1.Úvod

Rozhodovací proces je súbor psychických procesov, ktorých zmyslom je vyhľadať optimálny cieľ a vhodný spôsob konania v určitej situácii. Slúži na vybratie jedného variantu z viacerých možností – rozhodnutie.

Rozhodovacie procesy sú v bežnom živote každodenné, často sú to rutinné úkony, niekedy životne ťažké situácie. Ich riešenie patrí do osobnostného repertoáru každého človeka. Aj v bežnom živote sú rozdiely v náročnosti v rozhodovaní medzi situáciami a kvalitou a rýchlosťou medzi jednotlivými ľuďmi.

Rozhodovanie je nesporne jednou z hlavných aktivít každého riadiaceho pracovníka. Zväčšujúcou sa komplexnosťou chápania problematiky zväčšuje sa neustále aj zložitosť rozhodovacích problémov, alebo rôznych teórií rozhodovania.

V manažérskej praxi záleží na kvalite, rýchlosti a efektivite nášho rozhodovacieho procesu. Od jeho výsledkov sa odvíja efektivita tímu, organizácie, firmy. Kvalitu, rýchlosť a efektivitu rozhodovacieho procesu môžeme zvyšovať cieleným učením sa – trénovaním. Kvalitný manažér by sa mal vyvarovať chýb ovplyvňujúcich rozhodovací proces a pracovný tím, efektívne a rýchlejšie rozhodovať, vytvoriť pragmatické a realizovateľné riešenia.

2.Rozhodovanie v manažmente

Úspešnosť manažmentu závisí od kvality rozhodovacieho procesu, v podstate každý riadiaci pracovník v podniku (bez ohľadu na funkciu) uskutočňuje dôležité rozhodnutia alebo sa zúčastňuje na zložitejších rozhodovaniach.

S pojmom rozhodnutia a rozhodovania sa spája rozličná obsahová šírka. Raz sa stotožňuje s riadením, inokedy sa chápe ako jeho časť. Rozhodovanie môžeme definovať ako činnosť, ktorá určuje a analyzuje problém ako predmet riešenia, určuje možné varianty riešenia a podľa určitého kritéria vyberá najvýhodnejší spôsob riešenia problému. Rozhodovaním vlastne rozumieme proces výberu jedného z viacerých variantov.

Nevyhnutnosť rozhodovania podmieňuje existencia problému a cieľa, ktorý treba dosiahnuť. Rozhodovacia stratégia sa prejavuje vo zvolenom variante riešenia z viacerých možných riešení. Má zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa. Podmienky rozhodovania predstavujú súbor faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie. Sú to vlastnosti subjektu rozhodovania, vybavenosť informáciami a možnosť ich získať, používané metódy rozhodovania, zdroje organizácie a pod.

Rozhodnutie je vyústenie rozhodovania a spočíva v priklonení sa k jednej alternatíve a odmietnutí druhej. Rozhodnutie môže byť definitívne alebo dočasné, podľa toho, či konflikt medzi cieľmi alebo metódami, ktorými ich možno dosiahnuť, je rozriešený trvale, alebo jeho definitívne riešenie je odložené či obídené. Rozhodnutie prináša uvoľnenie napätia, ktorým sa vyznačovalo rozhodovanie.

2.1 Subjekt rozhodovania

Rozhodujúcim sa subjektom je zvyčajne človek, alebo jednomyseľne vystupujúci kolektív ľudí, ktorý ako reprezentant vlastných záujmov, alebo záujmov nejakej organizácie, vykonáva výber variantov. Situácie, v ktorých treba vykonať výber jedného z väčšieho počtu variantov, t.j. rozhodnúť sa, nazývame rozhodovacími situáciami. Výber variantov vedie k určitým výsledkom rozhodovacej situácie. Tieto výsledky môžu byť z hľadiska záujmov rozhodujúceho sa subjektu lepšie alebo horšie. Ak rozhodujúci sa subjekt vychádza z porovnania možných výsledkov a usiluje sa vybrať v istom zmysle najlepší variant, nazývame ho racionálnym účastníkom rozhodovacej situácie. Potom výber v istom zmysle najlepšieho variantu nazývame optimálnym rozhodovaním.

Ale nie každý rozhodujúci sa subjekt je racionálny. Subjekt, ktorý je k výsledkom rozhodovania ľahostajný, nazývame indiferentným účastníkom rozhodovacej situácie. Indiferentný účastník môže byť tak človek, ktorý vyberá varianty bez hodnotenia výsledkov, ako aj nejaký faktor náhodneho charakteru (napríklad prírodne podmienky), vo vzťahu s ktorým nemá pojem hodnotenia výsledkov vôbec zmysel. V obidvoch prípadoch môžeme k indiferentnému účastníkovi pristupovať ako k nejakému náhodnému mechanizmu, ktorý vyberá varianty podla určitého (známeho alebo neznámeho) pravdepodobnostného rozdelenia.

Ľudia sa však len zriedka chovajú dokonale racionálne. Dôvodom je hlavne to, že sa nejedná o rozhovoanie o minulosti, ale rozhodovanie sa uskutočňuje smerom do budúcnosti a budúcnosť prakticky vždy znamená neurčitosť. Ďalším dôvodom je to, že je prakticky nemožné poznať všetky alternatívy, za ktorých pomoci by bolo možné dosiahnuť dané ciele, čo sa prejavuje vtedy, kým rozhodovanie zahŕňa príležistosti urobiť niečo, čo sa nikdy predtým nedialo. Naviac vo väčšine prípadov nieje možné všetky alternatívy analyzovať, a to ani keď je k dispozícii moderná analytická a výpočtová technika.