Banková sústava

Na Slovensku je dvojstupňová banková sústava:

1.stupeň – NBS – pôsobí ako centrálna banka
2.stupeň – obchodné banky – vykonávajú obchodnú činnosť

Národná banka Slovenska (NBS)

-nezávislá centrálna banka Slovenska, banka bánk, banka štátu, emisná banka
-PO so sídlom v BA nezapisuje sa do OR
-postavenie v majetkovo-právnych vzťahoch pri nakladaní s vlastným majetkom – ako podnikateľ, ale nie je komerčne orientovaná
-postavenie pri vydávaní všeobecne záväzných právnych noriem a predpisov – ako ministerstvá a iné orgány štátnej správy

Hlavný cieľ NBS – udržiavanie cenovej stability. Na dosiahnutie tohto cieľa plní ďalšie funkcie:

-vydáva bankovky a mince (vrátane pamätných bankoviek a mincí)
-riadi, koordinuje a zabezpečuje platobný styk a zúčtovanie dát platobného styku
-vykonáva dohľad nad fungovaním bankového systému a nad vykonávaním bankových činností
-ďalšie činnosti:
-vystupuje ako pokladnica štátneho rozpočtu (banka štátu)
-riadi devízové hospodárstvo štátu, hospodárstvo vo vzťahu k zahraničiu, spravuje devízové rezervy, riadi medzinárodný platobný styk
-emituje štátne cenné papiere
-zastupuje SR v menovej oblasti (v medzinárodných finančných inštitúciách a v operáciách na medzinárodných finančných trhoch.)

Pri rešpektovaní svojho hlavného cieľa podporuje NBS hospodársku politiku vlády. Svoje úlohy zabezpečuje nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej správy a iných.

-najvyšším riadiacim orgánom je banková rada
-výkonným orgánom je direktórium
-navonok NBS zastupuje guvernér

Obchody NBS

1.Obchody s bankami – sú obchody s bankami

-vedie účty bánk a prijíma ich vklady
-predáva bankám alebo nakupuje od nich vybrané cenné papiere
-poskytuje bankám úver na dobu maximálne 6 mesiacov zabezpečený cennými papiermi a tiež môže takýto úver príjmať
-vo výnimočných prípadoch môže poskytnúť bankám aj krátkodobý úver maximálne na dobu 3 mesiacov
-môže poskytnúť úver fondu ochrany vkladov

2.Obchody so SR

-vedie príjmové a výdavkové účty štátneho rozpočtu, účty štátnych finančných aktív a pasív, účty ďalších subjektov, ktoré hospodária s prostriedkami poskytnutými so štátneho rozpočtu
-dáva do predaja štátne dlhopisy, prípadne vykonáva ďalšie činnosti s nimi spojené

3.Iné obchody

-môže vydávať krátkodobé cenné papiere so splatnosťou do 1 roka a verejne obchodovateľné cenné papiere a obchodovať s nimi
-môže viesť svojim klientom terminované vkladové účty

Právomoci NBS v devízovom hospodárstve

-vyhlasuje kurz Sk k cudzím menám
-koordinuje a usmerňuje platobný styk so zahraničím
-môže viesť účty svojim klientom v cudzej mene
-obchoduje so zlatom a ostatnými devízovými hodnotami a určuje podmienky obchodovania
-vydáva cenné papiere znejúce na cudziu menu

Hospodárenie NBS

NBS hospodári podľa rozpočtu, ktorý schvaľuje banková rada.

Ak je výsledok hospodárenia zisk: časť sa odvedie do rezervného fondu, časť do ďalších fondov, časť na úhradu straty z minulých rokov a zostatok sa odvedie do štátneho rozpočtu.

Ak je výsledok hospodárenia strata: hradí sa z rezervného fondu alebo iných fondov, prípadne sa prevedie do nasledujúceho ÚO.

Obchodné banky

-je to PO založená ako a. s., o udelení bankového povolenia rozhoduje NBS v niektorých prípadoch po dohode s MF SR.
-Základné imanie 500 mil. Sk v peňažnej forme

Činnosť banky:

1.prijímanie vkladov – peňažná suma, ktorú vkladateľ za určitú náhradu (úrok) zapožičia banke. Vklady predstavujú záväzok banky voči vkladateľovi. Úrok je pre banku nákladom.
2.poskytovanie úverov – je to dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov bankou za určitú náhradu (úrok). Predstavuje záväzok klienta voči banke. Úrok je pre banku výnosom.
3.ďalšie činnosti – zmenárenská činnosť, platobný styk a zúčtovanie, vydávanie cenných papierov, uloženie cenných papierov, prenájom bezpečnostných schránok, poradenské služby, finančný lízing a pod.

