Manažment

Podnikanie

Je sústavná činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosahovania zisku.

Pri podnikaní musia byť dodržané 4 základné znaky:

1.podnikanie je sústavná činnosť – uskutočňuje sa neustále, opakovane, nie jednorázovo.
2.samostatnosť podnikateľa -nie je vzťah závislosti od subjektov, ktorým poskytuje služby alebo pre ktoré vyrába výrobky.
3.podnikateľ podniká vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť (dodržiavanie zmlúv)
4.dosahovanie zisku

Predpoklady podnikania:

a)OBJEKTÍVNE – určité (vonkajšie) zákonitosti, ktoré pôsobia v rámci podnikového systému; optimálne podnikateľské prostredie, ekonomické príležitosti, ktoré využíva podnikateľ.

b)SUBJEKTÍVNE – závisia od vlastností, schopností (iniciatívnosť, schopnosť podstupovať riziká – riskovať, presadiť sa v kolektíve).

c)PRÁVNE – (vyplývajú z legislatívy – sú legislatívne upravené; základným zákonom je Obchodný zákonník).

Subjekty podnikania – sú základnými nositeľmi podnikateľských aktivít;
- rozdelenie podľa Obchodného zákonníka:

•osoby zapísané v obchodnom registri – obchodné spoločnosti a družstvá.
•fyzické alebo právnické osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia.
•osoby, ktoré podnikajú na základe osobitných predpisov – slobodné povolania, činnosť bánk, usporiadatelia lotérií a hier.
•fyzické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť a sú evidované v registri ako obce (ich činnosť upravuje Občiansky zákonník).

Ďalšie delenie subjektov podnikania:

a)podnik jednotlivca – podnikateľskú činnosť vykonáva jeden podnikateľ, ktorý ručí celým svojím majetkom, sám znáša riziko, malý počet zamestnancov.
b)podnikateľské jednotky – podnikateľskú činnosť vykonávajú viacerí podnikatelia (obchodné spoločnosti, družstvá, banky, združenia + divízie, závody, prevádzky).

Podnik

Základným podnikateľským subjektom je PODNIK: Podnik je miesto, kde sa uskutočňuje výroba, kde sa rozhoduje o jej úrovni a niekedy aj o predajnej cene.

Podnik je charakteristický všeobecnými znakmi:

a) kombináciou výrob. faktorov:
- hovorí, že len taká jednotka je podnikom,v ktorom sa účelne kombinujú faktory, práca, stroje, zariadenia.
b) kombinácia princípu hospodárnosti:
- vyjadruje snahu podniku konať čo najhospodárnejšie (max. výstup, min. vstup), alebo optimalizáciou vzťahmi medzi vstupmi a výstupmi = princíp finančnej rovnováhy, prejavujú sa schopnosti podniku plniť svoje platobné povinnosti.
c) kombinácia finančnej rovnováhy

Špecifické znaky podniku:

1. princíp súkromného vlastníctva:
- vyjadruje vlastnícku formu, ktorej dôsledkom je ,že majiteľ podniku si vyhradzuje právo priamo či nepriamo sa zúčastňovať na riadení podniku
2.princíp autonómie:
- vyjadruje slobodu a nezávislosť v podnikateľskej činnosti, ktorá je riadená trhovými vzťahmi bez direktívnych štátnych zásahov.
3.princíp ziskovosti:
- vyjadruje nevyhnutnosti zisku ako výsledok podnikateľskej činnosti. Zisk je nevyhnutným výsledkom podnikateľskej činnosti.

Z ekonomického hľadiska je podnik ekonomický právny subjekt, ktorý vyrába tovary a poskytuje služby za úplatu.

•zmyslom existencie podniku je uspokojenie potrieb tretích osôb (spotrebiteľov), ale aj zamestnancov a vlastníkov
•cieľom podniku je dosahovanie zisku


Podnik a jeho ciele:

- jedným z predpokladov udržania sa na trhu je vypracovaná stratégia podniku, ktorou nosnou súčasťou je cieľ podniku. Obsahom podnikateľskej stratégie je sformulovanie strategických cieľov. Stratégia sa zostavuje nasledovným spôsobom:

1) vykoná sa rozbor súčasného stavu silných a slabých stránok firmy
2) vykoná sa rozbor interných možnosti rozvoja
3) sformulujú sa scenáre a výber vhodnej podnikateľskej stratégie
4) overí sa vhodnosť zvolenej stratégie

Podnikateľská stratégia má spravidla dlhší časový horizont a nasledovné črty:

•variantnosť:
- sa prejavuje potrebou vypracovania viacerých variant z dôvodu neurčitosti a premenlivosti okolia podniku.
•permanentnosť:
- postupný proces nestáleho spracovávania, spresňovania a doplňovania tejto stratégie
•interdisciplinárnosť:
- pri spracovaní stratégie sa využívajú poznatky z ekonómie, psychológie, manažmentu a právnych disciplín
•rizikovosť:
-vyplýva z hľadiska nových netradičných a neoverených podnikateľských príležitostí.

