Podstata a mechanizmus fungovania trhového mechanizmu

Ekonomika je mechanizmus, ktorý rieši tri ekonomické otázky:

1.čo vyrábať?
2.ako vyrábať?
3.pre koho vyrábať?

Tieto tri otázky sú spoločné pre všetky ekonomiky, ale každý hospodársky systém ich rieši trochu inak.

1.Čo vyrábať? – prvá otázka rieš,i aké výrobky a služby, v akom množstve a kedy sa majú vyrábať, aby uspokojili potreby spoločnosti. Problém je, že množstvo výrobných zdrojov je obmedzené a musí sa rozhodovať, ako sa tieto zdroje používajú.

2.Ako vyrábať? – druhá otázka znamená, akým spôsobom sa budú vyrábať rôzne tovary a služby. Problémy súvisia s technickými a technologickými možnosťami ekonomiky.

3.Pre koho vyrábať? – rozdelenie ekonomických statkov závisí od rozdeľovanie príjmov a bohatstva. Tí s veľkými príjmami a bohatstvom spotrebujú viac produktov a služieb ako tí s malým príjmom a neveľkým bohatstvom.

Hospodárske systémy

Konkrétny hospodársky systém tvoria subjekty, ktoré vstupujú do vzájomných hospodárskych vzťahov. Základnými subjektmi v hospodárstve sú domácnosti a podniky. Tretím subjektom je štát. Podľa spôsobu, akým spoločnosť pristupuje k riešeniu základných ekonomických otázok, rozlišujeme tri typy hospodárskych systémov.

1.Centrálne riadené hospodárstvo (príkazová ekonomika)

V centrálne riadenom hospodárstve sa pokladá za základný ekonomický nástroj centrálne plánovanie. Ekonomickým centrom je štát, ktorý plánuje, riadi a kontroluje výrobu aj spotrebu. Na centrálnom stupni sa sústreďovali všetky prostriedky, ktoré sa potom prerozdeľovali medzi jednotlivé odvetvia a oblasti bez ohľadu na efektívnosť v prospech centrom stanovených preferencií. Štátny plán sa potom rozpisoval pre jednotlivé druhy podnikov. Štát určoval aj ceny. Prevládajúcou formou vlastníctva bolo štátne a družstevné.

2.Trhové hospodárstvo

V trhovom hospodárstve je určujúci trh a štát má za úlohu vytvárať právny rámec pre hospodárske procesy. O výrobe a investíciách samostatne rozhodujú podniky. Vyrábajú to čo im prináša najväčší úžitok. Spotrebitelia zase rozhodujú o použití svojej mzdy a príjmov. Cena sa vytvára na základe konkurencie medzi ponukou a dopytom. Prevažujúcou formou vlastníctva je súkromné.

Dnešná moderná ekonomika má podobu zmiešanej ekonomiky. Základom je trhový mechanizmus, ale v rôznej miere sa prejavujú aj príkazové prvky aj tradície.Trh a trhový mechanizmus

Trhový mechanizmus je organizácia ekonomiky, kde jednotlivý oddelený výrobcovia vyrábajú produkty, pričom každý z nich sa špecializuje na výrobu istého výrobku. Tieto výrobky sa však musia kupovať a predávať na trhu. Medzi výrobu a spotrebu vstupuje výmena, ktorá sa uskutočňuje na trhu. Trh je miesto, kde sa uskutočňuje predaj a kúpa najrôznejších výrobkov, pričom niektorý tam prichádzajú predať to čo predtým vyrobili a iný preto, aby kúpili to čo sami nevyrábajú. Táto výmena sa realizuje prostredníctvom peňazí.

Trhové subjekty

Na trhu pôsobia tri základné subjekty:

1.domácnosti – vstupujú na trh preto, aby si kúpili statky a služby (na uspokojenie svojich potrieb), ale zároveň sú vlastníkmi výrobných faktorov (práce, pôdy, kapitálu), ktoré ponúkajú podnikom.
2.podniky – na trhu výrobných faktorov kupujú tieto výrobné faktory potrebné na výrobu, na trhu výrobkov a služieb predávajú svoje produkty.
3.štát – vystupuje ako predávajúci aj ako kupujúci a jeho hlavnou úlohou je vytvárať podmienky pre fungovanie trhového mechanizmu.

