2.2 Znaky a prvky rozhodovania

Pre rozhodovanie sú charakteristické tieto znaky:

• existuje možnosť výberu, teda je niekoľko variantov možného správania
• výber riešenia je vedomý, t.j. zakladá sa na myšlienkovom procese
• výber je cieľavedomý, t.j. zameriava sa na 1 alebo na niekoľko cieľov
• výber sa uskutočňuje podľa určitých kritérií
• výber sa končí konaním, to znamená, že rozhodnutie vyvoláva reťaz cieľavedomých činností, ktoré smerujú k jeho uskutočneniu a vedú k výsledkom.

Základné prvky rozhodovania sú:

• problém a cieľ rozhodovania
• subjekt rozhodovania
• rozhodovacia stratégia
• podmienky rozhodovania

3.Druhy rozhodovacích procesov

V podniku prebieha množstvo rozhodovacích procesov, ktoré delíme podľa rôznych hľadísk.

3.1 Podľa závažností

a) strategické (dlhodobé)
b) taktické (kratší čas)
c) operatívne (každodenné)

Strategické rozhodovanie sa vyznačuje tým, že má upraviť vonkajšie vzťahy organizácie k okoliu z hľadiska výroby, odbytu a finančného hospodárenia, a to na dlhšie obdobie vopred.

Taktika organizácie je umenie používať prostriedky, ktoré sú k dispozícii, tak, aby sa dosiahol čo najlepší výsledok pri uskutočňovaní zvolenej stratégie. Každú stratégiu možno dosiahnuť rôznymi taktikami.

Operatívne rozhodnutia sú bežné, každodenné, s krátkodobým dosahom a orientované na plnenie taktických rozhodnutí.

3.2 Podľa subjektu rozhodovania

a) individuálne rozhodnutie
b) kolektívne rozhodnutie

Individuálne rozhodovanie je vhodné najmä vtedy, keď sú potrebné rýchle rozhodnutia, rozhodovanie nie je zložité a náročné a keď je dôležitá individuálna zodpovednosť. Nebezpečnosť je subjektivizmus.

Zložitosť niektorých problémov, náročnosť rozhodovania a možnosť prebrať zodpovednosť za prijatie určitých rozhodnutí presahuje rámec jednotlivca. V takýchto prípadoch sa uplatňuje kolektívny spôsob rozhodovania.

3.3 Podľa stupňa informovanosti

a) v podmienkach istoty
b) v podmienkach rizika
c) v podmienkach neurčitosti

Rozhodovanie v podmienkach istoty vychádza z koncepcie plnej informovanosti a racionálneho správania sa rozhodovateľa. Predpokladá sa, že ten kto rozhoduje pozná všetky 3 skutočnosti – všetky alternatívy, ich dôsledky a stav okolia. Pri istote je len jeden stav okolia, alebo bezpečne vieme, ktorý stav vznikne.

Pri rozhodovaní v podmienkach neistoty sú známe alternatívy a ich úžitkovosť při jednotlivých stavoch okolia. Nie je známe, ktorý stav skutočne nastane, čo vznáša riziko do rozhodovania. Je známa, alebo sa dá odhadnúť pravdepodobnosť výskytu jednotlivých stavov okolia.

Rozhodovanie v podmienkach neurčitosti znamená, že sú známe alternatívy a ich výsledky při jednotlivých stavov okolia. Neurčitosť je v tom, že poznáme pravdepodobnosť výskytu možných stavov okolia a ani ich nemôžeme odhadnúť. Niekedy sa tieto podmienky označujú ako „čiastočná neistota“.

3.4 Podľa postupu rozhodovania

a) programované
b) neprogramované

Programové rozhodnutie je ak problémy rozhodovania, pre ktoré je známy program riešenia, vedú k určitému, zväčša jedinému rozhodnutiu. Programy rozhodovania vznikajú nevdojak opakovaním alebo zámerne, organizovane v podobe rôznych predpisov, pravidiel. Manažéri na nižších stupňoch vykonávajú najmä programové rozhodnutia. Sú to rozhodnutia rutinné, opakovateľné.

Neprogramovým rozhodnutím je riešenie nového, jedinečného rozhodovacieho problému, ktorý nie je vyjadrený presným modelom postupu.