1. Úvod – sociálna štruktúra
Sociálna štruktúra je relatívne stabilný, podľa určitých vzorov a pravidiel prebiehajúci súbor sociálnych interakcií a systémy sociálnych vzťahov ľudí, ktoré vytvárajú. To je teoretické vysvetlenie názvu témy, ktorú budem rozoberať. Zamerala som sa na opis 2 veľmi významných makroekonomických ukazovateľov, a to infláciu a nezamestnanosť, s ktorými sa chtiac či nechtiac často stretávame.
2. InfláciaVieme, že ceny sa v trhovej ekonomike neustále menia. Nie je preto ľahké dosiahnuť jeden z hlavných makroekonomických cieľov – cenovú stabilitu. Jedným z najväčších pretrvávajúcich problémov ekonomiky najmä v posledných desaťročiach je inflácia.
Inflácia je pretrvávajúci všeobecný rast cien. Znamená teda stúpanie všeobecnej cenovej úrovne. V období inflácie ceny niektorých tovarov a výrobných činiteľov rastú rýchlejšie, iných pomalšie. Ceny niektorých tovarov môžu dokonca aj počas inflácie klesať. Inflácia však existuje vtedy, keď rastú v priemere ceny v celej ekonomike. Z toho vyplýva, že stúpnutie ceny jedného konkrétneho tovaru ešte nemusí byt inflačné.
Inflácia prináša so sebou nielen neistotu v cenovej oblasti, ale ľudia majú pred ňou strach, pretože znižuje životnú úroveň (keď príjmy rastú pomalšie než ceny). Inflácia znižuje kúpnu silu peňazí. Na jej meranie sa používajú cenové indexy.
Opakom inflácie je deflácia, ktorá sa vyskytuje vtedy, keď ceny väčšiny tovarov a služieb v priemere klesajú (v súčasnosti veľmi zriedkavý jav).
Formy inflácie: 1. mierna inflácia – 1-9% ročne- je priateľná pre normálny chod ekonomiky,
2. cválajúca inflácia – dosahuje 10 –100% ročne - spôsobuje veľké sociálne a hosp. problémy,
3. hyperinflácia – presahuje 1000% tempo rastu cenovej hladiny ročne- znamená dezorganizáciu ekonomiky a rozpad peňažného systému v krajine.
Dôsledky inflácie:
- klesajú reálne príjmy obyvateľstva, a tým aj kúpyschopnosť,
- znehodnocuje hotové peniaze a úspory- mení štruktúru spotreby (rastú výdavky na základne životné potreby a klesajú výdavky na iné tovary),
- zvýhodňuje veriteľov a majiteľov peňazí,
- prináša isté výhody vlastníkom tovaru a dlžníkom,
- vážne sociálne následky však zanecháva na najchudobnejších vrstvách obyvateľstva.
2.1 Prečo je inflácia problémom?1.Inflácia ma tendenciu ovplyvňovať ekonomický blahobyt ľudí, pretože znovurozdeľuje dôchodky medzi domácnosťami. Skupinu ľudí, ktorí obzvlášť trpia infláciou, tvoria najmä penzisti a ľudia s nízkymi, obyčajne pevnými príjmami. Inflácia má v tomto prípade vlastne úlohu dane z fixných peňažných príjmov. Rozsah tohto znovurozdeľovacieho účinku inflácie závisí od stupňa predvídania inflácie. Inflácia znovurozdeľuje bohatstvo od veriteľov k dlžníkom len vtedy, keď nebola správne predvídaná. V prípade jej predvídania budú peňažné zmluvy obsahovať inflačné prémie, ktorých cieľom je chrániť príjemcov platieb od účinkov inflácie.
2.Správne predvídať infláciu je veľmi ťažké vtedy, keď ma periodický charakter. Tento typ inflácie vedie k špekulatívnym praktikám. Namiesto rozumných produktívnych investícií sa robia špekulatívne investície (napríklad investovanie do umeleckých diel). Predvídaná inflácia môže odviesť zdroje z produktívnych investícií do neproduktívnych, a tak znížiť produktívnu kapacitu ekonomiky. Výsledkom je ekonomická neefektívnosť.