Typy trhov:

1.z územného hľadiska

-miestny trh – je to kúpa a predaj na určitom mieste (osada, kmeň – v rámci, ktorého sa uskutočňuje výmena)
-národný trh – vzniká spojením niekoľkých miestnych trhov
-medzinárodný trh – je to prepojenie vnútorných trhov niekoľkých krajín
-svetový trh – je to kúpa a predaj medzi partnermi všetkých krajín sveta

2.podľa predmetu kúpa a predaja

-trh tovarov a služieb – ten trh, kde domácnosti kupujú tovary (statky) a služby a výrobcovia ich ponúkajú
-trh výrobných faktorov – domácnosti ponúkajú a podniky nakupujú
-finančný trh

3.z hľadiska množstva tovaru, ktoré na trhu sledujeme

-čiastkový trh – je skôr teoretickým predpokladom, predáva a kupuje sa tu jediný druh tovarov
-agregátny trh – (celkový) predstavuje trh v reálnej podobe

Trhový mechanizmus možno označiť ako súhrn vzťahov medzi spotrebiteľmi a výrobcami. Na základe týchto vzťahov sa rozhoduje o určení ceny a množstva tovarov a služieb. Cena predstavuje sumu, za ktorú sa nadobúdajú tovary a služby. Svoju cenu majú aj výrobné faktory.

Zjednodušený trhový kolobeh

Ľudia nakupujú určitý tovar v závislosti od ceny. Čím je tovar drahší, ľudia ho budú nakupovať menej. Dopyt teda vyjadruje vzťah medzi dvoma premennými, to jest cena tovaru a množstva tovaru.

Úroveň     Cena za jednotku(Sk)        Požadované množstvo(tis. ton)
A                    12                                       100
B                    10                                       150
C                     8                                        200
D                     6                                        300
E                      4                                        450


Na krivke dopytu možno pozorovať zákon napravo dolu sklonenej krivky dopytu. Klesá cena a zvyšuje sa požadované množstvo.

Členenie dopytu:

1.Individuálny dopyt – je dopyt jedného spotrebiteľa
2.Čiastkový dopyt – je dopyt po jedno výrobku
3.Celkový dopyt (agregátny) – je dopyt všetkých spotrebiteľov po všetkých výrobkochPonuka a krivka ponuky

Pokiaľ ceny vzrastú, vzrastie aj ponuka.
Pokiaľ ceny poklesnú, klesne aj ponuka.

Ponuka – je forma vyjadrenia výroby v procese realizácie na trhu. Je to suma násobku tovarov a cien, ktoré sa nachádzajú na trhu respektíve, ktoré môžu byť dodané na trh. Čím vyššia bude cena tovaru, tým viac sa pokúsi výrobca predať.

Úroveň                 Cena za jednotku(Sk)             Ponúkané množstvo(tis. ton)
A                                 12                                             500
B                                 10                                             450
C                                  8                                              400
D                                  6                                              300
E                                   4                                              150

Krivka ponuky je vpravo nahor stúpajúca. Čím je vyššia cena tým je vyššia ponuka.

Členenie ponuky:

1.individuálna ponuka – je to ponuka jedného výrobcu
2.čiastková ponuka – je to ponuka jedného výrobku
3.agregátna (celková) ponuka – ponuka všetkých výrobcov a všetkých výrobkov

Rovnováha na trhu – rovnovážna cena

Na základe dopytu a ponuky sa na trhu vytvára rovnovážna cena a rovnovážne množstvo tovaru. Cena a množstvo tovarov sú pre kupujúcich, ako aj pre predávajúcich zhodné. Dopyt sa rovná ponuke.

Úroveň     Cena za jednotku       Požadované množstvo        Ponúkané množstvo

A                       12                           100                                   500
B                       10                           150                                   450
C                        8                            200                                   400
D                        6                            300                                   300
E                         4                            450                                   150

Krivka dopytu a ponuky sa pretína v bode E (ekvilibrum), tento bod je bodom trhovej rovnováhy. Vyjadruje rovnovážnu cenu a rovnovážne množstvo tovarov.