Nad činnosťou bánk a pobočiek zahraničných bánk vykonáva NBS tzv. bankový dohľad, ak zistí nedostatky ukladá opatrenia, najznámejším je nútená správa.

NBS môže:

-pozastavuje výkon funkcií všetkých orgánov banky
-pôsobnosť štatutárneho orgánu a dozornej rady prechádza na správcu, ktorého vymenúva a odvoláva NBS
-zapisuje sa do OR (nútená správa)

Členenie obchodných bánk

1.podľa zamerania

-univerzálne – vykonávajú všetky druhy bankových činností
-špecializované – zameriavajú sa na určitú geografickú oblasť, klientelu alebo určitý okruh činností

2.podľa vlastníctva

-súkromné
-družstevné
-štátne

Pasívne operácie bánk

Podstata pasívnych operácií:

-ide o sústreďovanie cudzích zdrojov, ktoré predstavujú rozhodujúcu časť bankového kapitálu, potrebného na podnikanie.
-banka tu vystupuje ako dlžník

Formy sústreďovania cudzieho kapitálu

Vklady

-v užšom zmysle – vklady na požiadanie, úsporné vklady, termínové vklady
-v širšom zmysle – vkladové listy, bankové obligácie

Úvery a pôžičky – od centrálnej banky a od ostatných bánk

Faktory dôležité pre obchodnú banku pri získaní cudzích zdrojov:

-štruktúra získaných zdrojov – podľa doby uloženia banka rozhodne o ďalšom použití týchto prostriedkov
-výška úroku – ktorú sa banka zaväzuje zaplatiť

Úrok – je cena, za ktorú dáva veriteľ svoje peňažné prostriedky dlžníkovi na používanie počas dohodnutej doby.Vklady na požiadanie

-tzv. vklady na vide, vista vklad, denné peniaze
-klienti vkladajú peniaze na svoj bežný účet a môžu nimi voľne disponovať
-ide o vklady bez časovej viazanosti
-pre banku sú veľmi nákladným, najmenej stabilným cudzím zdrojom
-z hľadiska likvidity predstavujú pre banku veľké riziko
-sú najmenej úročené

Vklady na požiadanie rozlišujeme podľa toho, kto ukladá peňažné prostriedky na bežný účet v banke:

-vklady podnikateľských subjektov – tvoria najväčší podiel
-vklady obyvateľstva
-vklady vlády a miestnych orgánov
-vklady bánk
-ostatné vklady

1.vklady na požiadanie podnikateľských subjektov

-predstavujú bežný účet podnikateľského subjektu
-môže byť bez úverového rámca alebo s úverovým rámcom
-na bežnom účte bez úverového rámca musí byť určitý zostatok peňažného vkladu
-na bežnom účte s úverovým rámcom je možné prejsť do debetného zostatku, ale len do výšky úverového rámca
-bežný účet je určený na ukladanie peňažných prostriedkov v Sk, na realizáciu platobného styku pre PO a FO

2.vklady na požiadanie obyvateľstva

-podiel týchto vkladov rastie najmä s rozširujúcim sa bezhotovostným platobným stykom
-obyvateľstvo využíva tieto vklady na úhradu svojich platobných záväzkov
-existujú rôzne podoby týchto vkladov, napr. sporožírový účet, osobný účet ...

3.vklady vlády a miestnych orgánov

-predstavujú malý podiel na celkových vkladoch na požiadanie
-vznikajú v priebehu rozpočtového roka z prechodného prebytku ich príjmov nad výdavkami

4.vklady bánk v iných bankách

-súvisia s technikou vykonávania platobného styku a zúčtovania medzi bankami
-niekedy si malé banky ukladajú svoje prostriedky vo veľkých bankách z dôvodu zachovania likvidity a stability, prípadne z iných dôvodov
-na obidvoch stranách dlžnícko-veriteľského vzťahu vystupujú banky

Úsporné vklady

-slúžia na dlhodobejšie uloženie prostriedkov klienta a nemožno ich využívať v platobnom styku
-pre banku sú pomerne stabilným úverovým zdrojom
-banka pri úsporných vkladoch poskytuje vyšší úrok ako v prípade vkladov na požiadanie
-najčastejším dokladom o vklade je vkladová knižka

Úsporné vklady môžu byť v bankách organizované na týchto účtoch:

1.vkladové účty – najrozšírenejšie, sú spojené s vkladnou knižkou
2.účty majetkových sporení – nie sú zatiaľ u nás rozšírené, na nich sa vkladajú vklady slúžiace na dlhodobé investovanie
3.účty stavebného sporenia – sú spojené so štátnou prémiou, organizujú ich špecializované stavebné sporiteľne
4.účty poistného sporenia – predstavujú kombináciu úsporného vkladu a životného poistenia

