6.Metódy analýzy rizík

Po identifikácii rizík (napr. metódami ako zoznam rizík, dekompozícia, analýza rozhodnutí, analýza predpokladov, interview) je potrebné tieto riziká nejakým spôsobom klasifikovať a analyzovať. Voľba vhodnej metódy analýzy rizík je prvým krokom k ich efektívnemu a úspešnému riadeniu.

6.1 RIPRAN

Veľmi účinnou metódou analýzy rizík je metóda RIPRAN ( RIsc PRoject ANalysis), vyvinutá v prostredí FSI ČVUT v Brne, ktorej cieľom je poukázať na potencionálne prekážky úspešnosti projektu. Táto metóda definuje procesy pre identifikáciu rizika, jeho kvantifikáciu a návrh opatrení na zníženie rizika. Vplyv jednotlivých identifikovaných rizikových faktorov určuje na základe ich odhadovaných dopadov a predpokladanej frekvencii ich výskytu. Všetky procesy sú navrhnuté podľa zásad riadenia procesu – majú definovaný cieľ, vstup, postup, výstup, kontrolu priebehu a výstupu pre zaistenie kvality.

6.2 Rozhodovací strom

Ďalšou vhodnou metódou pre analýzu rizík je metóda rozhodovacieho stromu, ktorá vo všeobecnosti predstavuje proces výberu jednej z viacerých alternatív. Keďže výsledky rozhodovania v tomto prípade možno hodnotiť pomocou viacerých charakteristík, je potrebné riešiť rozhodovacie situácie s vektorovým ohodnotením výsledkov, ktoré sú vždy konfliktné. Pre rozhodovací proces je charakteristická ekonomická závažnosť dôsledkov a časové obmedzenie rozhodnutia.

Rozhodovací strom je grafické znázornenie štruktúry problému za účelom voľby postupu riešenia. Celý problém reprezentujeme pojmovým aparátom teórie grafov, kde celý proces zobrazíme ako postupnosť uzlov a hrán orientovaného grafu. Uzly predstavujú okamihy výberu jednej z ponúkaných alternatív (označujeme štvorčekom) alebo okamihy, kedy jednu z alternatív volí okolie (označujeme krúžkami). Takto možno uzly rozdeliť na rozhodovacie a situačné. Hrany potom predstavujú rozhodovanie alebo situačné alternatívy a zvyčajne sú nákladovo alebo výnosovo ohodnotené. Výberom rôznych postupností rozhodovacích a situačných alternatív vznikajú v grafe cesty riešení. Pomocou tejto metódy tak možno stanoviť priority rizík.

6.3 DELPHI

Táto metóda bola vyvinutá už v roku 1969 firmou RAND Corporation. Predstavuje proces skupinového rozhodovania o pravdepodobnosti výskytu istých udalostí. V softvérovom inžinierstve nájde uplatnenie najmä pri určovaní expertných odhadov potreby času, nákladov a zdrojov.

Na tejto metóde sa podieľa viacero odborníkov na oblasť, ktorou sa projekt zaoberá. Mali by to byť skúsení experti s množstvom projektov, ktorí určia ďalší postup pri riešení projektu lepšie odhadnú pravdepodobnosť možných situácií. Názory týchto odborníkov sa zozbierajú anonymnou dotazníkovou formu. Štatisticky sa vyhodnotí najviac krát odporúčané riešenie.

Výhodou metódy DELPHI je, že umožní získať viacero expertných pohľadov na budúcnosť projektu, pričom však anonymitou zamedzí ich priamej konfrontácii. Po vyhodnotení dotazníkov sú všetci respondenti oboznámení s celkovými výsledkami a môžu prehodnotiť svoje predchádzajúce uzávery, čím sa zabezpečuje spätná väzba.

7.Záver

Rozhodovanie v oblasti hospodárskeho riadenia sa stáva stále čoraz zložitejšie. Vlastne rozhodnutie je nutné uskutočňovať v stále kratšom čase a ekonomická závažnosť problémov, o ktorých sa rozhoduje, rastie. Je preto pochopiteľné, že sa problematika rozhodovania stáva v posledných rokoch problematikou študovanou veľmi intenzívne, a to z najrôznejších hľadísk.

Manažéri uskutočňujú svoje rozhodnutia na základe určitej celkovej istoty. Vyplýva to predovšetkým z používania nepresných osobných odhadov, ktoré však bývajú pre niektoé špecifické kvantintanívne rozhodnutia dôležité. Len zriedka býva rozhodovanie jednoduché. Nie je preto neopodstatnené, že úspešní manažéri bývajú ironicky označovaní za ľudí, ktorí si myslia, že majú vždy pravdu.