3.Inflácia môže priamo ovplyvniť objem produkcie a úroveň zamestnanosti. Firmy môžu vyrábať menej alebo viac tovarov a služieb, ako by vyrábali inak, a ľudia pracujú menej alebo viac, ako by pracovali, keby nebola inflácia.
2.2 Inflácia v číslach Slovenská republika
Rok 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999
% 23,2 13,4 9,9 5,8 6,1 6,7 10,6
Rok 2000 2001 2002 2003 2004
% 12,0 7,3 3,3 8,5 7,5
Graf rastu miery ročnej inflácie (%)
Rast spotrebiteľských cien sa udržiava na stabilnej úrovni. Národná banka Slovenska očakáva, že inflácia sa v roku 2005 stabilizuje na úrovni 3,5 percenta. V roku 2007 a 2008 sa očakáva jej hodnota na úrovni 2 percent.
2.3 Infláciu podľa očakávaní trhu ťahali regulované ceny a paliváPod septembrový medziročný nárast spotrebiteľských cien o 2,2 % sa podľa predpokladov analytikov podpísali predovšetkým regulované ceny a pohonné hmoty. Úroveň septembrovej inflácie, ktorú zverejnil Štatistický úrad SR, je pritom mierne pod očakávaniami trhu na priemernej úrovni 2,4 %. Okrem tepla k rastu regulovaných položiek prispeli aj vyššie ceny vo vzdelávaní. Ceny palív už osem mesiacov po sebe sledujú trend rastu a tentokrát sa medzimesačne zvýšili o 5,1 %. Potraviny zlacneli oproti augustu o 0,4 %, medzi-ročný prepad ich cien sa však zúžil na 2,1 %, keďže v septembri minulého roka poklesli ceny potravín ešte výraznejšie. Predpokladá sa, že trend postupného zmierňovania medziročného poklesu cien potravín bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch, keďže tohtoročná úroda sa minuloročnej nevyrovná.
V októbri sa očakáva ďalší nárast cenovej hladiny, čo bude najmä kvôli zvýšeniu cien zemného plynu pre domácnosti, ktoré by malo znamenať príspevok 0,7 percentuálneho bodu. Ako dodala, ceny by mali rásť aj v zdravotníctve, kde by sa mala prejaviť nová kategorizácia liekov, pričom ako stále prítomné riziko označila ceny ropy na svetových trhoch. Ku koncu roka sa očakáva i nárast cien potravín, kvôli nižšej porovnávacej báze a horšej úrode než bola minulý rok. Vplyvom rastu regulovaných cien tepla a zemného plynu mala októbrová inflácia dosiahnuť vyše 3 %. Očakáva sa, že plyn spolu s teplom pridajú v októbri k septembrovej úrovni inflácie ďalších 1,1 percentuálneho bodu, čo by znamenalo októbrovú infláciu na úrovni približne 3,3 %.
V ďalších mesiacoch tohto roka očakáva trh už iba miernejší postupný nárast cenovej hladiny. V de-cembri by mohla medziročná miera inflácie predstavovať 3,8 % alebo 4,1 % pri inflácii meranej harmonizo-vaným indexom spotrebiteľských cien HICP. Analytici sa však zhodli, že vzhľadom na miernejší očakávaný nárast inflácie ku koncu roka Národná banka Slovenska v tomto roku nepristúpi k zmene menovej politiky a tak by základná úroková sadzba mala zostať na úrovni 3,0 %. Hlavné dôvody rastu cien sú exogénnej pova-hy a NBS má už veľmi malú možnosť ovplyvniť tohtoročný inflačný cieľ.
(10.10.2005 SITA)
3. Nezamestnanosť
Nezamestnanosť je stav, keď sa časť pracovných síl nachádza mimo výrobného procesu a služieb.