Termínové vklady

-sú to dlhodobejšie viazané vklady
-klient sa dobrovoľne zaväzuje nedisponovať s vkladom po určitý čas
-pre banku sú pomerne stabilným peňažným zdrojom
-sú úročené vyššou úrokovou sadzbou, ktorá je odstupňovaná podľa výšky vkladu, doby splatnosti a trvania výpovednej lehoty
-termínové vklady sú často spojené s výhodami, napr. výplata jednorázovej prémie
-môžu sa vybrať troma spôsobmi:
-určenie termínu splatnosti
-určenie výpovednej lehoty
-kombinovane – výber najskôr o rok, výpovedná lehota 2 mesiace vopred

V prípade výberu vkladu pred stanoveným termínom výberu alebo pred uplynutím výpovednej lehoty banka uplatňuje voči klientovi sankčné poplatky. Na strane druhej klient nemusí vklad vybrať po uplynutí termínu, môže požiadať o predĺženie (prolongácia) a stanovenie ďalšieho termínu výberu.

Členia sa:

-krátkodobé – výber je obmedzený od 1 do 12 mesiacov
-strednodobé – výber je obmedzený od 1 do 4 rokov
-dlhodobé – vklady uložené na viac ako 4 rokyVkladové listy a bankové obligácie

-naštudovať z cenných papierov

Úvery a pôžičky od iných bánk

-od centrálnej banky a od iných obchodných bánk
-môžu to byť napríklad úvery:
-eskont zmeniek (predaj zmeniek pred lehotou splatnosti banke)
-úver na bežnom účte (na ktorom sa uskutočňuje medzibankový platobný styk)

Fond ochrany vkladov

-sústreďuje a spravuje peňažné príspevky bánk a pobočiek zahraničných bánk na poskytovanie náhrad za vklady uložené v bankách
Aktívne operácie obchodných bánk

Možno ich rozdeliť:

-úverové operácie
-investičné činnosti bánk

Úverové operácie

-banka vystupuje ako veriteľ, dostáva od dlžníka veriteľský úrok, ktorý je pre ňu výnosom
-pri zabezpečovaní a poskytovaní úveru by mali byť dodržané určité princípy:

1.zmluvný princíp – zmluva o úvere musí mať písomnú formu a musia tu byť uvedené určité základné náležitosti (spôsob čerpania úveru, lehota splatnosti, spôsob ručenia, sankcie pri nedodržaní zmluvy ...)
2.princíp účelovosti – pred podaním žiadosti o úver si žiadateľ preverí či mu banka bude financovať jeho zámer
3.princíp návratnosti – banka posudzuje bonitu žiadateľa (dôveryhodnosť)
4.princíp zabezpečenia úveru – ide o poskytnutie záruky prostredníctvom práva na veci dlžníka alebo osobným zabezpečením
5.princíp zúročiteľnosti – ide o povinnosť dlžníka platiť úroky
6.princíp termínovanosti – úver musí byť splatený v dohodnutom termíne

Členenie úverov:

-krátkodobé úvery
-strednodobé a dlhodobé úvery

Krátkodobé úvery

-sú to úvery so splatnosťou do 1 roka. Patria sem:

1.kontokorentný úver

– základom je kontokorentný účet v banke, ktorý je kombináciou vkladového a úverového účtu. Prichádzajú sem príjmy a uskutočňujú sa z neho platby a ak sú peňažné výdavky väčšie ako peňažné príjmy účet prechádza do debetu. Debetné saldo na kontokorentnom účte predstavuje poskytnutie kontokorentného úveru. Výhodou pre banku je, že si účtuje vyššiu úrokovú sadzbu, výhodou pre klienta je pružné čerpanie úveru v rámci limitu a nemusí pri každej potrebe krátkodobých peňažných prostriedkov uzatvárať úverovú zmluvu.

2.eskontný úver

– banka odkupuje zmenky od ich majiteľa pred lehotou splatnosti za menovitú hodnotu zníženú o diskont. V čase splatnosti predkladá banka zmenku zmenkovému dlžníkovi na úhradu.

3.lombardný úver

– je zabezpečený založením hnuteľného majetku alebo práva dlžníka. Má presne dohodnutú lehotu splatnosti. Pri nedodržaní lehoty banka uplatní právo vyplývajúce zo záložného práva. Výška úveru sa pohybuje od 60 až 90 % z hodnoty zálohy. Druhy lombardného úveru podľa predmetu zálohy – lombardný úver na cenné papiere, na tovar, na pohľadávky, na drahé kovy a iné cennosti.

Strednodobé a dlhodobé úvery

1.emisná pôžička

– úver je poskytnutý odkúpením dlhopisov, ktoré dlžník (podnik) emituje za účelom obstarania finančných zdrojov. Emitent sa obracia s ponukou na odkúpenie dlhopisov na širokú verejnosť. Emisiu dlhopisov zabezpečuje banka, pričom spravidla časť dlhopisov odkúpi a tým poskytne podniku emisnú pôžičku. Po uplynutí lehoty splatnosti vyplatí podnik majiteľom dlhopisov ich menovitú hodnotu a úrok.

