Menová politika

Mena

–je to peňažná sústava platná v určitom štáte upravená právnym poriadkom

Menová politika

–je súčasťou hospodárskej politiky štátu a zameriava sa predovšetkým na využívanie funkcií peňazí

Peniaze

-sú všetko, čo slúži ako výmenný prostriedok alebo platidlo. Predstavujú univerzálny tovar, ktorý slúži na vyjadrovanie cien tovarov, na ich kúpu a predaj a na realizáciu rozličných platieb.

Vývoj peňazí

1. naturálna výmena – tovar za tovar – barterové obchody
2. tovarové peniaze – z tovarov sa vyčlenil jeden špecifický, za ktorý boli ochotní kupovať a predávať všetci výrobcovia v danom čase a v danej oblasti (napr. plátno, kožušiny). Tento tovar začal plniť úlohu všeobecného ekvivalentu.
3. drahé kovy – najčastejšie sa využívalo zlato a striebro aj malé čiastky predstavovali veľké hodnoty, boli trvanlivé a dobre deliteľné.
4. papierové peniaze – z nich sa postupne vyvinuli zmenky a dlhopisy
5. bankové peniaze – ktoré predstavujú vklady v bankách, ktoré možno kedykoľvek použiť na platby prevodom z účtu na účet prostredníctvom šekov alebo ich vybrať v hotovosti.

Funkcie peňazí

1. prostriedok výmeny – umožňujú výmenu tovarov a služieb
2. zúčtovacia jednotka – v tejto jednotke sa vyjadrujú ceny vymieňaných tovarov a služieb za iné peňažné transakcie
3. uchovávateľ hodnôt – peniaze sa zhromažďujú ako úspory na ďalšie nákupy

Druhy menových sústav

- je spôsob vydávanie peňazí do obehu a ich sťahovanie, platných v určitej krajine
- rozlišujeme 3 základné typy menových sústav:

1. bimetalizmus

– úlohu všeobecného ekvivalentu plnili dva drahé kovy súčasne (zlato a striebro)
- pomer medzi dvoma kovmi sa upravoval trhovo alebo zásahmi štátu

2. monometalizmus

– úlohu všeobecného ekvivalentu plnil len jeden drahý kov (zlato alebo striebro)
- môžeme hovoriť o zlatom alebo striebornom monometalizme
- väčší význam mal zlatý monometalizmus, existoval v týchto podobách:

a) čistý zlatý štandard (štandard zlatej mince)

- v tejto forme obiehali plnohodnotné mince
- základnými znakmi boli:
-voľné razenie
-voľná vymeniteľnosť bankoviek za zlaté mince
-vývoz, dovoz, ťažba zlata boli úplne voľné

b) modifikovaný zlatý štandard – vystupoval v dvoch podobách:

-štandard zlatého zliatku – vymeniteľnosť bankoviek za zlato je len v množstve, ktoré zodpovedá celému zliatku v centrálnej banke
-štandard zlatej devízy – vývoz zlata bol kontrolovaný a centrálna banka bola povinná zameniť svoje bankovky za devízy, ktoré boli vymeniteľné za zlato.

-bimetalizmus a monometalizmus súhrnne označujeme ako metalické menové sústavy

3. papierové sústavy

Po zrušení modifikovaného zlatého štandardu fungovali papierové peniaze, ktoré neboli vymeniteľné za zlato. Bankovky boli do obehu vydávané na základe úverového krytia.

- bankovky emitovali emisné (národné) banky
- pri emisií bankoviek sa berie do úvahy hospodárska prax a kombinácie menových sústav, kde sa dôraz kladie nielen na krytie zlatom a úverovými vzťahmi, ale aj na postavenie meny v medzinárodných menových vzťahoch na jej kúpyschopnosť a voľnú vymeniteľnosť.Peňažná masa a jej zložky

1. transakčné peniaze

–predstavujú najdôležitejší a prísne strážený agregát peňažnej masy (M1). Tieto transakčné peniaze delíme:
-mince – predstavujú drobné mince, ktoré sa používajú na bežné nákupy
-papierové peniaze – predstavujú papierové peniaze, ktoré sa nachádzajú mimo bánk
-šekové účty – sú účty vedené v bankách, ktorými ich majitelia môžu okamžite disponovať

2. peniaze v širšom zmysle slova

–sú širším agregátom peňažnej masy a niekedy sa označujú aj skoro-peniaze (M2). Peniaze v širšom zmysle slova zahŕňajú okrem transakčných peňazí aj niektoré položky, ktoré nie je možné bezprostredne použiť na nákup, ale je ich možné ľahko premeniť na transakčné peniaze. Ide napríklad o úsporné vklady, termínové vklady s kratšou výpovednou lehotou, prostriedky v rôznych spoločných fondoch.