Ukazovateľ, ktorý hovorí o stave a vývoji nezamestnanosti sa nazýva miera nezamestnanosti. Je to podiel nezamestnaných, ktorí si aktívne hľadajú zamestnanie a sú schopní to skutočne dokázať, na ekonomicky aktívnych obyvateľov, vyjadrený v %. To, že sa nezamestnaní naozaj uchádzajú o zamestnanie a snažia sa ho získať môžu doložiť napríklad tým, že sú v styku s úradom práce, prípadne odpoveďami na inzeráty, ktoré k prijatiu neviedli.
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo sú ľudia, ktorí buď pracujú alebo sú nezamestnaní, prácu hľadajú, alebo čakajú, kým sa budú môcť po dočasnom prerušení do práce vrátiť. Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo sú všetci ľudia, ktorí zamestnanie nemajú, ani si ju aktívne nehľadajú.
Nezamestnanosť je jav, ktorý so sebou prináša negatívne ekonomické a sociálne dôsledky a patria k najväčším problémom trhových ekonomík.
Ekonomické dopady nezamestnanosti:-strata statkov a služieb, ktoré by mohli byť nezamestnanými vyrobené,
-náklady na nezamestnanosť, ktoré sú tvorené napríklad sociálnymi dávkami, podporou v nezamestnanosti a výdaje na rekvalifikáciu, čo zaťažuje štátny rozpočet.
Negatívne sociálne dôsledky nezamestnanosti:
-pokles životnej úrovne nezamestnaného a jeho rodiny,
-stres, zdravotné problémy, alkoholizmus, rastúca miera kriminality,
-strata kvalifikácie.
Veľkosť dôsledkov nezamestnanosti je závislá na čase. Čím je dlhšia, tým sú dôsledky závažnejšie. Zvláštny problém predstavuje nezamestnanosť pre absolventov škôl, ktorí pokiaľ včas nezapracujú a nezísk-ajú pracovné návyky, sú horšie zamestnateľní a znižuje sa tiež kvalita práce.
Ale predsa je pre zdravý vývoj ekonomiky určitá hladina nezamestnanosti nepostrádateľná. Za opti-málnu hodnotu sú považované 2-3%, ktoré zaručujú stálu mieru inflácie a konkurenčné prostredie v oblasti trhu práce. Charakteristický pre trh práce sú nepružné mzdy a dlhodobá nerovnováha medzi ponukou práce a dopytom po nej. Základom nepružných miezd je mikroekonomické chovanie ekonomických subjektov pri stanovení miezd, čo znamená, že podnikatelia nebudú nahrádzať osvedčených pracovníkov nezamestnanými, ktorí by boli ochotní nastúpiť za nižšie mzdy, aj keď by to so sebou prinieslo dodatočné náklady na najímanie, zaučovanie a zapracovanie nových pracovníkov, ktorí by sa nakoniec aj tak nemuseli osvedčiť.
Trh práce je nedokonale konkurenčným prostredím (ponuka sa nerovná dopytu). Je rozdelený do ne-konkurujúcich si skupín, čo znamená, že existujú rôzne druhy povolania vyžadujúce zvláštnu kvalifikáciu.
Zamestnanosť z hľadiska dobrovoľnosti:- dobrovoľná:
- ľudia, ktorí sa o prácu vedome neusilujú (nezapočítava sa do ekonomických štatistík miery nezamestnanosti),
-nedobrovoľná:
- nezamestnaní sa aktívne usilujú o nájdenie zamestnania.
