renty, čisté úroky, zisky korporácií a dôchodky individuálnych podnikateľov.
Osobný dôchodok a disponibilný dôchodok
Národný dôchodok vyjadruje dôchodky domácností v dôsledku ich vlastníctva výrobných faktorov bez ohľadu na to, či sa tieto dôchodky do jednotlivých domácností skutočne dostanú. Do domácností sa z národného dôchodku nedostane napríklad čiastka, ktorou domácnosti prispievajú na tvorbu fondov sociálneho poistenia, ani čiastka, ktorá v účastinných spoločnostiach sa nerozdeľuje na dividendy a ostáva v podobe nerozdeleného zisku spoločnosti. Taktiež do dôchodkov domácností nemôžeme zahrnúť daň zo zisku, ktorá pripadne štátu.
Ak chceme zistiť celkové dôchodky, ktoré domácnosti skutočne obdržia, čiže osobný dôchodok musíme od národného dôchodku:
a)odpočítať – príspevky do fondov poistenia, nerozdelené zisky korporácií, daň zo zisku korporácií
b)pripočítať – transfery.
Ak osobný dôchodok domácností znížime o osobné dane domácností, zistíme disponibilný dôchodok, ktorý sa používa na nákup tovarov a služieb a zvyšok predstavujú úspory.
Hlavným subjektom, ktorý formuje národnú hospodársku politiku je štát, resp. rôzne štátne inštitúcie (parlament, ústavná vláda, ministerstvá, NBS). V mnohých vyspelých krajinách existujú vládne konzultačné inštitúcie a nadnárodné orgány, ktoré dokonca preberajú významnú časť hospodárskej politiky národných vlád.
Ciele a formy hospodárskej politiky
Vo vyspelých trhových ekonomikách štát plní tri základné funkcie:
a)vytvára podmienky na bezporuchové, efektívne fungovanie trhového mechanizmu, predovšetkým na zabezpečenie podmienok hospodárskej súťaže
b)ovplyvňuje rozdeľovanie dôchodkov a pôsobí na alokáciu kapitálu
c)uskutočňuje opatrenie na stabilizáciu ekonomiky a obnovu jej rovnováhy, prípadne na podporu dlhodobého ekonomického rastu.
Pri objasňovaní všeobecných zásad hospodárskej politiky treba spomenúť tzv. Euckenovo pravidlo, ktoré zahŕňa dve zásady:
a)systémové hospodárskopolitické opatrenia majú značnú zotrvačnosť, pri ich zmenách treba preto pamätať na dĺžku ich pôsobenia, nemajú sa meniť skôr, ako sa prejaví ich vplyv, aby v systéme neprevládala neistota.
b)Systémové opatrenia majú zodpovedať danému systému, nemožno teda mechanicky preberať skúsenosti iných krajín bez všestranného zhodnotenia podmienok, ktoré ovplyvňujú činnosť jednotlivých opatrení. V opačnom prípade sa môže ukázať že hospodárskopolitické opatrenia, ktoré boli v jednej krajine úspešné, v druhej krajine nepriniesli očakávaný efekt.
Hlavné formy hospodárskej politiky1.
Dôchodková a sociálna politika
Je zameraná na vývoj dôchodkov v štáte a ich rozdeľovanie. Jej hlavným cieľom je regulovanie dôchodkov jednotlivých hospodárskych subjektov. Preto je aj snahou štátu kontrolovať vývoj zamestnanosti i inflácie a s tým spojené rozdeľovanie dôchodkov. Aj keď ceny výrobných faktorov a spotrebných tovarov a služieb sa tvoria na trhu, štát sa snaží ovplyvňovať ich s určitými nástrojmi. Na ovplyvňovanie využíva tieto nástroje:
a)priame nástroje
–zasahovanie do valorizácie dôchodkov
-určenie prídavkov na deti, stanovenie výšky min. mzdy
-stanovenie životného minima
-určenie min. mzdových taríf, admin. zásahy do cien a miezd
b)nepriame nástroje
– využívané sú v rámci sociálneho partnerstva a to uskutočňovaním tripartitných rokovaní medzi vládou, zamestnávateľmi a zamestnancami, ich výsledkom je uzatváranie generálnej dohody na príslušný rok, ktorej cieľom je:
-riešenie mzdových otázok
-udržanie soc. zmieru
-predchádzanie soc. Napätiu spoločnosti
2.
