Dejiny ekonomického myslenia

Dejiny ekonomického myslenia môžeme rozčleniť do troch období:

1.starovek – učenie antických filozofov
2.stredovek – učenie scholastikov
3.novovek – vzniká množstvo myšlienok, názorov, prúdov a teórií, ktoré súvisia s ekonomickou činnosťou ľudí

Starovek

Oikonomikus je názov spisu starogréckeho filozofa Xenofóna, v ktorom sa zaoberal pravidlami rozumného vedenia domácnosti a poľnohospodárstva. Podľa tohto spisu vznikol aj názov ekonómia.

Medzi prvé historické zdroje ekonomických teórií možno zaradiť Bibliu, ktorá obsahuje nejedno ponaučenie o práci, pôde a kapitále.

Významné bolo aj učenie starogréckych mysliteľov, napríklad Epikurosa, Platóna, Aristotela (384 – 322 p. n. l.) – hovorí v ňom, že hodnoty sa tvoria v poľnohospodárstve.

Stredovek

Stredoveká scholastika (13. – 16. storočie) – prvými autormi, ktorí sa zaoberali fungovaním rozvíjajúcej sa ekonomiky v západnej Európe, boli scholastici. Scholastikmi boli vzdelaní mnísi, ktorí sa pokúšali aplikovať náboženské princípy na svetský život. Najvýznamnejším predstafiteľom scholastiky bol Tomáš Akvinský (1225 – 1274). Scholastika v období svojej existencie poskytla pohľad na fungovanie ekonomiky a pomohla vytvoriť základy pre ďalší rozvoj ekonómie.

Novovek v dejinách ekonomického myslenia

Merkantilizmus (16. – 18. storočie - Anglicko)

Na začiatku novoveku sa ekonomické myšlienky sformulovali do učenia merkantilizmu. Podľa merkantilistov základným zdrojom bohatstva krajiny je obchod, hlavne zahraničný, čím je možné urýchliť hromadenie bohatstva vo forme peňazí.

Ich názory sa spájali s hospodárskou politikou:

1.bohatstvo krajiny stotožňujú s peniazmi a predmetom ich skúmania je obeh
2.bohatstvo vzniká v neekvivalentnej (nerovnej) výmene medzi jednotlivými krajinami, a preto zdrojom bohatstva je len zahraničný obchod
3.tvorcom ekonomického myslenia je štát, ktorý má aktívne zasahovať do ekonomiky

Merkantilizmus prešiel dvomi fázami:

1.ranný (monetárny – peňažný) – zamedziť vývoz drahých kovov z krajiny
2.rozvinutý (manufaktúrny) – podpora dovozu drahých kovov do krajiny

Predstavitelia:

Anglickí predstavitelia: Thomas Mun, J. Child
Francúzsky predstaviteľ: Jean Baptiste Collbert
Uhorskí predstavitelia: Mária Terézia a jej syn Jozef II.

Fyziokratizmus (18. storočie – Výlučne Francúzsko)

Vzniká ako reakcia na učenie merkantilizmu, odmieta glorifikáciu (oslava, zvelebovanie) peňazí a drahých kovov. Podmienkou normálneho fungovania ekonomiky je koncepcia prirodzeného poriadku. Za hlavný zdroj bohatstva považuje poľnohospodárstvo výrobu a prácu v poľnohospodárstve za jedinú produktívnu prácu.
Predstavitelia – Francois Quesnay /kene/, A. R. TurgotKlasická ekonómia

Základy ekonómie ako samostatnej vedy položila klasická ekonómia, ktorá vznikla v druhej polovici 18. storočia a trvala do sedemdesiatych rokov 19. storočia.
Predstavitelia – William Petty, Adam Smith, David Ricardo, Thomas Robert Malthus