2.pôžička na úverový úpis

– dlžník podpisuje banke záväzkovú listinu – úverový úpis. Úverový úpis je dôkazom pohľadávky banke.

3.hypotekárny úver

– je zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti. Podnik nemôže z nehnuteľnosťou voľne disponovať, aj keď je splatená prevažná časť úveru. V prípade nesplatenia úveru v stanovenej lehote sa založený majetok stáva vlastníctvom banky. Lehota splatnosti je najmenej 4 roky a najviac 30 rokov. Financuje sa prevažne prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou bankou. Môže sa poskytnúť aj do výšky 100 % založenej nehnuteľnosti.

4.komunálny úver

– je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti majetku obce. Je financovaný prevažne prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych obligácií hypotekárnou bankou.

Hypotekárny úver a komunálny úver predstavujú hypotekárne bankovníctvo.

5.spotrebný úver – poskytuje sa väčšinou jednotlivcovi napríklad na financovanie predmetov dlhodobej spotreby. Môže byť aj krátkodobý.Bankové riziká

Externé

– vznikajú nezávisle od činnosti obchodných bánk. Patria sem:

1.politické riziko – súvisí so zmenou politického systému
2.teritoriálne riziko – súvisí s politikou napríklad v dôsledku vojny poklesne podnikateľská aktivita na určitom území.
3.menové riziko – vzniká v dôsledku inflácie alebo devalvácie
4.kurzové riziko – súvisí so zmenou kurzu zahraničných mien
5.úrokové riziko – spočíva v zmene úrokových sadzieb

Interné

- banka ich môže ovplyvňovať svojou činnosťou. Patria sem:

1.úverové riziko – riziko nesplatenia úveru, závisí od bonity klientov
2.riziko majetkových účastí – súvisí so zlou investíciou pri nákupe cenných papierov
3.platobné riziko – je to riziko, že platba nebude uskutočnená včas alebo vôbec
4.likvidné riziko – riziko ohrozenia likvidity banky
5.manažérske riziko – súvisí so zlou úrovňou riadenia
6.technické a technologické riziko – súvisí so zlyhaním hardvéru, softvéru, chyby v práci zamestnancov

Aktíva a pasíva banky

Na strane aktív je uvedené celkové použitie prostriedkov, ktoré banka získava od vkladateľov, kam banka peniaze vkladá. Aktíva delíme:

1.vlastný majetok – budovy, zariadenia, hotovosť, nakúpené cenné papiere
2.pohľadávky – vklady v iných bankách, dlhopisy, poskytnuté úvery klientom

Na strane pasív sú uvedené vlastné zdroje banky a prostriedky získané od vkladateľov. Pasíva delíme:

1.vlastné zdroje – základné imanie, rezervy, nerozdelený zisk
2.cudzie zdroje – vklady a pôžičky od emisnej banky, vklady a pôžičky od iných peňažných ústavov, vklady klientov, vydané dlhopisy

Likvidita banky

Pod pojmom likvidita banky rozumieme schopnosť banky vyplatiť klientom na požiadanie ich vklady. Je preto nevyhnutné efektívne využívať kapitál, vykazovať nevyhnutnú mieru rentability a udržať rovnováhu medzi aktívami a pasívami.

Od pojmu likvidita je nutné rozlíšiť likvidnosť, je to vlastne schopnosť majetku premeniť sa v určitom časovom období na peniaze. Najlikvidnejšie aktíva sú peniaze, menej likvidné sú zásoby a pohľadávky a najmenej likvidnými sú budovy, inventár, umelecké diela.

Likvidnosť majetku je úzko spojená s výnosovosťou jeho predaja, čím likvidnejšie sú aktíva tým menší výnos prinášajú.

Zisk banky

Konečným zmyslom existencie banky je produkovať zisk. Výnosy banky tvoria:

1.prijaté úroky
2.prijaté poplatky a provízie
3.výnosy z cenných papierov
4.výnosy z devízových operácií
5.ostatné výnosy

Podiel jednotlivých položiek na celkových výnosoch je v každej banke iný, závisí od zamerania banky a od jej cenovej politiky. Náklady banky tvoria:

1.platené úroky
2.náklady na operácie s cennými papiermi
3.náklady na devízové operácie
4.osobné náklady
5.prevádzkové náklady
6.ostatné náklady

Rozdiel medzi platenými a prijatými úrokmi sa nazýva čistý úrokový výnos.

Rozdiel medzi priemernou úrokovou sadzbou úverov a priemernou úrokovou sadzbou vkladov sa nazýva úrokové rozpätie.