Výsledkom jednej z etáp z tvorby podnikateľskej stratégie je podnikový cieľ.

Cieľ podniku:

Je veličina budúcnosti. Vypovedá o takom budúcom stave podniku, ktorý chce podnik dosiahnuť (napr. v produktoch, majetku, finančných zdrojoch, technológii...) podnikové ciele určujú cieľové správanie, ktoré obsahuje najme hodnotovú orientáciu, na majetok, zisk, rentabilitu, likviditu avšak ich súčasťou by mali byť aj ciele etické (ako sa správať k zákazníkom, vernosť firme).

Zisk

Nepokladá za prvotný motív podnikania, je to výsledok podnikateľskej činnosti, Podľa modernej teórie podnikania je podnikanie taká ľudská činnosť, ktorá sa zameriava na dosiahnutie rovnovážneho stavu v ekonomike.

Podľa tejto teórie je zisk základný motivačný faktor:

- podnikanie má priamu súvislosť nedokonalého trhu a medzerami v jeho fungovaní.

Podnikateľ sa orientuje na tieto medzery, objavuje v nich svoje príležitosti a snaží sa ich zaplniť.Podnikateľské riziko

Je spojené s podnikovým neúspechom, ktorého najčastejším dôsledkom je strata, alebo hospodársky výsledok podnikania ktorá môže viesť až k úpadku podniku. Aj úspešný podnik je nositeľom podnikateľského rizika. Ručí za záväzky podniku buď obmedzene alebo neobmedzene.

Môže vplývať:

a)pozitíve (pôsobí motivačne, ženie dopredu)
b)negatíve (strach z neúspechu)

Príčiny podnikateľského rizika:

a)externé: makroekonomický vývoj, colná a daňová politika, hospodárske a iné krízy, zmeny v legislatíve.
b)interné: vyplývajú z vlastností podnikateľa – podcenenie konkurencie, prílišný optimizmus, nezodpovednosť.

Riziká:

a)finančné – úvery sú nedostupné, zvýšená úroková miera
b)technologické a technické – nesleduje sa vývoj a výskum nových technológii, postupov a zaostáva sa za konkurenciou
c)výrobné – nedostatok výrobných kapacít pre zabezpečenie zvýšeného dopytu
d)ekonomické – nákladové, zmeny cien surovín
e)trhové – zmeny preferencií spotrebiteľa, zmeny cien u konkurencie
f)politické a sociálno-politické – vychádzajú z politických a sociálnych podmienok, z rozpočtovej a daňovej politiky


Podnikateľské riziko má dve stránky:

POZITIVNA STRÁNKA - pôsobí motivačne na podnikateľský subjekt, spája sa s nádejou na úspech s dosiahnutím vysokého zisku s rozvojom podniku.
NEGATIVNA STRÁNKA - je spojená s obavami zo straty, prípadne až so zánikom podniku.

Faktory podnikateľského rizika delíme do 2 skupín:

Externé faktory

- majú podobu makroekonomických veličín, patrí sem: zmena daňového systému, colnej politiky, zmeny v medzinárodnom a národnom okolí podniku, ktoré vyvolávajú vojny, krízy, katastrofy a taktiež sem patrí združovanie podnikov, zmena cien výrobných faktorov, resp. nová technológia.

Interné faktory

- vyplývajú z osobnosti podnikateľa, patrí k nim prílišný optimizmus a sebadôvera, podcenenie konkurencie a príčiny vyplývajúce z osobnosti manažérov.

Podľa vecnej náplne delíme riziká na:

a). technické- ktoré sú vyvolané výsledkami vedecko-technického rozvoja
b). výrobné- sú spojené s obmedzenými, prípadne ťažko dostupnými výrobnými faktormi
c). ekonomické- majú podobu nákladových rizík, patrí sem napr. zvýšenie cien, energií, rast miest, kurzové a colné riziká.
d). trhové- sú spojené z dopytom, predajnými cenami, konkurenciou, zmenami spotrebiteľských preferencií
e). finančné- vyplývajú z dostupnosti úverov úrokového zaťaženia, premeny pohľadávok na likvidné aktíva.
f). politické a sociálne- vyvoláva ich vládna politika, ide o rozpočtovú a daňovú politiku

Z pohľadu väzby delíme riziká na:

1.) nesystematické riziká:

- typické iba pre konkrétny podnikový subjekt, vyvoláva ich nový konkurent, nová technológia, havária zariadenia, odchod významného manažéra z podniku.