Základy ekonómie ako vednej disciplíny vytvoril anglický klasický ekonóm Adam Smith v diele „Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“, (1776). Ekonómia sa stáva samostatnou spoločenskou vedou (oddeľuje sa od filozofie). Predpokladal, že všetky ekonomické javy vyplývajú z prirodzenej povahy človeka – egoistu, ktorý sleduje svoj osobný záujem a ten je hybnou silou celého ekonomického vývinu. Tvrdil, že každý jednotlivec sa riadi svojím vlastným prospechom, na tejto ceste ho vedie akási „neviditeľná ruka“, ktorá mu pomáha dosiahnuť svoj cieľ, čo je hybnou silou ekonomického vývoja. Trhová ekonomika funguje tým dokonalejšie, čím slobodnejšie môžu jednotlivci sledovať vlastné ekonomické záujmy. Tým, že jednotlivec sleduje svoje vlastné záujmy, neraz prospeje záujmom spoločnosti viac, ako keby jej chcel skutočnej prospieť. Bol zakladateľom hospodárskeho liberalizmu. Požaduje slobodu človeka, slobodu vlastníctva a slobodu podnikania, pretože slobodu považuje za základnú hybnú silu spoločnosti.

Pokračovateľom Smithovho učenia bol David Ricardo, ktorý v práci „Zásady politickej ekonómie a zdaňovania.“ Podľa neho hodnotu tovaru určuje množstvo práce, ktoré treba vynaložiť na jeho výrobu. Svoju teóriu aplikoval na oblasť medzinárodnej deľby práce a vytvoril teóriu komparatívnych nákladov (dnes komparatívnych výhod). Ústrednou myšlienkou jeho práce je zákon rozdeľovanie národného produktu medzi hlavné triedy spoločnosti, mzda pre robotníkov, zisk pre kapitalistov a renta pre vlastníkov pôdy. Je pôvodcom „Železného mzdového zákona“, podľa ktorého existuje len určité množstvo kapitálu určené na výživu a zamestnanie robotníkov. Mzdu možno zvýšiť len tak, že robotníci budú mať menej detí a nie rastom produktivity práce.

William Petty – sa považuje aj za zakladateľa klasickej ekonómie a svojím dielom v druhej polovici 17. storočia vyvolal rozklad merkantilizmu v Anglicku. Zdroj bohatstva spoločnosti nehľadal v obehu, ale vo výrobe. Položil a vytvoril základy teórie pracovnej hodnoty. Petty predpokladal, že hodnotu vytvára iba práca vynaložená na ťažbu drahých kovov.

Jean Baptiste Say – vytvoril jeden z klasických zákonov trhovej ekonomiky, ktorý vošiel do dejín pod názvom Sayov zákon trhu (všetko čo sa vyrobí sa spotrebuje).

Thomas Robert Malthus – sa preslávil svojou populačnou teóriou, ktorú nazývame aj Malthusov populačný plán. Malthus tvrdil, že obyvateľstvo má tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky, čiže obyvateľstvo sa rozmnožuje geometrickým radom, žatiaľ čo životné prostriedky aritmetickým radom.

John Stuart Mill – zhrnul výsledky, ku ktorým dospela klasická ekonómia. Svoje poznatky vydal vo svojom diele Zásady politickej ekonómie v roku 1848.

Marxizmus

Marxizmus predstavuje jeden zo smerov ekonomických teórií 19. a 20. storočia. Za marxizmus považujeme učenie o socializme a komunizme, ktorého súčasťou okrem ekonomickej teórie je aj filozofia. Jeho zakladatelia boli nemeckí myslitelia 19. storočia K. Marx a F. Engels (1820 – 1895)

Karl Heinrich Marx (1818 – 1883) – svoje ekonomické názory vyjadril vo svojom najrozsiahlejšom diele Kapitál (1868). Cieľom jeho analýzy bolo odhaliť zákonitosti vývoja kapitalistickej spoločnosti. Marx detailne opísal kapitalizmus 19. storočia.