3. likvidné aktíva

-sú ešte širším agregátom ako peniaze v širšom zmysle slova. Likvidné aktíva (L) zahŕňajú okrem M2 aj niektoré ďalšie položky, ktoré je možné rýchlo premeniť na peniaze. Ide napríklad o krátkodobé pokladničné poukážky štátu.

4. úvery
–úver (D) predstavuje najširší agregát, okrem predchádzajúcich zložiek peňažnej masy obsahuje hypotéky, CP a podobné peňažné nástroje.

Inflácia

- je prejavom ekonomickej nerovnováhy. Za vonkajší znak inflácie sa považuje preplnenie peňažného obehu peňažnými znakmi. Nastáva znehodnotenie peňažnej jednotky a rast cien. Rozhodujúcim problémom sa javí to či množstvo peňazí v obehu je v súlade s potrebami, ktoré obeh vyžaduje.

Členenie inflácie:

1. podľa veľkosti

a) mierna – predstavuje pod 10 % ročne, ceny rastú približne rovnako ako výroba. Takúto infláciu ľudia ešte akceptujú a nestrácajú dôveru k peniazom.
b) prudká – ceny rastú rýchlejšie ako výroba, kúpna sila peňazí rýchlo klesá, ľudia strácajú dôveru v peniaze a usilujú sa ich premeniť na hmotné statky. Je to spravidla 2 až 3 ciferné číslo.
c) hyper inflácia – zaniká väzby medzi tempom rastu výroby a tempom rastu cien. Peniaze prestávajú plniť svoje funkcie, začínajú sa vymieňať tovary za tovary.

2. podľa toho, či štát zasahuje do rastu cien

a) zjavná – nadmerný dopyt sa okamžite premieta do zvýšených cien
b) skrytá – zvyšovanie cien sa nepremieta do cenových indoxov a oficiálne sa odôvodňuje zmenou štruktúry výrobkov, kvality
c) potláčaná – riadiace centrum administratívne zablokuje rast cien

3. podľa príčin narušenia

a) dopytová – hovorí sa o nej v prípade nadmerného rastu dôchodkov. Množstvo peňazí
naráža na obmedzenú ponuku tovarov a služieb.
b) nákladová – hovoríme o nej len v tom prípade, keď ceny stúpajú v období úzkej zamestnanosti a nízkeho využitia zdrojov.

4. podľa očakávania

a) anticipovaná – je to taká, ktorá sa predvída, obyvateľstvo ju očakáva a prispôsobuje sa jej. Nemusí spôsobiť vážnejšie poruchy.
b)neanticipovaná – hovoríme o nej vtedy, keď sa inflácia vyvíja veľmi nerovnomerne alebo keď nastanú v jej vývoji veľké zlomy. Obyvateľstvo sa na jej dôsledky nemôže pripraviť.

5. podľa vyváženosti

a) proporcionálna – je to teoretický predpoklad, všetky ceny aj mzdy rastú ročne rovnakým tempom.
b) neproporcionálna – nie všetky ceny sa rovnako prispôsobujú inflačným trendom. Premiestňujú sa zdroje, mení sa úroková miera aj zdanenie.

Miera inflácie – je to ukazovateľ pomocou, ktorého je možné meniť infláciu. Pri výpočte musíme dať do pomeru index spotrebiteľských cien (ISC) v bežnom roku a z predchádzajúceho roku. ISC predstavujú vlastne vážené aritmetické priemery spotrebiteľských cien jednotlivých druhov tovarov a služieb.

ISC 96 – ISC 95
MI 96 = ľľľľľľľ x 100
ISC 95

Deflácia

- je to jedna z metód stabilizácie meny
- znamená odčerpanie prebytočných peňazí z obehu a tým zvýšenie kúpnej sily príslušnej peňažnej jednotky. Používajú sa na to určité nástroje deflačnej politiky:

1. zvyšovanie daní – keď sú vyššie dane odvádza sa väčšia časť príjmu a máme menej peňazí
2. obmedzovanie výpočtových výdavkov – vyvoláva pokles štátneho dopytu po tovaroch a službách
3. obmedzenie úverových možností – keď banky nebudú dávať úvery, ľudia nebudú mať peniaze a nebudú nakupovať
4. priama kontrola obchodných bánk – centrálna banka dohliada a usmerňuje komerčné banky

Devalvácia

–je to menové opatrenie štátu zamerané na stabilizáciu meny. Spočíva v znížení oficiálneho kurzu meny vzhľadom na ostatné meny. Podnecuje vývoz a spomaľuje dovoz, tým zvyšuje konkurenčnú schopnosť domácich exportérov.