Zamestnanosť z hľadiska charakteristiky:
-frikčná
- krátkodobá nezamestnanosť,
- vzniká sťahovaním ľudí z miesta na miesto, hľadaním iného zamestnania, hľadaním miesta po ukončení školy,
- spočíva v nedokonalej mobilite (ľudia nemôžu alebo nechcú dochádzať za prácou, sťahovať sa) a zlej informovanosti o pracovných príležitostiach,
- je neodstrániteľná z trhovej ekonomiky,
- dá sa ovplyvniť zlepšením informovanosti a opatreniami k uľahčeniu mobility,
- u nás mobilitu obmedzuje nedostatok voľných bytov,
- štrukturálna
- je vyvolaná technickým pokrokom a rýchlejším rozvojom ekonomiky, ako je rozvoj vzdelávacieho systému,
- vzniká v dôsledku nesúladu ponuky a dopytu po práci,
- týka sa celých odvetví alebo oblastí,
- je dlhodobá a v niektorých oblastiach vysoká,
- vznikajú tzv. kapsy štrukturálnej nezamestnanosti v menších mestách závislých na 1 väčšej firme,
- je nedobrovoľná,
- cyklická
- je spojená s hospodárskym cyklom, čo znamená, že v období recesie (poklesu) rastie a v období konjunktúry (rastu) sa znižuje,
- je to nedobrovoľná nezamestnanosť,
- sezónna - nieje vždy uvádzaná,
- koniec brigád, sezónnych prac,
- je nedobrovoľná.
Zamestnanosť z časového hľadiska:
-krátkodobá – do 3 mesiacov,
-strednodobá – do 12 mesiacov,
-dlhodobá – nad 12 mesiacov,
V trhovej ekonomike nie je možné dlhodobo udržať plnú zamestnanosť bez toho, aby došlo k akcelerácii (urýchleniu) miery inflácie. Preto bola plná zamestnanosť interpretovaná ako miera nezamestnanosti pri plnej zamestnanosti, tiež miera nezamestnanosti neakcelerujúcej inflácie alebo prirodzená miera nezamestnanosti, ktoré majú 2 podmienky:
-každý, kto si praje pracovať, pracuje s výnimkou tých, ktorí sú frikčne a štrukturálne nezamestnaní,
-miera inflácie je stala, nedochádza k akcelerácii (zrýchleniu) ani decelerácii (spomaleniu).
Vláda sa snaží udržať nezamestnanosť na prijateľnej úrovni:
-udržať ekonomiku vo vzostupnej fáze,
-sociálne dávky pre nezamestnanosť,
-informovanosť o pracovných miestach.
Opatrenia vlády však tiež môžu viesť k rastu inflácie.
3.1 Miera nezamestnanosti v SR podľa EÚSezónne upravená miera nezamestnanosti na Slovensku stúpla v septembri na 16,4 % z augustovej revidovanej úrovne 16,3 %. Ako vyplýva z údajov, ktoré v piatok zverejnil štatistický úrad Európskej únie (EÚ) Eurostat, Slovensko má naďalej druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti v rámci EÚ. Vyššiu mieru nezamestnanosti má len Poľsko, a to 17,7 %. Slovensko však patrí medzi krajiny s výrazným medziročným poklesom nezamestnanosti v únii, keďže v septembri 2004 dosiahla miera nezamestnanosti v SR až 18 %. Priemerná sezónne upravená miera nezamestnanosti v rámci celej EÚ sa v septembri medzimesačne nezmenila, keď dosiahla úroveň 8,6 %. V eurozóne miera nezamestnanosti na medzimesačnej báze klesla o 0,1 percentuálneho bodu na 8,4 %.
Spomedzi krajín, ktoré poskytli Eurostatu údaje, zaznamenalo najnižšiu mieru nezamestnanosti v septembri Írsko, a to na úrovni 4,3 %. Po ňom nasledovalo Holandsko s mierou nezamestnanosti 4,6 % a Veľká Británia, ktorá však poskytla údaje len za júl, kedy miera nezamestnanosti dosiahla 4,6 %. Nízky počet ľudí bez práce evidovalo aj Dánsko (4,7 %) a Rakúsko (5,2 %). Medzi krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti v rámci EÚ patrí okrem Slovenska a Poľska aj Grécko, ktorého júnová miera nezamestnanosti predstavovala 9,9 %. Vysokú mieru nezamestnanosti zaregistrovalo ďalej Francúzsko s 9,4 %, Španielsko s 9,3 % a Lotyšsko s 8,8 percentami. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla ku koncu septembra 11,2 percent.