1. téza - Základom jeho ekonomického učenia je pracovná teória hodnoty, podľa ktorej hodnotu vytvára iba ľudská práca. Hodnotu tovaru určoval množstvom práce priamo vynaloženej na výrobu tovaru.

2. téza – Základom Marxovej teórie je učenie o hodnote a nadhodnote. Pracovnú silu považoval za zvláštny druh tovaru, ktorá dokáže vytvoriť svojou prácou vyššiu hodnotu než je jeho vlastná. Tento prebytok nazval nadhodnotou, ktorú si privlastňuje kapitalista a v tom videl základ vykorisťovania.

3. téza – Ďalej Marx rozvíja teóriu o akumulácii kapitálu, ktorá sa prejavuje vo zvyšovaní vykorisťovania robotníkov, zvyšuje sa počet nezamestnaných a na druhej strane sa zvyšuje bohatstvo v rukách malej časti spoločnosti. Dochádza k záveru o protichodných záujmoch medzi robotníkmi a kapitalistami, ktoré je možno odstrániť sociálnou revolúciou.

Z marxizmu sa v ekonomickej teórií postupne stávali nemenné dogmy, nerešpektoval sa tvorivý prístup, a preto sa marxizmus ako ekonomická teória izolovala od ostatných teórií a učení.

Utopický socializmus

Tak ako sa vyvíjal kapitalizmus postupne vzniká učenie utopického socializmu. K zakladateľom raného utopického socializmu patria Thomas More, autor diela Utópia a Tommaso Campanella, autor slávneho diela Slnečný štát. V prvej tretine 19. storočia vzniká učenie vrcholného utopického socializmu.

Predstaviteľmi sú: vo Francúzsku Calude Henri de Saint Simon, Charles Fouier, v Anglicku Robert Owen

Za základnú príčinu všetkých nedostatkov kapitalizmu považovali súkromné vlastníctvo, vykorisťovanie námedznej práce a náboženstvo. Zároveň vytvorili utopické koncepcie usporiadania spoločnosti na báze spoločenského vlastníctva.Neoklasická ekonómia (70-te r. 19. st.)

Predchodcom teórie hraničnej užitočnosti bol Herman Heinrich Gossen, ktorý vysvetľoval správanie sa človeka pri uspokojovaní svojich potrieb dvomi zákonmi:

1.čím väčšie množstvo tovaru má človek k dispozícií na uspokojenie svojej potreby tým menšiu hodnotu pre neho má
2.ak nemôže človek všetky potreby plne uspokojiť, musí ich uspokojiť tak, aby dosiahol približne rovnakú intenzitu ich uspokojenia

Neoklasickú ekonómiu predstavujú:

1.Rakúska škola

– hodnotu rozlišujú z hľadiska:
- úžitku – charakteru potreby
- vzácnosti tovaru – množstva daného statku, hojnosti jeho výskytu

2.Anglo-americká škola

- anglický predstaviteľ bol Alfred Marshall
- americký predstaviteľ bol John Bates Clark
- vytvorili teóriu ceny a trhovej rovnováhy na základe dopytu a ponuky

3.Lausanská škola - francúzsky predstaviteľ Leon Walras

- taliansky predstaviteľ Vilfredo Pareto
- vychádzali z toho, že všetky ekonomické veličiny a kategórie možno matematicky vyčísliť
- vypracovali model všeobecnej ekonomickej rovnováhy, ktorá sa zakladá na rovnováhe dopytu a ponuky

- vzniká v 70-tych rokoch 19. st. a dominuje v ekonomickom myslení až do 30-tych rokov 20.storočia
- je založená na princípe hraničnej užitočnosti
- predstaviteľmi boli: Wiliam Stanley Jevos, Léon Walras, Karl Menger, Vilfredo Pareto, Alfred Marshall
- podľa teórie hraničnej užitočnosti hodnotu tovaru určuje majiteľov subjektívny pocit uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru

John Maynard Keynes (1883-1946)