Monetárna politika
-nazývame ju aj peňažná a úverová pol., ktorej nástroje súvisia s emisiou peňazí, množstvom peňazí v obehu a s úvermi, za realizáciu monetárnej poli. zodpovedá
NBS. Využívajú sa na realizáciu úloh nástroje:
a)priame: regulácia investičnej činnosti, regulácia spotrebných úverov
b)nepriame: stanovenie miery min. povinných rezerv, operácie na voľnom trhu a stanovenie diskontnej sadzbyMonetárna politika môže byť realizovaná ako:
1.
Expanzívna – zvyšuje sa množstvo peňazí v obehu nákupom štátnych dlhopisov na voľnom trhu, znižovaním miery povinných min. rezerv, znižovaním diskontnej sadzby, takúto politiku uplatňuje štát prostredníctvom centrálnej banky vtedy ak sa ekonomika nachádza v recesii, keď klesá ekonomic. Aktivita a spomaľuje sa tempo ekonomic. rastu.
2.
Reštriktívna – ide o znižovanie množstva peňazí v obehu, použitím nástrojov v opačnom smere
3.
Fiškálna (rozpočtová) politika
Je realizovaná prostredníctvom štátneho rozpočtu, ktorý je nástrojom rozdeľovania národného dôchodku, nástrojom štátnych zásahov do reprodukčného procesu.
Nástroje fiškálnej politiky
1.Zabudované stabilizátory
– sú to opatrenia štátu, ktoré po ich zavedení pôsobia v ekonómii automaticky a nevyžadujú ďalšie rozhodnutia štátnych orgánov. Majú pôsobiť ako proticyklické regulátory. Túto funkciu plní:
a) progresívna dôchodková daň
b) poistenie v nezamestnanosti
c) subvencie k cenám poľnohospodárskych produktov
d) štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov
2.Zámerné opatrenia
– tieto na rozdiel od zabud. stab. vyžadujú jednorázové rozhodnutia príslušného štátneho orgánu. Patria k nim:
a) zmeny daňových sadzieb
b) zmeny v štruktúre štátnych výdavkov
c) zmeny vo veľkosti jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov
Uvedené zmeny majú vplyv na agregátny dopyt ale aj agregátnu ponuku a tieto následne vyvolávajú zmeny vo veľkosti reálneho produktu.
Fiškálna politika môže byť realizovaná ako:
a)Expanzívna – podporuje rast agregátneho dopytu
b)Reštriktívna – obmedzuje rast agregátneho dopytu
Zahraničnoobchodná politika
Prostredníctvom tejto politiky realizuje štát pohyb tovaru, služieb i kapitálu cez hranice štátu. Jej zákl. cieľom je zabezpečiť dlhodobo vyrovnanú platobnú bilanciu, ktorej súčasťou je obchodná bilancia štátu a tým zabezpečiť stabilný vývoj národnej ekonomiky.
Na realizáciu vonkajšej politiky štát využíva:
a)priame nástroje – clá, dane, dovozné a vývozné kvóty, dovozná prirážka
b)nepriame nástroje – regulácia menového kurzu, intervenice na devízových trhoch, uplatňovanie plávajúceho kurz meny
Typy obchodnej politiky:
1.Protekcionistická politika – nazýva sa aj ochranárska politika, štát rôznymi opatreniami sa snaží ochraňovať domáci trh pred konkurenciou z vonka
2.Liberálna politika – politika slobodného obchodu, táto využíva výhodné podmienky medzinárodnej deľby práce, jej výhodou je oživenie konkurencie na domácom trhu, znižovanie možnosti monopolného postavenia podnikov atď.
V súčasných podmienkach komparácie makroekonomických systémov – pod ekonomickým systémom sa rozumejú jednotlivé ekonomiky ako organické súčasti svetovej ekonomiky – prestavujú vysoko aktuálny a konkrétny makroekonomický problém. Otvorenosť jednotlivých ekonomík, intenzívne vonkajšie ekonomické vzťahy, exportné a importné operácie v rámci zahraničného obchodu a napokon integračné tendencie a procesy vo svetovej ekonomike spomínanú aktuálnosť ešte umocňujú.