Revalvácia

–je metódou stabilizácie meny, spočíva vo zvýšení kúpnej sily menovej jednotky vzhľadom na iné meny. Oslabuje export a podnecuje import.Menový kurz

- možno ho vyjadriť ako cenu peňažnej jednotky jednej krajiny vyjadrenú v peňažných jednotkách iných krajín
- menové kurzy sa kótujú t. j. zaznamenávajú v kurzových listoch
- v SR sa kurzový list vydáva denne NBS

Rozlišujeme:

1.priamy kurzový záznam – udáva koľko domácich peňažných jednotiek stojí jedna zahraničná jednotka alebo jej násobok (1 USD = 31 SKK)
2.nepriamy kurzový záznam – vyjadruje koľko peňažných jednotiek zahraničnej meny stojí jedna domáca peňažná jednotka (1 SKK = 0,032 USD)

Z časového hľadiska rozlišujeme kurzy:

a) promptný kurz – je kurz, za ktorý sa nakupuje alebo predáva najmä pri okamžitom obojstrannom plnení
b) termínový kurz – kurz, za ktorý sa predáva a nakupuje spravila v neskoršom termíne

Druhy kurzov:

1. devízový kurz – slúži na vyjadrenie vzťahu hodnôt domácej a zahraničnej meny v bezhotovostnej forme čiže vo forme devíz. Je to kurz krátkodobých zahraničných pohľadávok, ktoré znejú na cudziu menu a sú splatné v cudzej mene. Môžu sa rozdeliť: nominálne, efektívne, reálne
2. valutový kurz – vyjadruje vzťah domácich a zahraničných menových jednotiek v hotovostnej forme, vo forme valút. Valuty sú peňažné znaky zahraničných štátov, teda mince, bankovky znejúce na cudziu menu.

Medzinárodné menové inštitúcie

Medzinárodný menový fond (MMF)

Ciele:

- podporuje medzinárodnú menovú spoluprácu, prostredníctvom stálej inštitúcie, ktorá zabezpečuje mechanizmus pre konzultáciu v medzinárodných menových otázkach
- uľahčuje rozmach a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu a tým prispieva k podpore a udržiavaniu vysokej miery zamestnanosti a reálnych príjmov ako aj k rozvoju výrobných zdrojov všetkých členov ako primárnych cieľov hospodárskej politiky
- podporuje stabilitu výmenných kurzov, dohliada na dodržiavanie devízových dohôd medzi členmi a predchádza konkurenčnému znehodnoteniu meny
- napomáha vytváraniu mnohostranného platobného systému pri bežných transakciách medzi členmi a odstraňuje devízové obmedzenia, ktoré bránia rozvoju svetového obchodu

Orgány MMF:

1.rada guvernérov – najvyšší riadiaci orgán MMF, do ktorého všetky členské krajiny vymenúvajú guvernéra a jeho alternáta. Príjma zásadné rozhodnutia o činnosti fondu. Členmi sú ministri financií alebo guvernéri centrálnych bánk.
2.medzinárodný menový a finančný výbor – riadi a podáva správa guvernérom členských krajín o všetkých otázkach týkajúcich sa rozvojových krajín.
3.výkonná rada – 24 výkonných riaditeľov menovaných alebo volených členskými štátmi. Zaoberá sa: politickými, operatívnymi a administratívnymi otázkami, vrátane dohľadu nad kurzovou politikou členských krajín, zabezpečením finančnej pomoci MMF členským krajinám a riadenia systémových problémov globálnej ekonomiky.
4.generálny riaditeľ – volený spomedzi členov výkonnej rady. Je predsedom MMF a zároveň najvyšším riadiacim pracovníkom v organizačnej štruktúre MMF. Volený na 5 rokov, môže byť zvolený aj viackrát za sebou. Od 5. mája 2004 je generálnym riaditeľom MMF Rodrigo Rato.

Slovensko v MMF zastupuje guvernér NBS, minister financií SR a štátny tajomník MF SR.

Európska únia

-zoskupenie 25 demokratických štátov Európy
-spojenie štátov do politického a ekonomického zoskupenia
-chcú dosiahnuť spoločný cieľov a jednoty v Európe pomocou jednotnej zahraničnej a vnútornej politiky zvrchovaných členských štátov
-je spoločenstvom hodnôt – zaviazanie štátov dodržiavať základné ľudské práva, slobodu, demokraciu a politický pluralizmus
-je spoločenstvom riadené právom – členské štáty preniesli časť svojej národnej suverenity na EÚ
-inštitúcie vykonávajú svoje úlohy v rámci jasne stanovenej právnej štruktúry
-je spoločenstvom spoločenskej solidarity – silnejšie krajiny podporujú slabšie

Poslanie a ciele EÚ

-zlepšenie životných a pracovných podmienok obyvateľstva EÚ, spolupráca v sociálnej oblasti
-ochrana práv a záujmov členských štátov zavedením ručenia EÚ
-pomoc rozvojovým štátom
-zachovanie mieru a slobody obrannou politikou
-podpora ekonomického rozvoja vytvorením hospodárskej únie bez hraníc a menovej únie zavedením jednotnej meny Euro