-prevrat v ekonomickej teórií
-bol predstaviteľom neoklasickej ekonómie

Keynes v práci „Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí,“ (1936) reagoval na ekonomické problémy vyspelých krajín, problém trhu považoval za hlavný problém fungovania kapitalizmu. Skúmal makroekonomické vzťahy, vypracoval sústavu štátnych zásahov potrebných k tomu, aby sa vyspelá ekonomika vyhla poruchám a krízam. Keynesova teória sa pred druhou svetovou vojnou uplatinila v Anglicku, Nemecku, v Škandinávskych krajinách a po druhej svetovej vojne neokeynesiánstvo ovplyvnilo hospodársku politiku väčšiny vyspelých krajín.

Hlavné znaky keynesovej teórie:

1.uplatňuje makroekonomický prístup, používa národohospodárske veličiny ako je celkový objem dôchodkov, celková zamestnanosť, súhrnný dopyt a ponuka, celkové investície a pod.
2.vychádza z príčinnej závislosti ekonomických javov, ak klesá dopyt po tovare, podnikatelia znižujú výrobu a zároveň zamestnanosť. Klesá dopyt po investíciách čo vyvolá ešte väčší pokles dôchodkov a vedie k ďalšej nezamestnanosti.
3.jeho teória má statický charakter, neberie do úvahy premenlivosť a vývoj veličín

Keynes vychádzal z rovnosti úspor a investícií (Ú = I) čo je podmienkou makroekonomickej rovnováhy. Podľa Keynesa hlavnou príčinou nestability trhovej ekonomiky je nedostatočný dopyt po investíciách, a preto by mal štát cieľavedomými zásahmi ovplyvňovať investičnú činnosť.

Štátne zásahy:

1.peňažná politika – politika lacných peňazí, ktorá vyvoláva pokles úrokovej miery a tým rast sklonu k investovaniu
2.zvýšiť štátne investície – čo zvýši dopyt, rast dôchodkov a zamestnanosti
3.politika protekcionalizmu – súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu pred zahraničnou konkurenciou

Keynesova teória bola úspešná v 50-tych až 60-tych rokoch 20. storočia, ale v priebehu 70-tych rokov sa štátne zásahy stávajú málo účinné čo viedlo ku kritike keynesovských koncepcií a zároveň sa do popredia dostávajú teórie, ktoré vyzdvihujú význam slobodného trhu bez štátnych zásahov.Neokonzervatívne teórie ku ktorým patrí:

1.monetarizmus

– reprezentovaný Miltonom Friedmanom, nositeľom nobelovej ceny za ekonómiu, odmieta štátne zásahy a chápe ich ako zásah do osobnej slobody. Základom úspešného fungovania ekonomiky je rovnováha na peňažnom trhu, preferuje trh a konkurenciu a dáva prednosť takému ekonomickému a sociálnemu systému, ktorý je založený na maxime osobnej slobody jednotlivcov a na nezasahovaní štátu do života spoločnosti.

2.teória racionálnych očakávaní

– predpokladá, že spotrebitelia a podnikatelia sa správajú racionálne v tom zmysle, že robia všetko ako najlepšie vedia.

3.ekonómia ponuky

– vysvetľuje ako vyrábať viac, efektívnejšie a racionálnejšie, riešenie vidí v podpore a stimulovaní podnikavosti, iniciatívy, aktivity, tvorivosti, v hľadaní nových poznatkov a v neustálom zavádzaní inovácií.Uvedené teórie sú zdrojom a východiskom modernýc teórií trhového hospodárstva, z ktorých vychádza a o ktoré sa opiera prax vyspelých trhových ekonomík. V súčasnosti má veľký vplyv na rozvoj ekonomickej teórie Paul Anthony Samuelson, jeho učebnica Economics sa stala najpoužívanejšou. V minulosti u neho prevládalo keynesyánstvo v súčastnosti neoliberalizmus.