Pre reálnu ekonomiku je skôr príznačné, že dopyt sa nerovná ponuke, a vtedy sa prejaví na trhu trhová ekonomika.

Ak je trhová cena vyššia ako rovnovážna cena bude na trhu prebytok tovarov.
Ak bude trhová cena nižšia ako rovnovážna cena na trhu bude nedostatok tovarov.

Posun krivky dopytu a ponuky

Na dopyt a ponuky vplýva veľké množstvo činiteľov. Tie spôsobujú posun krivky dopytu a krivky ponuky.

Na posun krivky dopytu majú vplyv:
                                          
-dôchodky (akýkoľvek príjem) – ak sa zvýšia dôchodky, zvýši sa aj dopyt, krivka sa posunie vpravo, ak sa zvýšia dôchodky krivka sa posunie vľavo.
-Zvýšenie a zníženie počtu kupujúcich
-Zmeny cien iných tovarov

– substitúty – tovary, ktoré sa dajú nahradiť, keď sa zvýši cena kávy, tak sa po nej zníži dopyt, ale zvýši sa dopyt po čaji.
- komplementárne tovary – tovary, ktoré sa navzájom dopĺňajú, ak sa zvýši cena áut, zníži sa po nich dopyt, ale zároveň sa zníži aj dopyt po benzíne.

-Preferencie, móda a chute – niekedy sa prejaví zvýšený dopyt po určitých tovaroch
-Dane a štátne zásahy – ak sa zvýši daň z príjmu, spotrebitelia budú mať menej peňazí a tým sa dopyt zníži.

Na posun krivky ponuky majú vplyv tieto faktory:

-Zmena v cenných výrobných faktorov – ak sa zvýšia ceny vstupov, výroba sa zdražuje, ponuka sa zníži, nastane posun krivky ponuky smerom doľava. Keď sa cena zníži, tak sa krivka ponuky posunie doprava.
-Inovácie a nové technológie – zvýši sa produktivita práce, znížia sa náklady a krivka ponuky sa posunie smerom doprava
-Zmeny v cenách iných tovarov – substitúty – ak sa zvýšia ceny tovarov substitútov, posunie sa krivka ponuky doprava. Komplementárne – ak sa zvýši cena komplementárneho tovaru, posunie sa krivka ponuky doľava.
-Zmena počasia – ovplyvňuje hlavne ponuku poľnohospodárskej produkcie
-Dane, subvencie a regulácie zo strany štátu – subvencia (niečo čo výrobca dostane od štátu)Dokonalá konkurencia

Vychádza z týchto predpokladov:

-ide o konkurenciu medzi veľkým počtom výrobcom
-každý výrobca má možnosť úplne voľného vstupu, alebo výstupu do odvetvia respektíve z odvetvia
-na trhu sa stretáva veľký počet výrobcov a spotrebiteľov, pričom nikto nemôže ovplyvniť cenu a musia ju prijať ako danú
-každý z účastníkov trhu má rovnaký prístup k informáciám

-V reálnom hospodárstve sa prejavujú rôzne formy nedokonalej konkurencie

Nedokonalá konkurencia

-je to taká situácia, keď produkciu vyrába obmedzený počet výrobcov alebo dokonca len jeden výrobca, ktorý má možnosť určovať ceny. Prejavuje sa v troch formách:

1.monopolistická konkurencia – predstavuje trh jedného výrobku, ktorý vyrábajú mnohí výrobcovia. Výrobok každého z nich je trochu odlišný od výrobkov ostatných účastníkov trhu. Napr.: maloobchodný predaj potravín
2.oligopol – znamená niekoľko predávajúcich, majú značnú ekonomickú silu, takže bránia vstupu ďalších predávajúcich na trh. Napr.: výrobcovia automobilov
3.monopol – vyjadruje situáciu, keď v odvetví zostáva jediný výrobca určitého výrobku, ktorý tak získava absolútnu moc nad spotrebiteľom. Dochádza k likvidácií trhového mechanizmu. Napr.: Slovak telecom, káblová televízia