2.) systematické riziká:

- sa menia v závislosti od celkového ekonomického vývoja a prejavujú sa vo väčšom počte podnikateľských subjektov. Ich zdrojom sú konjunkturálne cykly, zmeny cien, devízová politika.

Podľa ovplyvniteľnosti delíme riziká

•ovplyvniteľné: zvýšenie kvality výrobku, zníženie predajnej ceny výrobkov,
•neovplyvniteľné: ceny surovín na zahraničných trhoch, dopyt na zahraničných trhoch.

Čisté riziko:

- je typické pre všetky subjekty a vzťahuje sa ku stratám a škodám na majetku, živote, zdraví, k haváriám, ku škodám vzniknutým odcudzením alebo zneužitím majetku. Podnikateľská kríza

Je v súčasnosti ovplyvňovaná množstvom subjektívnych, objektívnych a negatívnych vplyvov, ktoré sa často prejavujú v podobe krízových situácií. Každá kríza nemusí prerásť do bankrotu podnikateľského subjektu. Treba ju považovať za súčasť podnikania v súčasnom, formujúcom sa podnikateľskom prostredí tak, ako to robia podnikatelia vo vyspelých, resp. už transformovaných krajinách.

Podnikateľská kríza je obdobím, v ktorom dochádza k výraznému narušeniu rovnováhy medzi podnikateľskými charakteristikami na jednej a postojom podnikateľského
prostredia k podniku na druhej strane. V tomto období sa rozhoduje o ďalšej existencii podniku, o tom, či sa obnoví narušená rovnováha medzi vytýčeným postupom smerujúcim k realizácii stanovených úloh a či sa podarí úspešne pokračovať v napĺňaní podnikateľského zámeru.

Eliminácie podnikateľského rizika

Spôsoby eliminácie rizika:

a)ofenzívne: snaha predísť riziku: poistenie, delenie rizika...
b)defenzívne: eliminácia následkov

REDUKCIA RIZIKA:

- sa uskutočňuje prostredníctvom diverzifikácie, flexibility, delenia rizík, transferu rizika a poistenia.

diverzifikácia podnikateľského rizika:

- sa dosahuje jeho rozložením na čo najväčšiu základňu, zloženú z mnohých podnikateľských projektov. Ide o rozširovanie, výrobného programu pre prípad poklesu dopytu pre určitý výrobok. Snaha o realizáciu viacerých menších podnikateľských projektov, namiesto jedného zložitého.

flexibilita podnikateľského rizika:

- predstavuje pružnosť, ktorou je podnikateľský subjekt schopný reagovať na zmeny dopytu. Závisí od voľby technológie a výrobného zariadenia, ktoré by nemali byť príliš špecializované, ale skôr univerzálneho charakteru. Flexibilitou sa znižuje podnikateľské riziko a zároveň sa zvyšujú náklady v porovnaní so špecializáciou až o 40%.

delenie podnikateľského rizika:

- medzi viacero podnikových subjektov.

transfer podnikateľského rizika:

- znamená presúvať riziko na iné podnikateľské subjekty dodávateľa a zákazníka napr. uzatváraním dlhodobých zmlúv na dodávky materiálu.

Okolie podniku:

do okolia podniku patria len také jeho prvky, ktoré na podnik pôsobia, ovplyvňujú ho a na ktoré podnik spätne pôsobí. Okolie podnikateľského subjektu môže mať priame alebo nepriame okolie.

•nepriame: je typické, že nepriamo pôsobí na všetky podnikové subjekty prostredníctvom politických, hospodárskych, prírodných, demografických a iných prvkov. Ide o pôsobenie vlády prostredníctvom colnej, devízovej, daňovej a ďalších politík.
•priame: pôsobí iba na konkrétny podnik cez prvky, ako sú dodávatelia, zákazníci, veritelia, konkurenti. Podľa mien pôsobenia môžeme väzby podniku vymedziť ako vertikálne a horizontálne.

Vertikálne väzby:

- majú charakter mocenských vzťahov, a sú to vzťahy ekonomickým centrom štátu a obce a podniku.

Horizontálne väzby:

- majú charakter trhových vzťahov medzi podnikmi.

poistenie podnikateľského rizika:

- prenesenie podnikového rizika na poisťovňu.