Neoklasická ekonómia (70-te r. 19. st.)

Predchodcom teórie hraničnej užitočnosti bol Herman Heinrich Gossen, ktorý vysvetľoval správanie sa človeka pri uspokojovaní svojich potrieb dvomi zákonmi:

1.čím väčšie množstvo tovaru má človek k dispozícií na uspokojenie svojej potreby tým menšiu hodnotu pre neho má
2.ak nemôže človek všetky potreby plne uspokojiť, musí ich uspokojiť tak, aby dosiahol približne rovnakú intenzitu ich uspokojenia

Neoklasickú ekonómiu predstavujú:

1.Rakúska škola

– hodnotu rozlišujú z hľadiska:
- úžitku – charakteru potreby
- vzácnosti tovaru – množstva daného statku, hojnosti jeho výskytu

2.Anglo-americká škola

- anglický predstaviteľ bol Alfred Marshall
- americký predstaviteľ bol John Bates Clark
- vytvorili teóriu ceny a trhovej rovnováhy na základe dopytu a ponuky

3.Lausanská škola - francúzsky predstaviteľ Leon Walras

- taliansky predstaviteľ Vilfredo Pareto
- vychádzali z toho, že všetky ekonomické veličiny a kategórie možno matematicky vyčísliť
- vypracovali model všeobecnej ekonomickej rovnováhy, ktorá sa zakladá na rovnováhe dopytu a ponuky

- vzniká v 70-tych rokoch 19. st. a dominuje v ekonomickom myslení až do 30-tych rokov 20.storočia
- je založená na princípe hraničnej užitočnosti
- predstaviteľmi boli: Wiliam Stanley Jevos, Léon Walras, Karl Menger, Vilfredo Pareto, Alfred Marshall
- podľa teórie hraničnej užitočnosti hodnotu tovaru určuje majiteľov subjektívny pocit uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru

John Maynard Keynes (1883-1946)

-prevrat v ekonomickej teórií
-bol predstaviteľom neoklasickej ekonómie

Keynes v práci „Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí,“ (1936) reagoval na ekonomické problémy vyspelých krajín, problém trhu považoval za hlavný problém fungovania kapitalizmu. Skúmal makroekonomické vzťahy, vypracoval sústavu štátnych zásahov potrebných k tomu, aby sa vyspelá ekonomika vyhla poruchám a krízam. Keynesova teória sa pred druhou svetovou vojnou uplatinila v Anglicku, Nemecku, v Škandinávskych krajinách a po druhej svetovej vojne neokeynesiánstvo ovplyvnilo hospodársku politiku väčšiny vyspelých krajín.

Hlavné znaky keynesovej teórie:

1.uplatňuje makroekonomický prístup, používa národohospodárske veličiny ako je celkový objem dôchodkov, celková zamestnanosť, súhrnný dopyt a ponuka, celkové investície a pod.
2.vychádza z príčinnej závislosti ekonomických javov, ak klesá dopyt po tovare, podnikatelia znižujú výrobu a zároveň zamestnanosť. Klesá dopyt po investíciách čo vyvolá ešte väčší pokles dôchodkov a vedie k ďalšej nezamestnanosti.
3.jeho teória má statický charakter, neberie do úvahy premenlivosť a vývoj veličín

Keynes vychádzal z rovnosti úspor a investícií (Ú = I) čo je podmienkou makroekonomickej rovnováhy. Podľa Keynesa hlavnou príčinou nestability trhovej ekonomiky je nedostatočný dopyt po investíciách, a preto by mal štát cieľavedomými zásahmi ovplyvňovať investičnú činnosť.

Štátne zásahy:

1.peňažná politika – politika lacných peňazí, ktorá vyvoláva pokles úrokovej miery a tým rast sklonu k investovaniu
2.zvýšiť štátne investície – čo zvýši dopyt, rast dôchodkov a zamestnanosti
3.politika protekcionalizmu – súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu pred zahraničnou konkurenciou

Keynesova teória bola úspešná v 50-tych až 60-tych rokoch 20. storočia, ale v priebehu 70-tych rokov sa štátne zásahy stávajú málo účinné čo viedlo ku kritike keynesovských koncepcií a zároveň sa do popredia dostávajú teórie, ktoré vyzdvihujú význam slobodného trhu bez štátnych zásahov.