Dejiny ekonomického myslenia môžeme rozčleniť do troch období:

1.starovek – učenie antických filozofov
2.stredovek – učenie scholastikov
3.novovek – vzniká množstvo myšlienok, názorov, prúdov a teórií, ktoré súvisia s ekonomickou činnosťou ľudí

Starovek

Oikonomikus je názov spisu starogréckeho filozofa Xenofóna, v ktorom sa zaoberal pravidlami rozumného vedenia domácnosti a poľnohospodárstva. Podľa tohto spisu vznikol aj názov ekonómia.

Medzi prvé historické zdroje ekonomických teórií možno zaradiť Bibliu, ktorá obsahuje nejedno ponaučenie o práci, pôde a kapitále.

Významné bolo aj učenie starogréckych mysliteľov, napríklad Epikurosa, Platóna, Aristotela (384 – 322 p. n. l.) – hovorí v ňom, že hodnoty sa tvoria v poľnohospodárstve.

Stredovek

Stredoveká scholastika (13. – 16. storočie) – prvými autormi, ktorí sa zaoberali fungovaním rozvíjajúcej sa ekonomiky v západnej Európe, boli scholastici. Scholastikmi boli vzdelaní mnísi, ktorí sa pokúšali aplikovať náboženské princípy na svetský život. Najvýznamnejším predstafiteľom scholastiky bol Tomáš Akvinský (1225 – 1274). Scholastika v období svojej existencie poskytla pohľad na fungovanie ekonomiky a pomohla vytvoriť základy pre ďalší rozvoj ekonómie.

Novovek v dejinách ekonomického myslenia

Merkantilizmus (16. – 18. storočie - Anglicko)

Na začiatku novoveku sa ekonomické myšlienky sformulovali do učenia merkantilizmu. Podľa merkantilistov základným zdrojom bohatstva krajiny je obchod, hlavne zahraničný, čím je možné urýchliť hromadenie bohatstva vo forme peňazí.

Ich názory sa spájali s hospodárskou politikou:

1.bohatstvo krajiny stotožňujú s peniazmi a predmetom ich skúmania je obeh
2.bohatstvo vzniká v neekvivalentnej (nerovnej) výmene medzi jednotlivými krajinami, a preto zdrojom bohatstva je len zahraničný obchod
3.tvorcom ekonomického myslenia je štát, ktorý má aktívne zasahovať do ekonomiky

Merkantilizmus prešiel dvomi fázami:

1.ranný (monetárny – peňažný) – zamedziť vývoz drahých kovov z krajiny
2.rozvinutý (manufaktúrny) – podpora dovozu drahých kovov do krajiny

Predstavitelia:

Anglickí predstavitelia: Thomas Mun, J. Child
Francúzsky predstaviteľ: Jean Baptiste Collbert
Uhorskí predstavitelia: Mária Terézia a jej syn Jozef II.

Fyziokratizmus (18. storočie – Výlučne Francúzsko)

Vzniká ako reakcia na učenie merkantilizmu, odmieta glorifikáciu (oslava, zvelebovanie) peňazí a drahých kovov. Podmienkou normálneho fungovania ekonomiky je koncepcia prirodzeného poriadku. Za hlavný zdroj bohatstva považuje poľnohospodárstvo výrobu a prácu v poľnohospodárstve za jedinú produktívnu prácu.
Predstavitelia – Francois Quesnay /kene/, A. R. Turgot