Trh práce predstavuje na jednej strane ponuku pracovných miest, teda trh pracovných príležitostí, a na druhej strane ponuku pracovných síl. Jedno aj druhé má svoje parametre a charakteristiky. Každé jedno pracovné miesto, zamestnanie, možno popísať – charakter a rozsah pracovných činností, pracovné podmienky, pracovné prostredie, kvalifikačné požiadavky, požadované schopnosti a zručnosti, fyzické a psychické predpoklady, riziká a obmedzenia výkonu atď. Aj každého pracovníka, uchádzača o pracovné miesto možno charakterizovať súborom znakov – kvalifikácia, schopnosti a zručnosti, fyzické a psychické predpoklady, osobnostné vlastnosti a pod. Ako vidieť, celý proces hľadania zamestnania sa zakladá na vcelku jednoduchom princípe ponuky a dopytu.
Východiskoví stav a podstatné trendy
Nízka výkonnosť a produktivita ekonomických subjektov na Slovensku výrazne „prispieva“ k prehlbovaniu problémov na trhu práce, osobitne k nedostatočnému dopytu po práci. Neustále značné a v ostatných rokoch rastúce zaostávanie dopytu po práci za ponukou práce spôsobuje na trhu práce SR pretrvávanie nerovnováhy. Prejavom zvýrazňujúcej sa nerovnováhy je rastúca miera nezamestnanosti, navyše pri doznievajúcej prezamestnanosti v niektorých sférach (napríklad vo verejnej správe a vo vládou kontrolovaných podnikoch. Nezamestnanosť je nielen nízka výkonnosť ekonomiky, ale aj problémy súvisiace s kvalitou a motiváciou pracovných síl, neprispôsobivosť značnej časti populácie.
Limitovaný dopyt po práci je spôsobovaný najmä nízkou tvorbou (produktívnych) pracovných miest.
Časť nerovnováhy na trhu práce je spôsobená demotivačne nastavenými sociálnymi dávkami, predovšetkým podpory v nezamestnanosti, etnickými špecifikami niektorých regiónov Slovenska. Hoci nezamestnanosť nie je etnický problém, zastúpenie občanov rómskeho pôvodu na celkovom počte nezamestnaných v niektorých regiónoch SR je nadpriemerné prílišným spoliehaním sa na štát. Podstatným faktorom problémov na trhu práce je nevytvorenie ekonomických podmienok pre dlhodobé zvyšovanie počtu nových, produktívnych pracovných miest.
Nedostatočná schopnosť ekonomiky Slovenska zvyšovať počet voľných pracovných miest priamo nadväzuje na zaostalosť štruktúry ekonomiky. Nevytváranie podmienok pre dlhodobý rast produktívnych pracovných príležitostí vplýva na obmedzenú zamestnateľnosť. Na pracovné sily sa vytvára tlak na zvyšovanie ich schopnosti prispôsobovať sa požiadavkám trhu práce. Zamestnávatelia očakávajú od zamestnancov stále viac a pred úzkou špecializáciou uprednostňujú skôr pružnosť a ochotu sa učiť.
Značná časť obyvateľov však v tomto procese permanentne zlyháva. Nie je schopná alebo ochotná aktívne sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam a nie je ochotná niesť osobnú zodpovednosť. Časť pracovnej sily nechápe svoju zamestnateľnosť ako funkciu svojho celoživotného prispôsobovania sa podmienkam a inováciám, ale skôr ako svoju nedotknuteľnú „výsadu“, ktorá by mala byť zaručená vládou. Táto časť občanov je príliš traumatizovaná faktom, že zamestnania sú neisté a že celoživotné povolania ubúdajú. Doterajšie pokusy vrátiť ju medzi úspešných účastníkov trhu práce nateraz zlyhávajú. Nedostatočná prispôsobivosť, minimálna aktivita a nespĺňanie kritérií trhu práce.
Problémy, ktoré vyžadujú prioritné riešenie
1.Nedostatočná schopnosť ekonomických subjektov vytvárať produktívne pracovné miesta.
2.Výrazne obmedzená motivácia legálne sa zamestnávať a nízka pružnosť a mobilita pracovných síl.
3. Deformácie a rigidita trhu práce.
Trh práce je prísny, ale spravodlivý Pred novembrom ´89 bola v Ústave zakotvená povinnosť pracovať. Socialistické štáty sa pýšili stopercentnou zamestnanosťou. Po zmene pomerov i Ústavy sa práca stala právom. Jedno i druhé ovplyvnili situáciu na trhu práce.
Na Slovensku prvýkrát sme zaznamenali nezamestnanosť vo februári 90-teho roku a to v počte 1749 nezamestnaných. Ku koncu decembra 1991 už evidujeme 302 tisíc nezamestnaných.
Jeden rok teda stačil, aby nezamestnanosť stúpla o tristo tisíc. Pod prudký nárast sa podpísalo rušenie podnikov - prevažne zborojárskeho priemyslu, ďalej odbúravanie prezamestnanosti. Podniky postupne prestávali takzvane sociálne zamestnávať. Navyše vstúpili na trh práce aj silné populačné ročníky. Niekoľko rokov nezamestnanosť mierne, ale naozaj len veľmi mierne stúpala, alebo klesala. Obrat nechceným smerom nastal v deväťdesiatom siedmom.
Vznikom zákona o zamestnanosti, ktorý začal platiť od 1. januára 1997, značne sa uvoľnili podmienky poskytovania podpory v nezamestnanosti. Znižovala sa zamestnanosť, zvyšovali sa počty nezamestnaných a rástla aj podpora, ale oveľa výraznejšie - z úrovne okolo 85 -90 tisíc až na 144 tisíc poberateľov podpory.
Pracovný trh potrebuje kvalifikovaných ľudí
Receptom na znižovanie vysokej nezamestnanosti na Slovensku je skvalitňovanie podnikateľského prostredia. Na trhu práce chýba zamestnávateľom vyššia ponuka kvalifikovaných pracovníkov. V najnovšej analýze venovanej pracovnej sile na Slovensku to zdôrazňuje Podnikateľská aliancia Slovenska – stála konferencia CPHR o zlepšovaní podnikateľského prostredia (PAS).
Slovensko má v súčasnosti najväčšiu nezamestnanosť medzi krajinami OECD. Spolu s Poľskom zároveň vykazuje najvyššiu mieru nezamestnanosti mladých ľudí do 25 rokov, Prieskum PAS medzi vyše sto podnikmi na Slovensku ukazuje, že k trom najčastejším problémom v zamestnávaní ľudí patria:
a)slabá manažérska schopnosť
b)nízka úroveň znalosti cudzích jazykov
c)nepripravenosť absolventov škôl na prax
