5. Úrokovacie obdobie

Je časový úsek, za ktorý sa stanovuje výška úroku percentovou mierou. Úrokovacie obdobie býva najčastejšie ročné. Môže byť aj polročné alebo štvrťročné, teoreticky aj mesačné a denné.

Úrokovacie obdobie sa spravidla vyznačí za úrokovou mierou skratkami:

- p.a. (per annum = ročne) – ročné úrokovacie obdobie
- p.s. (per semestre = polročne) – polročné úrokovacie obdobie
- p.q. (per quartale = štvrťročne) – štvrťročné úrokovacie obdobie
- p.m. (per mensem = mesačne) – mesačné úrokovacie obdobie
- p.d. (per diem = denne) – denné úrokovacie obdobie

Keďže polročnú, štvrťročnú, mesačnú i dennú úrokovú mieru vieme ľahko premeniť na ročnú, v ďalších výpočtoch budeme brať do úvahy len úrokový počet pri ročnej úrokovej miere. Keď nebude úrokovacie obdobie osobitne vyznačené, budeme brať do úvahy, že ide o úrokovú mieru stanovenú per annum–ročne.

V úrokovom počte poznáme:

- jednoduché úrokovanie
- zložité úrokovanie

Jednoduché úrokovanie

Je charakteristické tým, že úrok sa počíta vždy iba z pôvodnej, základnej istiny, ktorú považujeme pre dané úrokovacie obdobie za stopercentnú peňažnú sumu. Výpočty jednoduchým úrokovaním robíme spravidla vtedy, keď je kratší úrokovací čas ako jeden rok, prípadne keď sa úrokovací čas rovná úrokovaciemu obdobiu. Podľa našich zvyklostí je to ročné úrokovacie obdobie.

Zložité úrokovanie

Vyznačuje sa tým, že úrok vypočítaný z pôvodnej istiny, sa kapitalizuje, t.j. mení sa na kapitál. To znamená, že vypočítaný úrok sa na konci úrokovacieho obdobia (u nás na konci roka) pripočíta k pôvodnej istine a v nasledujúcom úrokovacom období sa už úrok počíta mielen z pôvodnej istiny, ale aj z pripočítaného kapitalizovného úroku za minulé úrokovacie obdobie. Keď teda počítame úrok z pôvodnej istiny a súčasne počítame aj úrok z predchádzajúcich úrokov, hovoríme, že ide o zložité úrokovanie. Zložitým úrokovaním sa úrokujú istiny vtedy, keď je úrokovací čas dlhší, ako je úrokovacie obdobie, podľa našich zvyklostí, keď je úrokovací čas dlhší ako jeden rok.