Miera nezamestnanosti k 31.12. b. r. (z disponibilného počtu evidovaných nezamestnaných 1) [%]
| Región | 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 |
| SR spolu | 19,2 | 17,9 | 18,6 | 17,4 | 15,6 | 13,1 |
| Bratislavský | 7,2 | 6,4 | 5,8 | 5,2 | 4,0 | 3,4 |
| Západné Slovensko | 17,3 | 16,7 | 17,5 | 15,6 | 13,7 | 10,8 |
| Stredné Slovensko | 20,3 | 19,2 | 19,9 | 19,1 | 17,9 | 15,3 |
| Východné Slovensko | 26,0 | 23,2 | 24,7 | 23,6 | 21,7 | 18,2 |
Poznámky: Miera nezamestnanosti je vypočítaná ako podiel disponibilného evidovaného počtu nezamestnaných (nezamestnaní, ktorí sú schopní bezprostredne po predložení ponuky vhodného voľného miesta nastúpiť do zamestnania) k počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov za predchádzajúci rok.
2) Združené kraje - výpočet na základe www.upsvar.sk
1) Miera nezamestnanosti za disponibilný počet evidovaných nezamestnaných k 31.12.bežného roka.
3.2 Analýza základných indikátorov trhu práce v SRMiera nezamestnanosti na Slovensku je v poslednom období predmetom tak odborných, ako aj politických debát. Cieľom tohto materiálu je priniesť o niečo komplexnejší pohľad na trh práce. Za hlavné závery sa dajú považovať: samotná miera nezamestnanosti prezrádza iba čiastkovú informáciu o trhu práce, miery aktivity a zamestnanosti sú taktiež veľmi dôležitými indikátormi; výraznejšie zníženie skutočnej miery nezamest-nanosti v strednodobom horizonte bude brzdené rastom populácie v aktívnom veku, ako aj zvyšovaním veku odchodu do dôchodku.
Podľa údajov Úradu práce a sociálnych vecí SR miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku na konci januára tohto roka vzrástla o 0,16 percentuálneho bodu na 13,23 %. V porovnaní s januárom minu-lého roka však poklesla o 3,37 percentuálneho bodu.
3.3 Reformy zatiaľ očakávaný rast zamestnanosti nepriniesliSlovenské ekonomické a sociálne reformy napriek výraznému posilneniu ekonomického rastu zatiaľ neprinášajú očakávaný nárast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti. Vyplýva to zo štúdie Svetovej banky s názvom Cesta k spravodlivému rastu, ktorá mapuje životnú úroveň na Slovensku. Ako na prezentácii štúdie uviedla vedúca jej autorského tímu Pierella Paci, Slovensko napriek vysokému ekonomickému rastu stále zaostáva v zvyšovaní zamestnanosti za krajinami Európskej pätnástky, aj keď spomedzi nových členov Európskej únie je na popredných miestach.
Medzi najväčšie problémy trhu práce na Slovensku patria podľa výsledkov štúdie predovšetkým regionálna nerovnováha, ale aj výrazné rozdiely v možnosti uplatnenia ľudí s nízkym a vyšším vzdelaním. Podľa Paciovej sú regionálne rozdiely Slovenska v údajoch o nezamestnanosti dokonca jedny z najvyšších v rámci EÚ. Ako dodala, Slovensko by malo predovšetkým zintenzívniť aktívnu politiku trhu práce, ktorá by mala postupne prinášať zamestnanie aj pre dlhodobo nezamestnaných ľudí. Štátna podpora by sa tiež mala zamerať na vzdelávanie obyvateľstva, aby sa zvýšilo uplatnenie ľudí na trhu práce. Z prieskumu svetovej banky totiž vyplynula aj skutočnosť, že až polovica ľudí, ktorí majú len základné vzdelanie, bola vlani neza-mestnaná.
