4.3 Výber alternatívy

Vhodnú alternatívu môžu manažéri vybrať na základe:

1. skúseností
2. experimentov
3. výskumu a analýzy.

Skúsenosti

Pri rozhodovaní hrá spoliehanie na minulé skúsenosti pravdepodobne ďaleko väčšiu rolu, než si zaslúži. Skúsení manažéri sú, bez toho aby si to overili, presvedčení, že najlepším vodítkom pre budúcnosť sú ako úspešne realizované záležitosti v minulosti, tak i chyby, ktorých sa dopustili.

Do určitej miery sú skúsenosti tým najlepším učiteľom. Je skutočnosťou, že pozícia, ktorú manažéri dosiahli, je do značnej miery dôsledkom ich minulého rozhodovania. Navyše proces riešenia problémov pomocou rozhodovania, či prijaté programy sú úspešné a či zlyhávajú, závisí na kvalite odhadov. Mnoho ľudí však neťaží zo svojich omylov.

Využívanie skúseností ako vodítka pre plánovanie budúcich činností však môže byť nebezpečné. Za prvé, mnoho ľudí nezná skutočné príčiny svojich omylov a zlyhaní. Za druhé, získané skúsenosti môžu byť úplne nepoužiteľné v nových problémoch. Dobré rozhodnutia musia vychádzať z prognózovaných budúcich podmienok, zatiaľ čo skúsenosti sa vzťahujú k podmienkam v minulosti.

Na druhej strane, ak manažér miesto toho, aby slepo využíval svoje skúsenosti, starostlivo ich analyzuje a ak pozná správne príčiny úspechov či zlyhaní, môžu sa skúsenosti stáť užitočným východiskom pre základné analýzy. Tak ako vedci nadväzujú na výsledky iných výskumov, tak i manažéri sa môžu mnohé naučiť od ostatných.

Experimenty

Pri rozhodovaní medzi alternatívami je možné niektorú z nich určitým spôsobom vyskúšať a sledovať, čo sa stane.

Experimentálne techniky patria pravdepodobne medzi najnákladnejšie techniky, a to najmä vtedy, ak program vyžaduje veľké kapitálové a osobné výdaje a ak si firma nemôže dovoliť vyskúšať viacej alternatív. Navyše i po uskutočnení experimentu sa môžu vyskytnúť pochybnosti, pretože v budúcnosti môžu existovať odlišné podmienky. Preto by tato technika mala byť používaná iba vo vzťahu k iným alternatívam.

Výskum a analýza

Výskum a analýza patrí medzi najefektívnejšie techniky, používané pri významných rozhodnutiach pri výbere alternatív. Tento prístup predstavuje riešenie problému prostredníctvom jeho poznania. Zahŕňa výskum vzťahov medzi významnými premennými a výskum obmedzení a predpokladov súvisiacich s daným cieľom. Ide o taký prístup k rozhodovaniu, ktorý by sme mohli nazvať "ceruzka a papier" (či lepšie "počítač a tlačiareň").

Hlavným krokom pri výskumno-analytickom prístupe je zostavenie modelu, stimulujúceho daný problém. Najužitočnejšia je simulácia premenných v problémovej situácii pomocou matematických termínov a vzťahov. Pojmové zvládnutie problému predstavuje hlavný krok vedúci k riešeniu. Fyzikálny vedci sa už dlhú dobu spoliehajú na matematické modely a je potešujúce, že je tento prístup používaný i pri manažérskom rozhodovaní.

Medzi najobsiahlejšie výskumno-analytické prístupy k rozhodovaniu patrí operačný výskum.

5.Problémy v rozhodovaní

Ekonómovia skúmajú ekonomické aspekty problematiky, ktoré sú zdrojom najčastejších problémov pri rozhodovaní riadiacich pracovníkov, ktorí hľadajú určité typové riešenia aktuálnych ekonomických problémov riadenia.

5.1 Dva základné problémové okruhy rozhodovania

1. S výberom rozhodovacej stratégie (varianty riešenia), keď rozhodovateľovi ešte nie je známe, ktoré z predpokladaných okolností sa stanú v budúcnosti a ovplyvnia tak efektívnosť vyberanej stratégie.

2. S otázkou neaditívnosti kritérií - ide o situácie, keď na posúdenie jednotlivých stratégií má rozhodovateľ k dispozícií niekoľko kritérií (ukazovatele), ale vlastnosti merané týmito kritériami sa nedajú “sčítať ” (kritéria nie sú “aditívne”), pritom žiadna zo stratégií pripadajúca pri výbere do úvahy nie je “lepšia” súčasne z hľadiska všetkých kritérií, ako ktorákoľvek z ostatných stratégií (hovoríme, že žiadna zo stratégií, ktoré pripadajú do úvahy, nie je dominantná). Prvý problémový okruh sa teda sústreďuje na otázky výberu jednej z prípustných stratégií, ktorá má poskytnúť “optimálne” riešenie daného problému. Pritom sa kladie určitý dôraz na skutočnosť, že pri výbere takejto stratégie rozhodovateľ nevie, ktoré okolnosti nastanú, až prakticky dôjde k realizácií zvolenej stratégie. Nevyjasnenosť, pokiaľ ide o budúcu situáciu, sa môže teoreticky pohybovať od úplnej neznalosti budúcej situácie až takmer k úplnej informovanosti o tom, za akých podmienok sa bude zvolená stratégia realizovať. Posledný prípad (determinovanosť) nie je z hľadiska teórie rozhodovania príliš zaujímavý, voľba optimálnej stratégie tu je otázkou použitia vhodných deterministických optimalizačných metód (ako sú napr. lineárne programovanie, dynamické programovanie, klasické optimalizačné postupy matematickej analýzy, kombinatorické metódy a pod.). Vlastná teória rozhodovania sa zameriava predovšetkým na prípady, keď rozhodovateľ nepozná budúcu situáciu.

5.2 Stupne nevedomosti

1. neurčitosť - rozumieme ňou väčšinou stav, kedy budúcu situáciu vopred nepoznáme a nevieme ani pravdepodobnostne charakterizovať

2. neistota - ktorá môže byť charakterizovaná ako stav, keď môžeme povedať pravdepodobnostné výroky o realizovateľnosti jednotlivých situácií v budúcnosti.

Podľa toho hovoríme niekedy o rozhodovaní v podmienkach neurčitosti a o rozhodovaní v podmienkach neistoty (alebo tiež “rizika”).

Riešenia niektorých rozhodovacích problémov sa dajú uľahčiť, ak si zobrazíme ich štruktúru graficky. Pritom samozrejme dochádza väčšinou k určitým zjednodušeniam (veď ide o model problému), avšak pomerne rozšírené užívanie tohto prístupu svedčí o jeho obľúbenosti v praxi. Zobrazenie využíva pojmový aparát teórie grafov.

Rozhodovacie problémy, v ktorých subjekt rozhodovania musí postupne uskutočniť niekoľko rozhodnutí, ktoré spolu navzájom súvisia, označujú sa ako viac etapové rozhodovacie problémy, alebo dynamické rozhodovacie problémy, alebo tiež rozhodovacie procesy. Rozhodovanie je nesporne jednou z hlavných aktivít každého riadiaceho pracovníka. Zväčšujúcou sa komplexnosťou chápania problematiky zväčšuje sa neustále aj zložitosť rozhodovacích problémov, alebo rôznych teórií rozhodovania.