3.5 Základné metódy rozhodovania

1, Empirické metódy : sú to subjektívne metódy získané skúsenosťami
2, Matematicko – štatistické metódy : sú založené na teórii pravdepodobnosti, analýze a programovaní
3, Heuristické metódy : využívajú sa pri zložitých rozhodovacích procesoch a medzi najznámejšie patria:

a) delfská – je založená na písomnej ankete, na ktorú anonymne odovedá 20 – 50 expertov
b) breinstorning – znamená búrka mozgov, je to vlastne diskusia odborníkov, ktorých napádajú rozhodnutia bezprostredne po zadaní otázok 5 – 12 osôb

4.Kroky rozhodovania

4.1 Vyhľadávanie alternatív

Prvým relatívne uzavretým celkom je ujasnenie cieľa a zber informácií o stave systému a okolia. Cieľom tohto celku je ujasniť si úlohu a zhodnotiť situáciu do tej miery, aby sa mohlo pristúpiť k vlastnému rozhodovaniu.

Za predpokladu, že sú známe ciele, ktoré chceme dosiahnuť, je vývoj alternatív prvým krokom rozhodovania. Takmer vždy existujú rôzne možností postupu činností a ak sa zdá, že existuje iba jedna možnosť, je tato možnosť pravdepodobne zlá. Ak totiž vidíme iba jeden spôsob, ako prevádzať činností, obvykle to znamená, že naše myšlienkové úsilie nebolo dostatočné.

Schopnosť vyvíjať alternatívy je často rovnako významná, ako schopnosť správneho výberu z nich. Na druhej strane dôvtip, výskum a všeobecná vnímavosť môžu viesť k tak veľkému množstvu variant, že nie je prakticky možné všetky rovnocenným spôsobom vyhodnotiť. Preto manažéri potrebujú určitú pomoc ako pri určovaní variant, tak pri výbere najlepšej z nich. Tato pomoc vychádza z koncepcie obmedzujúcich alebo strategických faktorov.

Obmedzujúci faktor predstavuje niečo, čo stojí v ceste dosahovania žiaducich cieľov. Poznanie týchto limitujúcich faktorov, odpovedajúcich danej situácii, umožňuje zamerať vyhľadávanie iba na také alternatívy, ktoré sú schopné tieto obmedzujúce faktory prekonať. Princíp obmedzujúcich faktorov hovorí: najlepšie spôsoby, ako dosiahnuť ciele, možno nájsť pri poznávaní a prekonávaní faktorov, predstavujúcich významné prekážky na ceste k cieľu.

4.2 Hodnotenie alternatív

Ako náhle sú k dispozícii vhodné alternatívy, je možné uskutočniť ďalší krok plánovania, t.j. vybrať takú alternatívu, ktorá najlepšie umožňuje dosiahnutie daný cieľ. Tato voľba predstavuje konečný bod rozhodovania, aj keď rozhodovanie je nutné robiť aj v ostatných plánovacích krokoch - pri výbere cieľov, výbere rozhodujúcich predpokladov a dokonca i pri určovaní alternatív.

Kvantitatívne a kvalitatívne faktory

Pri posudzovaní alternatívnych plánov pre dosiahnutie cieľa používajú ľudia predovšetkým kvantitatívne faktory. Jedná sa o faktory, ktoré je možné merať pomocou numerických veličín, ako je čas alebo rôzne fixné a variabilné náklady. Nikto nepochybuje o dôležitosti takejto analýzy. Ak sú však pri výbere vynechané nemerateľné či kvalitatívne faktory, môže dôjsť k ohrozeniu úspešnosti vybranej varianty.

Kvalitatívne či nemerateľné faktory sú také, ktoré je ťažko vyjadriť numericky a medzi ne patrí napr. kvalita pracovných vzťahov, riziko spojené s technologickými zmenami či sociálna klíma.

Aby bolo možné v súvislosti s plánovacím problémom hodnotiť a porovnávať kvalitatívne faktory, musia manažéri tieto faktory najprv poznať a určiť, či je možné im priradiť primeranú kvantitatívnu veličinu. V prípade, že to nie je možné, mali by sa pokúsiť ohodnotiť ich významnosť a posúdiť spoločne s kvantitatívnymi faktormi ich pravdepodobný vplyv na dosahovanie požadovaných výsledkov, a až potom urobiť konečné rozhodnutie. Takéto rozhodnutie môže vychádzať z predpokladu prevládajúceho významu niektorého kvalitatívneho faktora.

Marginálna analýza

Pri hodnotení alternatív je možné použiť techniku marginálnej analýzy, ktorá porovnáva prírastky príjmov, dosiahnuté na základe dodatočných nákladov. V prípade, že cieľom je maximalizácia zisku, je tohto zisku dosiahnuto vtedy, ak sú dodatočné príjmy a dodatočné náklady rovnocenné. Inými slovami povedané, ak dodatočné príjmy väčšieho množstva sú väčšie než príslušné dodatočné náklady, potom je možné zväčšovaním produkcie dosiahnuť väčší zisk.

Marginálnu analýzu možno použiť i pri porovnávaní iných faktorov, než sú náklady a príjmy. Napr. pri hľadaní optimálnej veľkosti produkcie z daného stroja je možné meniť vstupy a porovnávať ich s výstupmi tak dlho, pokiaľ nie sú rovnako veľké. Obdobný prístup je možné použiť u podriadených pracovníkov pre vyhľadávanie možností dodatočných úspor nákladov, zlepšenie komunikácie a morálky a ďalších faktorov vzhľadom k rovnocenným stratám v efektívnosti kontroly, vedenia a ďalších podobných faktoroch.

Analýza úžitku a nákladov

Analýza úžitku a nákladov predstavuje určité zdokonalenie marginálnej analýzy. Hľadá najlepší pomer medzi úžitkami a nákladmi. Prakticky to znamená nájsť nákladovo najmenej náročný spôsob, ako dosiahnuť ciele alebo získať najväčšiu hodnotu vzhľadom k daným výdajom.

Analýza úžitku a nákladov je technikou pre vyhľadávanie najlepšieho plánu v tých prípadoch, kedy sú ciele menej špecifické než predá, náklady či zisky, keď je cieľom zastrašenie, alebo odrazenie nepriateľského útoku, keď sociálny cieľ predstavuje zníženie znečistenia ovzdušia alebo rekvalifikáciu nezamestnaných, alebo ak sa obchodné ciele podieľajú na sociálnych cieľoch prostredníctvom programu školenia nezamestnaných.

Za hlavné prednosti tejto analýzy sa dá považovať to, že je zameraná na výsledky programu, že pomáha vyhodnotiť potenciálne úžitky jednotlivých alternatív vzhľadom k potenciálnym nákladom a že umožňuje porovnanie alternatív z hľadiska ich celkových výhod.