Rok 2005 však už na Slovensku zatiaľ charakterizuje sústavný rast zamestnanosti a rovnako pokles nezamestnanosti. Podľa Paciovej ale netreba byť v tomto ohľade prehnanými optimistami. "Môže to byť len dôsledok krátkodobých trendov," uviedla. Podľa nej treba dať slovenským reformám viacej času, aby sa vý-sledok výraznejšie prejavil aj na trhu práce. Rovnako však treba dôkladne monitorovať ich vplyv na životnú úroveň obyvateľstva a podnikať kroky voči prehlbovaniu chudoby niektorých skupín obyvateľstva.
Podľa štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Miroslava Beblavého však nemožno očakávať, že pri 5 alebo 6-percentnom raste ekonomiky bude podobným tempom rásť aj zamestna-nosť. Ako uviedol na margo zverejnenej štúdie, reálne možno očakávať pri takomto ekonomickom raste 1 až 2-percentný rast zamestnanosti, pretože rovnako výrazne sa zvyšuje aj produktivita práce. Podľa Beblavého, ak by zvyšovanie zamestnanosti dosiahlo na ročnej báze viac ako 2 %, dalo by sa to považovať za výrazný úspech. Zároveň dodal, že pri prehodnocovaní prvého roka a pol účinnosti niektorých opatrení na zvýšenie zamestnanosti možno konštatovať, že štát výrazne zvýšil tlak na obyvateľov aby si hľadali zamestnanie, čo sa postupne začína preukazovať aj na údajoch o zamestnanosti a nezamestnanosti. (12.10.2005 SITA)
3.4 Disponibilná miera nezamestnanosti v septembri 11,2 % je najnižšia za 7 rokovStav uchádzačov o zamestnanie dosiahol v septembri 327 790 osôb. Medzimesačne vzrástol o 9 141 osôb, medziročne poklesol o 52 013 osôb. Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol 289 617 osôb a medzimesačne vzrástol o 8 068 osôb. Informovalo o tom dnes Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) SR.
Podľa aktuálnych štatistických údajov miera nezamestnanosti za posledný mesiac vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla 12,67 % a medzimesačne vzrástla o 0,32 bodu. "Disponibilná miera nezamestnanosti v septembri je 11,20 %, kde medzimesačne nárast bol o 8 068 osôb, celkovo je to 289 617 osôb. Je to mierny nárast v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, ale je to najnižšia miera nezamestnanosti za posledných sedem rokov," konštatoval generálny riaditeľ ÚPSVR SR Rudolf Sokol. Dodal, že oproti septembru 2004 je to fyzicky pokles o 52 013 osôb, čo je registrovaná miera nezamestnanosti nižšia takmer o 2,87 %.
Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla 11,2 %. Medzimesačne vzrástla o 0,32 bodu, medziročne poklesla o -1,94 bodu.
Prítok uchádzačov o zamestnanie dosiahol 42 941 osôb a medzimesačne vzrástol o 21 399 osôb. Medziročne to bol rast o 1 885 ľudí. Sokol upozornil, že na zvýšenom počte prítokov do evidencie má nemalý podiel aj novelizácia zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorej dobrovoľne nezamestnaní sa opäť stali samoplatcami odvodov do zdravotných poistení. Túto kategóriu uchádzačov o prácu ovplyvnil aj prítok absolventov škôl, kde v septembri ich prišlo do evidencie viac o 26 324. Medziročne je to menej o 2 666, ale "jednoznačne sa absolventi po prázdninách k nám zaevidovali a začíname s nimi postupne pracovať."
Odtok uchádzačov o zamestnanie prestavoval 33 800 osôb a medzimesačne vzrástol o 8 483 osôb. Medziročne však poklesol o 8 828 ľudí.
Priemerná dĺžka evidencie v septembri predstavovala 11,9 mesiaca. To bol pokles medzimesačne o 0,03 mesiaca a medziročne o 0,41 mesiaca.
(Bratislava 17. októbra TASR)
3.5 Nezamestnanosť z psychologického hľadiska
Keďže nezamestnaní sú špecifickou skupinou a téma nezamestnanosti je na Slovensku témou aktuálnou (aj chronickou) zaujímali nás aj rozdiely medzi zamestnanými a nezamestnanými ako dvoma podskupinami súboru. Nezamestnanosť (hlavne dlhodobejšiu) považujeme v zhode s ďalším autormi za závažnú a stre-sujúcu životnú udalosť. Švédska štúdia skúmala dopad nárastu nezamestnanosti pri hospodárskej kríze na začiatku 90tych rokov (1989–1995) a zistila zdvojnásobenie psychologického distresu v spoločnosti. Hoci zvýšenie distresu bolo najmä u nezamestnaných, signifikantný rozdiel ostal aj po vylúčení nezamestnaných z analýzy.
Nárast nezamestnanosti mal teda dopad na celú spoločnosť. Viaceré štúdie dávajú nezamestnanosť do súvislosti s telesným a duševným zdravím (napr. Kamerling a O´Connor, 1993). Podľa Comino et al. (2000) nezamestnaných liečených na depresiu u praktických lekárov bolo 3 krát viac ako zamestnaných. Nezamestnaní boli vôbec častejším užívateľmi primárnej zdravotnej starostlivosti a boli nespokojnejší s poskytnutou starostlivosťou ako zamestnaní. Ako postihnutý zvládne nezamestnanosť závisí od neho samého (psychologicky sú zaujímavé celková životnej situácia v ktorej sa nezamestnaný nachádza, osobnostné vlastnosti, skúsenosti, viera a iné zdroje zvládania), správania sa blízkeho i širšieho okolia, i celkovej situácie v regióne.
3.6 Rozdielny vývoj zdravotného stavu obyvateľov Slovenskej a Českej republiky - analýza sociálnych faktorov
Zlé ekonomické a spoločenské pomery ovplyvňujú zdravie človeka po celý život. Najnižšia spoločenská vrstva je vystavená až dvojnásobnému riziku morbidity i mortality v porovnaní s ľuďmi, ktorí sú najvyšších miestach spoločenského rebríčka. Medzi vrcholom a dnom spoločnosti existuje kontinuálny sociálny a zdravotný gradient. V období socializmu sociálne rozdiely neboli výrazné, ale prechod na trhovú ekonomiku situáciu úplne zmenil. Zdá sa, že rozdelenie národného majetku bolo v ČR "spravodlivejšie" ako v SR. Na Slovensku na jednej strane vyrastajú vilové štvrte typu Beverly Hills, a na druhej vznikajú hladové doliny. Za totality si ani najvyšší stranícki funkcionári nedovolili stavať také vily, ako niektorí naši novozbohatlíci a "demokratickí" politici. Opakom toho je vysoký nárast nezamestnanosti, pribúdajúci bezdomovci a úplne na dne sociálneho rebríčka sú rómske komunity, ktorých je v SR oveľa viac ako v ČR. Výsledkom je nedostatočná výchova a vzdelanie, nárast kriminality, nízka kvalita bývania a problémy so zamestnaním. Takýto sociálny gradient v bývalom socialistickom tábore silnie smerom od západu na východ.
Dôsledkom nepriaznivých sociálnych podmienok je dlhodobá psychická záťaž - stres, ktorý aktivuje v mozgu rad biochemických reakcií vyvolávajúcich depresiu, úzkosť, beznádej a pod. Dlhodobý stres znižuje aktivitu imunitných systémov a zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnej morbidity a mortality. Pôsobenie stresu je pravdepodobne výraznejšie v SR v dôsledku dlhodobej politickej a ekonomickej nestability (napr. extrémne vysokej nezamestnanosti).
Súdiac podľa výrazne klesajúceho trendu novorodeneckej a dojčenskej úmrtnosti v SR i v ČR je starostlivosť o matku a dieťa na dobrej úrovni. Dlhodobá medzinárodná štúdia ELSPAC dokonca našla podstatne nižšiu prevalenciu fajčenia gravidných matiek v SR i ČR v porovnaní s Anglickom. Problematická je však starostlivosť o deti v rómskych komunitách.
Nielen hmotný nedostatok, ale aj mnoho ďalších psychických a sociálnych problémov zvyšuje riziko zdravotných problémov chudobnej skupiny obyvateľstva. Do sociálnej izolácie sa dostala v ČR i SR hlavne rómska minorita.Podiel Rómov na celkovom počte obyvateľstva je v SR viac ako trojnásobne vyšší ako v ČR.
Zdravotný stav jedinca môže výrazne ovplyvniť aj pracovný stres, najmä ak človek nemôže uplatniť svoju kvalifikáciu a schopnosti. Takýto stres výrazne pôsobil v totalitnej spoločnosti, kde o pracovnom zaradení nerozhodoval talent a kvalifikácia, ale stranícka príslušnosť. Návrat k demokracii tento druh stresu do značnej miery odstránil, ale nie v prípade ľudí, ktorí prišli o prácu. Skupina obyvateľov 10 - 15 rokov pred dôchodkom ťažko nachádza nové zamestnanie. Existenčná situácia ich nakoniec donúti prijať i menej kvalifikované miesto.
Prechod na trhovú ekonomiku spôsobil v niektorých oblastiach ČR a takmer na celom Slovensku s výnimkou Bratislavy vysokú nezamestnanosť (na Slovensku dosahuje miestami až 30 %). V týchto oblastiach sa stáva nezamestnanosť závažným rizikovým faktorom chorobnosti a predčasnej úmrtnosti. Nezamestnanosť spôsobuje nielen finančné, ale aj psychologické problémy a jej negatívny vplyv je v SR oveľa vyšší ako v ČR. Takmer na celom území Slovenska vznikla pracovná neistota, s ktorou je spojený pocit úzkosti, beznádeje a depresie. Prospektívnymi štúdiami sa opakovane zistilo, že tieto psychické stavy zvyšujú riziko vzniku nádorových a kardiovaskulárnych ochorení. Je to pravdepodobne jeden z kľúčových faktorov spôsobujúcich horší vývoj zdravotného stavu mužskej populácie SR v porovnaní s ČR.
Spoločenská podpor
a bola v socialistickom systéme vyššia. Vznik spoločnosti s veľkými majetkovými rozdielmi zhoršil sociálne vzťahy a viedol o. i. k zvýšeniu kriminality. V tejto oblasti je vývoj v SR a ČR podobný.
Americký politológ a sociológ Robert Putnam zdôrazňuje význam sociálneho kapitálu pre kvalitu ľudského života a zdravie.
4. ZáverAj tieto ukazovatele nám ovplyvňujú život, aj keď často nie tak ako by sme si priali. Pri ich zvyšovaní dochádza totiž k nedostatku finančných prostriedkov či už z dôvodu zvyšovania cien alebo z dôvodu, ktorý môže ovplyvniť človeka ešte viac a to je nezamestnanosť. No najhoršie je, ak narazíme na tieto 2 ukazovatele u mnohých osôb naraz. Pre nich a ich rodiny je potom veľmi ťažké takúto situáciu zvládnuť a často sa dostavajú do tiesne, vplyvom ktorej sa menia. Menia sa na zúfalejších s častejšími depresiami a čím dlhšie takýto stav pretrváva, tým je situácia horšia. Dúfam preto, že v budúcnosti to bude čoraz lepšie a čísla, ktoré budú vyjadrovať mieru týchto 2 ukazovateľov budú vždy nižšie a nižšie.
